Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Er-1938-2010.pdf
PDF · 71.44 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/1938/2010
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., Jiráskova 12, 984 01 Lučenec, IČO: 36 039 039, proti povinnému: H. E., U.. XX.XX.XXXX, F. XX, XXX XX R. R., štátny občan SR, na vymoženie uloženej povinnosti 35,05 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom so sídlom exekútorského úradu Hlavná 1737/61, Stropkov pod spis. zn. EX 4138/2010 na základe návrhu oprávneného spísaného u súdneho exekútora dňa 07.09.2010 a poverenia Okresného súdu Banská Bystrica č. 5601 075361 zo dňa 25.07.2011 č i a s t o č n e z a s t a v u j e a to do sumy 160,11 Eur.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie uloženej povinnosti 35,05 Eur s príslušenstvom a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Ro/477/2008 zo dňa 15.05.2008.
Poverením č. 5601 075361 zo dňa 25.07.2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Miroslava Frigu so sídlom exekútorského úradu Hlavná 1737/61, Stropkov, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 4138/2010.
Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.10.2011 povinný a následne dňa 02.11.2011 súdny exekútor postúpil návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinný uviedol, že podlžnosť v zmysle platobného rozkazu dobrovoľne uhradil dňa 10.10.2011 na účet oprávneného a žiadal, aby súd exekučného konanie zastavil. Povinný svoje tvrdenie zdokladoval fotokópiou vkladového lístku Tatra banky, a.s. zo dňa 10.10.2011, kedy bola povinným uhradená suma vo výške 160,11 Eur z celkového vymáhaného nároku.
K podaniu povinného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že zo strany povinného došlo len k čiastočnému plneniu až po začatí exekúcie a to len v prospech účtu oprávneného, pričom zo strany povinného došlo len k čiastočnej úhrade vymáhanej pohľadávky. Žiadal preto súd, aby návrh povinného zamietol a zaviazal povinného k úhrade zostatku pohľadávky.
K podaniu povinného sa vyjadril oprávnený podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.11.2011 v ktorom uviedol, že do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie povinný neuhradil celkovú dlžnú sumu vyplývajúcu z exekučného titulu. Návrh na vykonanie exekúcie bol preto podaný dôvodne. Povinný po podaní návrhu na vykonanie exekúcie uhradil sumu vo výške 160,11 Eur a to dňa 11.10.2011. Vzhľadom k tomu, že k úhrade došlo až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, trval na tom, aby bolo uhradené všetko v zmysle ním podaného návrhu.
Exekučné konanie začalo dňa 07.09.2010, kedy bol u súdneho exekútora spísaný návrh na vykonanie exekúcie.
V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov ( ďalej len "Exekučný poriadok" ) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 2 písm. zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 57 ods. 3 Exek. poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že súdny exekútor má zároveň zákonný nárok na trovy exekúcie. Tieto trovy vymôže exekútor od povinného. Súd na základe návrhu povinného exekúciu zastavil do sumy 160,11 Eur.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd na základe návrhu povinného exekúciu zastavil len čiastočne, nakoľko bolo preukázané, že povinný po začatí exekučného konania uhradil oprávnenému časť dlžnej sumu, avšak neuhradil tiež trovy exekúcie súdneho exekútora. Z týchto dôvodov súd potom rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.