Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-142-2011.pdf
PDF · 119.56 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/142/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrey Dudášovej a členov senátu: JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Ley Stovičkovej, v právnej veci navrhovateľov v 1. rade: Ing. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, v 2. rade: Ing. R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, proti odporcom v 1. rade: Jozef Patúc - klampiar, miesto podnikania Smrdáky 72, IČO: 41 401 140, v 2. rade: X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, právne zastúpená advokátkou: JUDr. Svetlana Kudláčová, so sídlom Skalica, Potočná 16, o neplatnosť právneho úkonu a iné, o odvolaní navrhovateľa v 1. rade a odporkyne v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 7C/119/2008-88 zo dňa 20. januára 2011, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa v častiach, že zmluvný vzťah, zmluva o dielo zo dňa 05.11.2007 medzi navrhovateľom a odporcom 1/ nevznikol a že dohoda o postúpení pohľadávky ktorej predmetom je prevzatie pohľadávky z faktúry č. 28/2007 vydanej odporcom 1/ dňa 12.11.2007 na sumu 497,91 eur odporkyňou 2/ j e n e p l a t n á a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ a odporkyňa 2/ nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania a odporcovi 1/ sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
Rozsudok súdu prvého stupňa sa v časti uloženia povinnosti odporcovi 1/ nahradiť škodu spôsobenú navrhovateľom a to uvedenie strechy A. H., L. č. XX do predošlého stavu a v časti náhrady trov konania navrhovateľa a odporcu 1/ r u š í a v týchto častiach sa vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia, že zmluvný vzťah - zmluva o dielo zo dňa 05.11.2007 medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom v 1. rade nevznikol, ďalej určenia, že dohoda o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom je prevzatie pohľadávky z faktúry č. 28/2007 vydanej odporcom v 1. rade dňa 12.11.2007 na sumu 497,91 eur (15.000,- Sk) odporkyňou v 2. rade je neplatná a napokon uloženia povinnosti odporcovi v 1. rade nahradiť škodu spôsobenú navrhovateľom a to uvedenie strechy nehnuteľnosti, A. H. - XXX XX L. č. XX, do predošlého stavu. O náhrade trov konania rozhodol tak, že odporcom v 1. a v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 3, § 34, § 39, § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c) O.s.p.. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že v prípade určovacej žaloby ako predurčujúcou otázkou sa zaoberal tým, či majú navrhovatelia naliehavý právny
záujem na takomto určení a dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na určovacích návrhoch nepreukázali. Ak je právo navrhovateľa už porušené, stráca prevencia akýkoľvek zmysel a navrhovateľ už nemôže mať žiadny právny záujem na určení daného práva alebo právneho vzťahu. O takýto prípad v danom spore nejde. Navyše, veľmi podstatnou je skutočnosť, že na tamojšom súde je vedené konania pod č.k. 11C/82/2008, v ktorom sa navrhovateľka X. N. (odporkyňa v 2. rade v tomto konaní) domáha zaplatenia sumy 15.000,- Sk (497,91 eur) od odporcu C. Y. (navrhovateľa v 1. rade v tomto konaní) z postúpenej pohľadávky odporcom v 1. rade a práve v tomto konaní sa bude musieť súd vysporiadať pred rozhodnutím vo veci samej z úradnej povinnosti s prejudiciálnymi otázkami, najmä či existuje dôvod, pre ktorý by mal odporca C. Y. zaplatiť navrhovateľke X. N. žalovanú sumu. Teda bude sa zaoberať, okrem iného, aj odpoveďami na otázky uvedené v petite určovacích návrhov. Pokiaľ ide o náhradu škody uvedením do predošlého stavu, na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci bol vyvodený ten právny záver, že ani v tejto časti nie je možné návrhu navrhovateľov vyhovieť a za daného dôkazného stavu nie je im možné poskytnúť právnu ochranu, ktorej sa podaným návrhom domáhali. Je nepochybne preukázané, že odporca v 1. rade vykonal dňa 05.11.2007 na neobývanom rodinnom dome navrhovateľov v Obci L. klampiarske práce spočívajúce z výroby a osadenia rímsy na jednej strane domu zo strany domu odporkyni v 2. rade. Práce vykonal po dohode termínu vykonania prác odporkyňou v 2. rade, ktorá odporcu v 1. rade oslovila z poverenia navrhovateľa v 1. rade, ktorý jej povedal, aby niekoho na tieto práce zohnala. Podľa tvrdení odporkyni v 2. rade, táto následne oznámila navrhovateľovi v 1. rade meno remeselníka a deň, kedy príde práce vykonať. Nebolo sporu medzi účastníkmi konania o tom, že odporca v 1. rade skutočne s prácami v uvedený deň začal, že navrhovateľ v 1. rade odporcu v 2. rade na svojej nehnuteľnosti nechal pracovať až do ukončenia prác, práce neprerušil a zo svojej nehnuteľnosti odporcu v 1. rade nevykázal s tým, že si jeho práce neobjednal. K sporu medzi účastníkmi prišlo až neskôr, keď odporca v 1. rade vystavil faktúru a žiadal za prácu zaplatiť. Z tohto pohľadu je zrejmé, že sa odporca v 1. rade nedopustil porušenia právnej povinnosti, čím nie je naplnená prvá domnienka úspešnosti návrhu o náhradu škody. Rovnako navrhovatelia súdu neponúkli žiaden dôkaz preukazujúci vznik škody na streche ich domu. Napokon nespornou pravdou zostáva aj fakt, že strecha predmetného domu navrhovateľov, zrejme vzhľadom na vek nehnuteľnosti, bola v zlom technickom stave už predtým. Ani jeden z vypočúvaných svedkov nepotvrdil argumentáciu navrhovateľov, že odporca v 1. rade spôsobil škodu tým, že pri prácach chodil po streche. Keďže v súdenej veci navrhovatelia, na ktorých spočívalo dôkazné bremeno nepreukázali splnenie taxatívne stanovených zodpovednostných predpokladov pre úspech v predmetnom spore, súd návrhu vyhovieť nemohol a nárok musel vyhodnotiť ako nepreukázaný. Odporcom náhradu trov konania nepriznal, hoci boli v konaní úspešní, pretože si pred vyhlásením rozsudku trovy konania neuplatnili. Právna zástupkyňa odporkyni v 2. rade trovy konania neuplatnila a vyčíslila až po vyhlásení rozsudku vo veci, teda oneskorene.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ v 1 rade, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu navrhovateľov v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie odôvodnil s odkazom na § 221 ods. 1 písm. h), § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p., keď poukázal na viaceré absolútne nepresné konštatovania súdu prvého stupňa v odôvodnení jeho rozhodnutia ohľadom jeho výpovede ako aj výpovedi označených svedkov U. N. a V. N.. Ďalej konštatoval nesprávnosť rozhodnutia pokiaľ bol návrh zamietnutý z dôvodu, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na určovacích žalobách. V tomto smere trval na tom, že neistota navrhovateľov spočíva najmä v tom, že aj v prípade právoplatného rozhodnutia vo veci Okresného súdu Senica v konaní pod spis. zn. 11C/82/2008 sa v konaní nevyrieši zmluvný vzťah medzi ním a odporcom v 1. rade, nakoľko nie sú dodržané zákonné podmienky o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka a nie je tak zaviazaný plniť odporkyni v 2 rade. V prípade, ak by plnil odporcovi v 1. rade, súd v konaní 11C/82/2008 je povinný konanie zastaviť a musel by opätovne návrhom na začatie konania žiadať určiť, že zmluvný vzťah medzi ním a odporcom v 1. rade nevznikol a následne si žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia a zároveň aj náhradu škody od odporcu v 1. rade. Naďalej preto trvá na určení, že zmluvný vzťah - zmluva o dielo zo dňa 05.11.2007 medzi ním ako navrhovateľom v 1. rade a odporcom v 1. rade nevznikol a to aj z dôvodu, že jeho nečinnosťou, keď sa dostavil už k neoprávnene rozobratej streche na jeho nehnuteľnosti sa nedá považovať za súhlasný prejav jeho vôle s vyhotovením diela. Zároveň súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nemá za preukázané, akým spôsobom zmluva medzi ním a odporcom v 1. rade vznikla. Na to, aby mal povinnosť plniť zo záväzkového vzťahu, musel by obligačno-právny vzťah najskôr vzniknúť. Súd v rozhodnutí vôbec žiadnym spôsobom neskúmal ani sa nezaoberal nedostatkom vážnosti prejavu jeho vôle pri súhlase s neoprávneným zasahovaním do jeho vlastníckeho práva. Pri vykonávaní dokazovania
sa ani nepreukázal obsah zmluvného vzťahu a opomenulo sa aj na porušovanie zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa zároveň nesprávne rozhodol aj vo veci náhrady škody, keď je nepochybné, že odporca v 1. rade konal v rozpore s objektívnym právom, nakoľko s navrhovateľmi nemal žiadnym spôsobom dohodnutý možný zásah do ich strechy. Je nepochybné z výpovede svedkov, že strechu rozobral odporca v 1. rade a týmto došlo k porušeniu jej funkčnosti - do nehnuteľnosti začalo zatekať. Súd na preukázanie tejto skutočnosti - vznik škody - nevypočul svedka navrhnutého navrhovateľmi.
Odvolala sa aj odporkyňa v 2. rade, a to v časti výroku o trovách konania, v ktorom odvolaní poukázala na to, že v konaní si uplatnila trovy vo výške 426,52 eur za právne zastúpenie a žiadala zaviazať navrhovateľov aj k náhrade nákladov spojených s dokazovaním. Súd jej náhradu trov konania nepriznal, hoci mala vo veci plný úspech. Svoj záver zdôvodnil tým, že trovy konania si neuplatnila a právna zástupkyňa ich uplatnila neskoro. V tejto súvislosti však má za to, že trovy boli uplatnené včas. Posledné pojednávanie vo veci sa konalo dňa 21.01.2011 (?), keď na tomto pojednávaní sa zúčastnila bez právnej zástupkyni z dôvodu jej náhlej práceneschopnosti, pričom súhlasila s pojednávaním aj v jej neprítomnosti. Navyše žiadala priznať trovy aj vo svojom vyjadrení zo dňa 20.10.2009, hoci tieto neboli vyčíslené, uplatnené však boli. S odkazom na § 151 ods. 1 O.s.p. si prostredníctvom právnej zástupkyni elektronicky (faxom) vyčíslila trovy konania dňa 24.01.2011, čo je zrejmé zo súdneho spisu, keď do troch dní toto podanie bolo doplnené originálom, ktorý bol súdu doručený dňa 26.01.2011. Nevidí preto dôvod, prečo by jej nemali byť priznané trovy konania. Navrhuje preto odvolaciemu súdu zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že jej budú priznané trovy konania v plnej výške, vrátane trov odvolacieho konania za podanie odvolania a za súdny poplatok.
1/ Odvolanie navrhovateľa v 1 rade proti predmetnému rozsudku, výroku vo veci samej:
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez viazanosti rozsahom odvolania ( § 212 ods. 2 písm. c) O.s.p.), pri závislosti i rozhodnutia o trovách konania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok vo veci samej treba považovať sčasti za vecne správny a vo zvyšku pre procesnú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, bránilo akémukoľvek rozhodnutiu odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod spis. zn. 7C/119/2008 bol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali a to po konečnej úprave petitu ich návrhu na začatie konania určenia, že zmluvný vzťah - zmluva o dielo zo dňa 5.11.2007 medzi navrhovateľom v 1 rade a odporcom v 1 rade nevznikol, ďalej určenia, že dohoda o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom je prevzatie pohľadávky z faktúry č. 28/2007 vydanej odporcom v 1 rade dňa 12.11.2007 na sumu 497,91 eur (15 000 Sk) odporkyňou v 2 rade je neplatná a napokon uloženia povinnosti odporcovi v 1 rade nahradiť škodu spôsobenú navrhovateľom a to uvedenie strechy nehnuteľnosti, A. H. - XXX XX L. č. XX, do predošlého stavu. Rozsudkom napadnutým odvolaním navrhovateľa v 1 rade súd prvého stupňa návrh vo veci samej v celom rozsahu zamietol. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa bez viazanosti odvolacieho súdu rozsahom odvolacieho návrhu uplatneného odvolateľom. V danom prípade ide o jeden z taxatívne uvedených prípadov, kedy viazanosť odvolacieho súdu rozsahom odvolacieho návrhu neplatí (§ 212 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), pretože ide o prípad spoločných práv a povinností, kedy sa rozhodnutie musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2 ), hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov (predmetom konania je uplatnený nárok navrhovateľov ako manželov vo vzťahu k nehnuteľnosti v ich bezpodielovom spoluvlastníctve). To znamená, že akýkoľvek zmena v skutkovom alebo právnom posúdení veci sa tak premietne v rozhodnutí ako celku.
Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2
písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je daný vtedy, keď prvostupňový súd neúplne a nesprávne zistí skutkový stav, nevyčerpá všetky možnosti na vykonanie dokazovania a dokazovanie vedie nesprávne, či neúplne. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o žiadaných určeniach neexistencie popísaného zmluvného vzťahu a neplatnosti popísanej dohody o postúpení pohľadávky zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa preto v týchto častiach napadnutého rozhodnutia stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Predovšetkým je potrebné uviesť a to aj napriek presne opačnému názoru odvolateľa, že tu nebol dôvod, pre ktorý by sa odvolací súd nemal stotožniť s argumentáciou súdu prvého stupňa obsiahnutou v odôvodnení napadnutého rozsudku a podporujúcou zvolený spôsob rozhodnutia, teda záver o tom, prečo sa návrhom v prejednávanej veci v častiach žiadaných určení nebol dôvod zaoberať vecne.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení (podľa § 80 písm. c/ O. s. p. citovaného už v odôvodnení napadnutého rozsudku) je základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby (s výnimkou určení s prezumovaným, teda predpokladaným naliehavým právnym záujmom, o aký prípad však v prejednávanej veci nešlo). Bez existencie tohto predpokladu je tak vylúčené zaoberanie sa konkrétnym návrhom vecne. Uvedené teda znamená, že v konaní o určenie existencie či neexistencie práva alebo právneho vzťahu je vyriešenie si otázky existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na požadovanom určení prvou povinnosťou súdu, pretože len kladná odpoveď na takúto otázku poskytuje priestor pre ďalšie konanie vo veci samej (teda najmä pre pristúpenie k dokazovaniu zameranému na vecnú podstatu problému). Naopak v prípade záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu musí viesť k bezodkladnému zamietnutiu návrhu a to nielen z dôvodu hospodárnosti konania, ale spravidla aj pre naznačenie postupu k ochrane práv účastníkov procesne prípustným spôsobom (ktorým je iné než požadované určenie - pokiaľ takéto samozrejme existuje, alebo naopak plnenie - ak tu potenciálny navrhovateľ vystupuje aj v pozícii nositeľa práva a nielen povinnosti, kedy by mu ostávala len možnosť obrany proti požiadavkám niekoho iného).
Určovacie návrhy všeobecne majú podľa teórie procesného práva aj relevantných záverov rozhodovacej praxe súdov v tejto oblasti (ktorými sa riadil aj súd prvého stupňa v tejto veci) opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia (nakoľko určovací návrh podľa § 80 písm. c/ O. s. p. má charakter prostriedku preventívnej ochrany práva a naopak nápravu stavu vzniknutého porušením práva je už zásadne spôsobilý odstrániť len návrh na plnenie podľa § 80 písm. b/ O. s. p.). Okrem toho tu však musí byť stav právnej neistoty navrhovateľa, ktorý má určovací návrh odstrániť, pričom naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení je v tom, že práve takéto určenie (nie teda žiadne iné) vyrieši všetky sporné právne otázky medzi účastníkmi a vytvorí tak aj pevný právny podklad pre ich budúce právne vzťahy (čiže najmä vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia a podľa možnosti predíde aj sporom o plnenia). Práve z toho však plynie, že naliehavý právny záujem nemôže byť daný tam, kde právna otázka majúca sa vyriešiť v konaní o určenie má len povahu otázky
predbežnej či čiastkovej vo vzťahu k inej právnej otázke, ktorá by sa mohla sama stať predmetom určovacieho návrhu. Z uvádzaného evidentne vychádza aj rozhodná úprava procesného práva, ktorá priamo ani nepredpokladá návrhy o neplatnosť právnych úkonov (pri uvedomovaní si len predbežného významu otázok platnosti či neplatnosti právnych úkonov pre otázky existencie či neexistencie práv alebo právnych vzťahov, ktoré majú byť takýmito úkonmi založené).
V prejednávanej veci však navrhovatelia, vychádzajúc z popísaného vyššie, nemohli mať žiaden naliehavý právny záujem na žiadanom určení nevzniku zmluvy o dielo a neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, z tohto vzťahu majúcej vzniknúť. Dôvodom je to, že argumentáciu neexistencie, resp. neplatnosti takýchto zmlúv bolo možné vzniesť i v rámci obrany proti prípadnej požiadavke na plnenie zo zmluvného vzťahu, resp. na jeho základe po postúpení tvrdenej pohľadávky z neho vzniknutej smerujúcej voči navrhovateľom a požadujúcej od nich konkrétne peňažné plnenie, teda vôbec za predpokladu, že by sa niekto, v tomto prípade - zrejme odporcovia domáhali zaplatenia sumy majúcej im patriť, podľa uzavretej zmluvy o dielo, resp. na jej základe a to prípadne i len čiastočne (podľa zistení súdu prvého stupňa už aj uplatnenej v konaní pred tamojším súdom pod sp. zn. 11C/82/2008). Potom námietku neexistencie zmluvy, resp. neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z nej vzniknutej by bolo možno uplatniť (ako správne argumentoval súd prvého stupňa) v rámci konania o požiadavke na plnenie a súd by si ju v takomto prípade musel vyriešiť ako prejudiciálnu, teda predbežnú otázku a to už bez potreby skúmania naliehavého právneho záujmu na takomto určení, ktorého vyslovenia by sa nikto priamo nedomáhal, ale vyriešenie takejto otázky by malo bezprostredný význam pre posúdenie možnosti poskytnutia súdnej ochrany uplatnenému právu.
Odvolaciemu súdu potom v tejto časti neostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok zamietajúci návrh navrhovateľov proti odporcom ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. (prvá veta výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu).
To však naopak neplatilo vo vzťahu k rozhodovaniu o žiadanom uložení povinnosti odporcovi v 1 rade nahradiť škodu spôsobenú navrhovateľom a to uvedenie strechy nehnuteľnosti, A. H. - XXX XX L. č. XX, do predošlého stavu.
Pravidelným a najčastejším spôsobom začatia konania je podanie návrhu na jeho začatie. V súlade so zásadou dispozičnou, ktorá pre občiansky proces je charakteristická, je na samotnom účastníkovi, či vyvolá občianske súdne konanie zodpovedajúcim procesným prostriedkom. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ môže domáhať rôznych svojich nárokov uvedených v § 80 O.s.p.. Čoho sa navrhovateľ konkrétne pre seba domáha, musí byť uvedené v tzv. „konečnom návrhu“, petite alebo žalobnej žiadosti, ktorá musí byť presná a určitá, lebo určuje samotný predmet konania. Žalobný petit určuje rozsah, v ktorom súd danú vec prejedná a rozhodne. Navrhovateľom určený predmet konania tak musí súd jednak celkom vyčerpať, ako ho aj nesmie prekročiť.
Ak dôjde na súd neúplné alebo nepresné podanie (návrh na začatie konania), je treba si vždy predovšetkým ujasniť, či jeho nedostatky sú také, že pri ich neodstránení nie je možné v konaní pokračovať. Ak sú nedostatky takého charakteru, že v konaní nemožno pokračovať, je potrebné účastníka vyzvať na ich odstránenie. Či ide o nedostatok, pre ktorý nie je možné ďalej v konaní pokračovať, je nutné posúdiť podľa okolností konkrétneho prípadu, pričom jednoznačne nie je možné ďalej konať pre nedostatok určitého žalobného návrhu (petitu) a to vzhľadom na popísané v odseku vyššie. Určitý návrh na začatie konania tak nepochybne patrí medzi podmienky konania. Zákon súdu určuje z úradnej povinnosti prihliadať, či nie je daný nedostatok podmienky konania, teda aj prípadnej neurčitosti návrhu na začatie konania, a to nie len na začiatku konania, ale spravidla počas doby celého ďalšieho priebehu konania (§ 103 O.s.p.). Nedostatok podmienky konania, ktorý je možné odstrániť, súd rieši v závislosti od povahy podmienky konania, a ak sa nepodarí pri použití vhodných opatrení tento nedostatok odstrániť (kvalifikovanou výzvou, v ktorej poučí, o následkoch neodstránenia zisteného nedostatku), súd konanie zastaví (§ 104 O.s.p.).
Výzvu k odstráneniu nedostatku podmienky konania, ktorou môže byť po začatí konania aj zistená vada návrhu realizuje súd uznesením, ktoré doručí osobe, o ktorej návrh - podanie ide. Uznesenie okrem
formálnych náležitostí rozhodnutia obsahuje aj údaj o tom, v čom je návrh neúplný alebo nesprávny, teda účastníkovi je najskôr potrebné oznámiť, ktorá náležitosť návrhu chýba alebo je uvedená nesprávne, ďalej poučenie, ako je treba doplnenie alebo opravu vykonať, lehotu k odstráneniu vád návrhu a poučenie o tom, že konanie bude zastavené, ak nebude návrh včas opravený alebo doplnený. Len v prípade, že súd môže predpokladať, že vada návrhu bude odstránená jednoduchým úkonom účastníka, je ho možné vyzvať k oprave alebo doplneniu aj na pojednávaní.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia procesných práv, ktorú mu O.s.p. priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecnými záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní.
Súd prvého stupňa v prejednávanej veci o žiadanom uložení povinnosti odporcovi v 1 rade nahradiť škodu spôsobenú navrhovateľom a to uvedenie strechy nehnuteľnosti, A. H. - XXX XX L. č. XX, do predošlého stavu konal vo veci a aj rozhodol, pričom nevyzval navrhovateľov kvalifikovaným spôsobom na odstránenie nedostatku takéhoto návrhu spočívajúceho v jeho neurčitosti pokiaľ ide o špecifikáciu aký pôvodný stav strechy ich nehnuteľnosti mali navrhovatelia na mysli, keď vymedzenie petitu ich návrhu je podkladom budúceho výroku súdneho rozhodnutia, ktoré musí byť po materiálnej stránke vykonateľné. Ak súd nevyzval účastníka k odstráneniu nedostatkov samotného návrhu na začatie konania zákonom predpísaným spôsobom ešte pred začatím konania (§ 43 ods. 1 O.s.p.), ide o takú vadu konania, na ktorú odvolací súd musel prihliadnuť a ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa. Odstránenie nedostatku návrhu v tomto štádiu konania (teda už po začatí konania) je možné postupom popísaným vyššie, teda v súlade s §§ 103, 104 O.s.p..
V konaní o tomto návrhu navrhovateľov súd prvého stupňa procesne pochybil, čím došlo k vade konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a účastníkovi konania sa tak postupom súdu odňala možnosť pred ním konať (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), preto napadnuté rozhodnutie v tejto časti je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v súlade s § 221 ods. 2 O.s.p. (tretia veta výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu).
Po vrátení veci tak súd prvého stupňa uznesením vyzve navrhovateľov, ktorý urobili neurčité podanie, aby vadu podania - určitý údaj o tom, čoho sa domáhajú, t.j. žalobný návrh (petit) formulovali tak, aby označenie práv a jemu zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnuté boli presné, určité a zrozumiteľné s obsahom lehoty na odstránenie vád a poučenia o tom, že konanie bude zastavené v súlade s § 104 O.s.p., ak nebude včas opravené a doplnené. Poučenie v tomto smere musí byť výslovné. Až v prípade odstránenia nedostatku podmienky konania - riadneho návrhu na začatie konania súd prvého stupňa bez meškania vykoná prípadné potrebné dokazovanie, výsledky celého konania podľa § 132 O.s.p. náležite zhodnotí a až potom rozhodne o veci v časti, v ktorej táto ostala predmetom konania (voči odporcovi v 1 rade), o trovách konania vo vzťahu k tomuto predmetu konania a podľa § 224 ods. 3 O.s.p. tiež o trovách tohto odvolacieho konania, s tým že akékoľvek nové rozhodnutie bude potrebné vyhotoviť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p..
2/ Odvolanie odporkyne v 2 rade proti predmetnému rozsudku, výroku o trovách konania vo vzťahu k predmetu konania, ktorý sa jej týka, konkrétne žiadaného určenia, že dohoda o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom je prevzatie pohľadávky z faktúry č. 28/2007 vydanej odporcom v 1 rade dňa 12.11.2007 na sumu 497,91 eur (15 000 Sk) odporkyňou v 2 rade je neplatná :
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v časti trov konania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne v 2 rade nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k nej je vecne správny.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa nepriznal úspešnému účastníkovi konania - odporkyni v 2 rade náhradu trov konania s odôvodnením, že hoci bola v konaní úspešná, pred vyhlásením rozsudku si trovy konania neuplatnila a jej právna zástupkyňa si tieto uplatnila a vyčíslila oneskorene, až po vyhlásení rozsudku.
Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok (zápisnica z pojednávania zo dňa 20.1.2011) po ukončení dokazovania, vyzval prítomným účastníkov (právna zástupkyňa odporkyni v 2 rade prítomná na pojednávaní nebola, ale účastník výslovne súhlasil s pojednávaním aj v jej neprítomnosti) na zhrnutie svojich návrhov a vyjadrenie sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (teda na prednes záverečnej reči), v rámci čoho sa odporkyňa v 2 rade k veci nevyjadrila, súdu prvého stupňa len uviedla, že si žiadne trovy konania neuplatňuje.
O náhrade trov konania rozhoduje súd z úradnej povinnosti, teda aj v prípade, že sa žiadny z účastníkov priznania náhrady trov konania nedomáha. Účastník sa však môže svojho nároku na náhradu trov konania vzdať. V takomto prípade sa súd nezaoberá otázkou opodstatnenosti nároku na náhradu trov toho účastníka konania, ktorý by mal podľa všeobecných ustanovení právo na náhradu trov konania a ktorý sa tohto svojho nároku vzdal. Ak bolo v zmysle tohto platného vzdania sa nároku súdom rozhodnuté, nemôže účastník tento svoj prejav vôle zmeniť, a to aj keby mal na to vážne dôvody.
Odporkyňa v 2 rade - odvolateľka, sa vzdala práva na náhradu trov konania pred vyhlásením rozsudku na pojednávaní dňa 20.1.2011 (zachytené v zápisnici z pojednávania č.l. 87), čo napokon spochybnené ani nebolo, preto súd prvého stupňa správne rozhodol o tom, že jej ako úspešnej účastníčke trovy konania nepriznal. Nič na tom už nemohlo zmeniť ani dodatočné uplatnenie náhrady trov konania jej právnou zástupkyňou s odôvodnením, že účastníčke táto náhrada patrí a ona sama sa nemohla zúčastniť pojednávania dňa 20.1.2011 z dôvodu náhleho ochorenia, ako ani napokon skutočnosti uvádzané v samotnom podanom odvolaní.
Odvolací súdu tak napadnutý rozsudok v tej to časti (výroku o trovách konania odporkyni v 2 rade vo vzťahu k predmetu konania, ktorý sa jej týka) ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. (prvá veta výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu).
O trovách odvolacieho konania účastníkov konania vo vzťahu k predmetu konania o žiadaných určeniach, že zmluvný vzťah - zmluva o dielo zo dňa 5.11.2007 medzi navrhovateľom v 1 rade a odporcom v 1 rade nevznikol, a že dohoda o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom je prevzatie pohľadávky z faktúry č. 28/2007 vydanej odporcom v 1 rade dňa 12.11.2007 na sumu 497,91 eur (15 000 Sk) odporkyňou v 2 rade je neplatná (teda v častiach, v ktorých bol návrh súdom prvého stupňa zamietnutý správne) odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní tak rovnako úspešným navrhovateľovi a odporkyni v 2 rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (navrhovateľ nebol úspešný s odvolaním v častiach predmetu konania o žiadaných určeniach a odporkyňa v 2 rade pokiaľ ide o jej odvolanie proti výroku o trovách konania vo vzťahu k nej - § 142 ods. 2 O.s.p.) a úspešnému odporcovi v 1 rade (§ 142 ods. 1 O.s.p.), samozrejme vo vzťahu k popísanému predmetu konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil - § 151 ods.1 O.s.p.. (druhá veta výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu).
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3:0, čiže jednohlasne (§ 3 ods.9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.