Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/20/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcov: v 1. rade F.. X. T., v 2. rade C. T., obaja bytom F., X. XX, právne zastúpení JUDr. Konštantínom Vaľom, Advokátska kancelária VAĽO & PARTNERS s.r.o. v Prešove, Konštantínova 3, proti žalovaným: v 1. rade E. C., F., X. XX, v 2. rade P. W., O. XX, obe zastúpené JUDr. Jozefom Bujňákom, advokátom v Prešove, Hlavná 94, v konaní o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania spočívajúce v náhrade trov právneho zastúpenia a náhradu súdneho poplatku vo výške 906,56 EUR, a tieto zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnemu zástupcovi žalovaných v 1. a 2. rade JUDr. Jozefovi Bujňákovi, advokátovi v Prešove, Hlavná 94.

odôvodnenie:

Žalobcovia dňa 26.1.2011 doručili návrh, ktorým žiadali určiť, že sú vlastníkmi parcely 652 o výmere XXX m2 kat. územie O., na ktorej je postavená rekreačná chata č. súpisné XXX patriaca do vlastníctva žalobcov na tom skutkovom základe, že dňa 1.9.1969 uzatvorili s prenajímateľom U. X. so sídlom v Y. nájomnú zmluvu na dobu nájmu 50 rokov počnúc od 1.9.1969 na pozemok v správe prenajímateľa za účelom výstavby rekreačnej chaty. Podľa tejto zmluvy mali právo užívať pozemok do 1.9.2019. Rozsah výmery pozemku v zmluve nebol určený, a preto platí aj zákonný stav podľa až vtedy platného , podľa ktorého pozemky patriace do vlastníctva alebo do správy socialistických organizácii možno dať do užívania občanom pre účely výstavby rekreačnej chaty najviac o výmere XXX m2. Rozhodnutím MNV v Prešove odboru výstavby č. XXXX/XX zo dňa 14.6.1973 bolo vydané rozhodnutie o prípustnosti stavby pre rekreačnú chatu v rekreačnej oblasti X.. Dňa 12.4.2005 Obec O. vydalo potvrdenie o súpisnom čísle 468 rekreačnej chaty na parcele XXX kat. územie O. s potvrdením, že táto bola daná do užívania v roku 1973 vrátane priľahlého pozemku ku chate. Podľa listu vlastníctva č. XXX kat. územie O., vlastníkom parcely č. XXX/XXX - trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2 je žalovaná v 1. rade. Na tejto parcele by sa mala nachádzať aj parcela XXX, na ktorej je postavená chata č. súpisné XXX. Listom z 29.8.2010 žalovaná v 1. rade vyzvala žalobcu v 2. rade na odstránenie stavieb z pozemku, a to v termíne do 30.9.2010 s tým, že pokiaľ nedodrží tento termín, dá vypratať pozemok na svoje náklady. Na základe toho žalobcovia začali pátrať, z akého titulu a vo vzťahu k akému pozemku žalovaná v 1. rade takto vystupuje voči ním. Z výpisu z katastra nehnuteľnosti vyplýva, že vlastníčkou parcely č. XXX/XXX je žalovaná v 1. rade. Následne zistili, že podľa kúpnej zmluvy zo dňa 3.9.2008 žalovaná v 1. rade kúpila tento pozemok od pôvodnej vlastníčky, t.j. žalovanej v 2. rade. Podľa grafickej identifikácie parciel č. XXXX/XXXX, parcela KN XXX kat. územie O. bola vytvorená z časti pozemnoknižnej parcely XXX/XXX, zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX kat. územie O.. Žalobcovia v 1. a 2. rade v dobrej viere, dobromyseľne a nerušene parcelu XXX užívali až do 29.8.2010,

kedy žalovaná v 1. rade ich upozornila na možnosť vypratania. Žalobcovia tvrdia, že túto časť pozemku, na ktorej stojí aj ich rekreačná chata č. súpisné XXX vydržali do svojho vlastníctva, vrátane zastavaného pozemku parcela č. XXX o výmere XXX m2. Podľa platného právneho režimu do 31.3.1983 podľa a vtedy platného, mohol mať občan v osobnom užívaní pozemok prenechaný na výstavbu rodinného domu o výmere najviac XXX m2 a pozemok určený na výstavbu chaty, garáže alebo zariadenia záhradiek vo výmere XXX m2. Podľa účinného od 1.1.1992 novelou, žalobcovia v 1. a 2. rade mohli nadobudnúť vlastníctvo k ich zastavanej parcele č. XXX o výmere XXX m2 pre kat. územie O. vydržaním podľa , , a . Žalobcovia ako oprávnení držitelia nepretržite po dobu 10 rokov parcelu č. XXX užívali nerušene a stali sa oprávnenými držiteľmi aj pred 1.1.1992, a to tej časti parcely teraz označenej ako parcela XXX z pôvodnej pzk parcely XXX/XXX kat. územie O., preto im vzniklo vlastnícke právo po uplynutí zákonnej doby na vydržanie vlastníctva, preto je v tejto časti čiastočne neplatná aj kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými v 1. a 2. rade. Žalovaná v 1. rade cez parcelu XXX buduje prístupovú cestu k svojej chate, v dôsledku čoho zlikvidovala žalobcom záhradný krb, kôlňu na drevo a vyrezala okrasné kríky a stromy bez stavebného povolenia.

Žalovaní v 1. a 2. rade žiadali túto žalobu zamietnuť. Nájomná zmluva, na ktorú sa odvolávajú žalobcovia je absolútne neplatným úkonom, lebo prenajímateľom môže byť len vlastník pozemku, pričom JRD nemalo toto vlastnícke právo. V nájomnej zmluve nebol identifikovaný predmet nájmu, neuvádza sa o akú nehnuteľnosť ide, jej parcelné číslo a výmera. Takisto sa neuvádza výška nájmu. Žalovaná v 1. rade nadobudla predmetný pozemok na základe kúpnej zmluvy bez tiarch a obmedzení. Podľa a predchádzajúceho , právo osobného užívania pozemku mohol zriadiť štát ako vlastník tohto pozemku, keď dal do osobného užívania pozemok, ale nie do nájmu. Je pravdou, že novelou od roku 1992 sa toto právo osobného užívania zmenilo na vlastnícke právo. Nájomná zmluva sa však nikdy nemôže zmeniť užívanie na vlastnícke právo.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka G.. Q. G., kúpnou zmluvou, listami vlastníctva, nájomnou zmluvou, ohliadkou miesta samého, geometrickým plánom a ďalšími listinami a zistil tento skutkový stav:

Žalobcovia vypovedali, že dňa 1.9.1969 uzavreli nájomnú zmluvu s U. X. so sídlom v Y., na základe ktorej začali užívať vyčlenený pozemok. V roku 1973 dostali stavebné povolenie na výstavbu chaty, ktorú aj v tom roku postavili a v roku 2005 im vydal starosta obce O. súpisné číslo a povolenie na užívanie chaty. Na základe toho došlo k zápisu vlastníckeho práva tejto stavby na parcele XXX. Pokiaľ ide o nájomnú zmluvu, bolo dohodnuté, že budú tento pozemok užívať 50 rokov za nájomné, ktoré riadne platili a platia ho dodnes. Dnes ho uhrádzajú Obecnému úradu v Kokošovciach. Výšku nájmu nevedeli uviesť. V auguste 2010 žalovaná v 1. rade im doniesla papier so súpisom stavieb, ktoré má na svojom pozemku a vyzvala ich, aby zbúrali stavby do jedného mesiaca, pretože chce v tomto mieste stavať cestu. Táto mala prebiehať práve cez ich dreváreň, sprchu a kozub. Žalovaná v 1. rade zasypala príjazdovú cestu, ktorá im slúžila na príjazd ku chate a mali ju spevnenú betónovými tvárnicami. Ďalej im vyrezala 5 kusom stromčekov - jedlí, 2 kusy vykopala a odstránila 8 metrov živého plotu. Pritom za užívanie 40 rokov predmetný pozemok zveľadili. Žalovaná v 1. rade tvrdila, že nemá prístup ku chate na svoj pozemok, a preto stavia cestu, v ceste ktorej bol aj záhradný kozub, z ktorého vytrhla komín a hlavicu. Dohodli sa, že kozub zbúrajú a za to im bude ponechaná dreváreň. Takisto im odstránila imitáciu studne a sprchu, ktoré mali na pozemku. Predmetný pozemok od roku 1969 užívali, zveľaďovali ho, pestovali na ňom stromy, postavili stavby. Keďže v nájomnej zmluve nebola vymedzená výmera, tejto výmere zodpovedá plocha XXX m2 tak, ako bola vymedzená vtedy pri uzatváraní nájomnej zmluvy, nie len im, ale aj ďalším susedom. Ich chata i pozemok sa nachádzajú uprostred, zo všetkých strán sú ďalšie chaty a pozemky. Tým, že im bola odstránená ich prístupová cesta, nemajú možnosť dostať sa ku chate. Žalovaná takýmto spôsobom postupovala i v prípade ich susedov pána W. a pána F., ktorým takisto vyrezala stromy a domáhala sa ich pozemkov. Keďže predmetný pozemok užívali viac ako 10 rokov nerušene, vzhľadom na zákon z roku 1999 sa stali vlastníkmi tohto pozemku. Od roku 1969 sa ani raz nehlásil vlastník pozemku a až teraz v súvislosti s týmto sporom, pričom zistili, že vlastníčkou pozemku bola pani W., ktorá za celú dobu s nimi nejednala, ani ich neupozornila, že je vlastníčkou pozemku. Vedľa ich chaty bol pozemok svokra žalovanej v 1. rade, zrejme od neho ho potom odkúpila. Žalovaná v 1. rade doposiaľ užívala prístup ku svojej chate z inej strany. Nerobila im až do roku 2010 žiadne prieky. Samy

si potom kúpili susediaci pozemok pod chatou. Zámena pozemku, ktorý vlastnia za sporový pozemok neprichádza do úvahy, lebo ich pozemok nesusedí s pozemkom žalovanej v 1. rade.

Žalovaná v 1. rade vypovedala, že v roku 1996 nadobudla chatu od svojho svokra a začali riešiť pozemok. Predchádzajúci starosta obce pán Š. vyzýval chatárov, aby si vysporiadali svoje pozemky. Pani W. chcela odpredať svoj pozemok na chaty a ponúkla ho ku kúpe. Odpredaj časti tohto sporného pozemku ponúkli aj susedom, aj žalobcom. Niektorí si kúpili, žalobcovia si odmietli kúpiť pozemok s tým, že im je to jedno, že majú pozemok v nájme. Od pani W. odkúpila pozemok bez tiarch v roku 2007, a keďže potrebuje urobiť cestu k svojej chate, začali ju robiť. Na tomto pozemku sa nachádzali stavby žalobcov. Nie je pravdou, že žalobcom odstránili tie drobné stavby, ako uvádzali. Kozub si odstraňovali žalobcovia sami za pomoci susedov. O tom, za akých okolností došlo k odstráneniu drevárne, resp. jej vyprataniu nemá vedomosť, nebola pri tom. Stromy boli zrezané len tie, ktoré sa nachádzajú v mieste, kde mala prechádzať cesta alebo boli pod vysokým napätím. Bola im vykonaná aj kontrola zo životného prostredia a všetko bolo v poriadku. So žalobcami sa nebolo možné dohodnúť, ani na odpredaji, ani na nájme. Keď im to ponúkla, zo strany žalobcov boli len veľké nadávky. Pozemok č. XXX neexistuje. Je to súpisné číslo chaty žalobcov. Žalobcovia si neuvedomujú, že užívajú jej pozemok. Vlastnícke právo žalobcov neuznáva, lebo predmetný pozemok na základe kúpnej zmluvy vlastní ona bez tiarch a riadne odvádza aj daň za celý pozemok. V súčasnej dobe nemá záujem tento pozemok odpredať žalobcom, lebo ho potrebuje používať na prístupovú cestu. Keby ho predala, sama by potom mala problém s prístupom ku chate.

Žalovaná v 2. rade vypovedala, že predmetný pozemok odpredala žalovanej v 1. rade. Vedela, že na tomto pozemku sú postavené chaty. Pôvodne pozemok bol v užívaní JRD, ktoré potom zaniklo. Mali ho štátne majetky. Po ich zániku si museli vybavovať listiny na preukázanie vlastníckeho práva, čo trvalo roky. Toto začala vybavovať v roku 1992. Predmetný pozemok nadobudla na základe dedičského rozhodnutia a časť si zakúpila od spoluvlastníka, čím sa stala výlučnou vlastníčkou, čo sa riešilo dlhé obdobie u notára, kým dosiahla zápis vlastníckeho práva.

Z predloženého dedičského rozhodnutia D 740/92 mal súd preukázané, že dňa 9. apríla 1992 Štátne notárstvo v Prešove vydalo po prejednaní dedičstva po Y. G., zomrelom 13.9.1978 dedičské rozhodnutie, na základe ktorého sa žalovaná v 2. rade P. W. stala okrem iných nehnuteľností vlastníčkou parcely XXX/X v podiele pod B1, 3/B, 11/12 v celosti k vlastníckemu podielu poručiteľa a notárskou zápisnicou N 201/94 z 11. mája 1994 bola uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej Q. G. odpredal P. W., t.j. žalovanej v 2. rade parcelu mpč. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere XXXX m2 v podiele 1/12 v prírode v užívaní poľnohospodárskej organizácie, na základe čoho potom žalovaná v 2. rade bola zapísaná ako vlastníčka a kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 3.12.2007 medzi žalovanou v 1. rade E. C. ako kupujúcou zo dňa 3.9.2008 a žalovanou v 2. rade ako predávajúcou, odpredala túto parcelu, teraz vedenú na LV č. XXX vedenú ako parcela KN XXX/X o výmere XXXX m2 - trvalé trávnaté porasty. Žalovaná v 1. rade E. C. kúpnymi zmluvami uzatvorenými s F. M. a jeho manželkou P., ďalej s kúpnou zmluvou z W. O., kúpnou zmluvou s U. X. odpredala časť výmery z parcely XXX/X a parcely XXX/XXX a parcely XXX. Podľa aktuálneho listu vlastníctva žalovaná v 1. rade E. C. je zapísaná ako vlastníčka parcely XXX/X o výmere XX m2, parcely XXX/XXX o výmere XXXX m2 a parcely XXX o výmere XXXX m2 - trvalé trávnaté porasty v podiele 1/1 s titulom nadobudnutia kúpna zmluva.

Ohliadkou miesta samého vykonanou 7.10.2011 súd zistil situáciu a stavby, ktoré sa nachádzajú na spornej parcele, ako aj prístupovú cestu, ktorú stavia žalovaná v 1. rade, o čom vyhotovil situačný náčrt. Z predložených zloženiek o úhradách vyplýva, že žalobcovia v 70-tych rokoch uhrádzali U. X. ročne 80 korún, v 80-tych rokoch až do zániku MNV v O. uhrádzali ročne 64 korún, od roku 1993 E. O. 142 korún. Ako vyplynulo z dokazovania, išlo o úhradu domovej dane, neskôr dane z nehnuteľnosti a nie o úhradu nájomného.

Svedok G.. Q. G., starosta E. O. vypovedal, že E. O. nebola vlastníkom sporných pozemkov. Z toho dôvodu ani nemala oprávnenie vyberať daň. V predchádzajúcich rokoch JRD dovolilo postaviť na pozemkoch, ktoré boli združené v družstve súkromné chaty. Nájomné zmluvy vtedy robilo JRD. Rekreačnú oblasť spravovalo Mesto Prešov, ktoré aj vydávalo stavebné povolenie na výstavbu chát.

Potom JRD prestalo fungovať a vlastníci pozemkov v tejto oblasti prenajali pozemky PD Y. F., ktoré užívalo poľnohospodársku pôdu, ale ostatnú pôdu, ktorá sa nedala poľnohospodársky využívať ako boli lúky, pasienky, trávnatý porast, v tých častiach, kde Mesto Prešov vydalo štatút rekreačnej oblasti X., pozemky neužívalo, a túto pôdu si prevzali naspäť do užívania pôvodní vlastníci, ktorí sa snažili s majiteľmi chát dohodnúť a vyriešiť vlastnícke vzťahy. Pôvodne JRD zaniklo v 80-tych rokoch, potom tento majetok spravoval Štátny majetok Prešov a po jeho zániku poľnohospodárska pôda bola prenajímaná Y. F. družstvu. Pokiaľ ide o úhrady za pozemok, tieto sa neplatili, išlo o bezplatné užívanie. Vyplývalo to z pôvodného zákona. Nájomné zmluvy boli uzatvárané na 30 až 99 rokov a výška nájmu v tomto období bola obmedzená len na plochu pozemku XX m2, ktoré sa platili JRD. Štátny majetok neprevzal tieto nájomné zmluvy. Miestny národný výbor v Kokošovciach vyberal len domovú daň. Po zrušení miestnych národných výborov sa riešila aj otázka vlastníctva samospráv a delimitačný protokol bývalého ONV, ktorý spracoval G.. P. N. nepojal do vlastníctva E. O. pozemky pod chatami súkromných vlastníkov s odôvodnením, že tieto pozemky majú svojich vlastníkov, teda obec sa nestala vlastníkom pozemkov pod stavbami rekreačných chát a do tohto protokolu neprešli ani tie pozemky chát, ktoré boli postavené na urbárskych pozemkoch z toho istého dôvodu. Konkrétna nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania mala vždy svojho vlastníka, nikdy nepatrila do majetku obce. Potom si vlastníci týchto pozemkov začali usporiadavať vlastnícke vzťahy s vlastníkmi rekreačných chát. Tento proces prebiehal najviac v roku 2007, kedy bola ukončená aj v obci ROEP a vlastníci pozemkov sa domáhali uzatvárania nájomných zmlúv s vlastníkmi chát v rekreačnej oblasti. Sám bol niekedy prizývaný k tomu, aby v sporových prípadoch vysvetlil danú situáciu vlastníckych vzťahov. Išlo tu o to, že stavby boli postavené legálne, ale nie na pozemku, ktorý by patril vlastníkovi chaty a na listoch vlastníctva bolo uvádzané, že toto vlastníctvo k pozemkom sa nezmenilo v prospech vlastníka rekreačnej chaty. Z potvrdenia Obce Kokošovce z 12.4.2005 vyplýva, že obec vydala súpisné číslo na stavbu chata na rekreáciu postavená na parcele XXX kat. územie O. užívaná od roku 1963, číslo súpisné XXX.

Z predloženej nájomnej zmluvy č. 84/69 vyplýva, že U. X. prenajalo žalobcom na 50 rokov pozemok bez bližšej identifikácie a výmery od 1.9.1969 bez uvedenia výšky nájmu.

Podľa č. 40/1964 platného do 31.12.1991 právo osobného užívania pozemkov slúži na to, aby si občania na pozemkoch, ku ktorým sa právo zriadi mohli vystavať rodinný domček, rekreačnú chatu alebo garáž alebo zriadiť záhradku.

Podľa § 199 ods. 1 citovaného zákona, právo osobného užívania môže sa zriadiť len k pozemkom, ktoré sú v socialistickom spoločenskom vlastníctve a ktoré sú podľa územných plánov alebo územných rozhodnutí určené na výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát alebo garáži alebo na zriaďovanie záhradiek. Pôda určená na iné účely, najmä poľnohospodárska pôda nesmie sa na zriadenie práva osobného užívania použiť.

Podľa zákona 872 ods. , právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobcom vzniklo právo osobného užívania k predmetnému pozemku. Samotní žalobcovia, ako právny titul, ktorým sa ujali užívania predmetnej nehnuteľnosti uvádzajú nájomnú zmluvu, ktorú uzatvorili s JRD v Y. v roku 1969. Ako už súd vyššie uviedol, predmetná nájomná zmluva je neplatný právny úkon pre svoju neurčitosť v zmysle , a teda súd prejudiciálne určil, že ide o neplatnú nájomnú zmluvu, ktorá je od počiatku neplatná.

Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Oprávnená držba je fakticky ovládanie vecí alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s ním ako so svojim v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva tieto patria. Pri oprávnenej držbe musí byť splnené ako náležitosti faktické ovládanie vecí alebo vykonávanie práva, vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi, dobrá viera, že mu vec patrí alebo vykonávanie práva patria. Tá skutočnosť, či držiteľ alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný (bona fide) alebo nedobromyseľný (mala fide), treba vždy hodnotiť objektívne, nielen zo subjektívneho hľadiska, teda z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať z okolnosti, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda alebo právo, ktoré vykonáva patria. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva.

Na rozdiel od držiteľa vlastník musí preukázať platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva. Význam oprávnenej držby spočíva v zákonnej možnosti, jej premeny na vlastnícke právo, prípadne na právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Táto premena sa uskutočňuje zo zákona prostredníctvom vydržania, ktoré upravuje , podľa ktorého oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť.

Z vykonaného dokazovania súd má za to, že žalobcovia nepreukázali svoju dobromyseľnosť, o čom svedčí aj ich vstup do držby. Skutočnosť, že si boli vedomí, že užívajú prenajatý pozemok potvrdili sami žalobcovia a preukazovali to nájomnou zmluvou a uvádzaním, že platili nájomné, a to každoročne JRD, a potom miestnemu národnému výboru v obci.

Žalovaná v 2. rade preukázala, že predmetný pozemok nadobudla ako dedička po svojom otcovi Y. G., ktorý zomrel 13.9.1978, a to v podiele 11/12 a podiel 1/12 nadobudla kúpnou zmluvou, ktorú uzatvorila 11.5.1994 s Q. G., ako predávajúcim. Žalobcovia preto nemohli byť dobromyseľnými držiteľmi predmetného pozemku, keďže vlastník tejto nehnuteľnosti bol známy a bol riadne zapísaný v pozemkovej knihe, ako aj na liste vlastníctva. K premene nájomného vzťahu na vlastnícky nemôže dôjsť takýmto spôsobom, ako na to poukázali aj žalované. Táto premena by bola možná len v prípade práva osobného užívania pozemku, ale takéto právo osobného užívania žalobcom nebolo nikdy zriadené a ani samotní žalobcovia neodvodzovali svoj vstup do držby zriadením práva osobného užívania. Z tohto dôvodu žalobcovia nemohli ako oprávnení držitelia vydržať predmetnú nehnuteľnosť, pretože vstup do držby nebol na základe toho, že by nebol známy vlastník predmetnej nehnuteľnosti, ale na základe toho, že tento vstup odôvodňovali z titulu nájomnej zmluvy. To, že pôvodný vlastník, t.j. žalovaná v 2. rade od žalobcov nepožadovala úhradu nájomného, resp. že neriešila s nimi užívanie tohto pozemku ešte neznamená, že žalobcovia sú dobromyseľní držitelia. Vlastník pozemku má právo sám rozhodnúť, akým spôsobom bude vykonávať svoje vlastnícke právo a ako sama žalovaná v 2. rade uviedla, ujala sa vlastníctva po zrušení štátnych majetkov, kedy boli pozemky vrátené vlastníkom. V roku 1992 v dedičskom konaní riešila toto vlastnícke právo na základe dedičského konania, ktorým ho aj nadobudla a bola zapísaná na liste vlastníctva a v roku 1994 si odkúpila zostávajúci podiel, takže od roku 1994 bola výlučnou vlastníčkou parcely XXX/XXX. Žalobcovia mali možnosť zistiť, kto je vlastníkom tejto nehnuteľnosti nahliadnutím do listu vlastníctva na katastri nehnuteľnosti, resp. na obecnom úrade. Sám vypočutý svedok starosta obce G.. Q. G. potvrdil, že tento pozemok nikdy nespadal do vlastníctva obce. Bolo známe aj pri delimitácii majetku po zaniknutých národných výboroch, že tieto pozemky majú svojho vlastníka a nespadajú do majetku obce, ani štátu. Žalovaná v 1. rade preukázala, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanou v 2. rade sa stala vlastníčkou v roku 2007, kedy bol aj povolený vklad vlastníckeho práva, a preto ako vlastník má právo toto svoje vlastnícke právo realizovať, užívať, nakladať s ním podľa svojho rozhodnutia. Táto žaloba žalobcov nie je preto dôvodná a súd ju zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa Žalobcovia v konaní neboli procesne úspešní, preto im nevznikol nárok na náhradu trov konania. Toto právo patrí žalovaným v 1. a 2. rade,

ktorí si uplatnili náhradu za trovy právneho zastúpenia vo výške 906,56 EUR, a to za úkony podľa až , , vyhlášky :

1/ Prevzatie a príprava 7.3.2011 57,00 EUR

2/ Podanie na súd 8.3.2011 57,00 EUR

3/ Porada s klientom 12.4.2011 38,00 EUR

4/ Podanie na súd odvolanie 50% 28,50 EUR

5/ Porada s klientom 1.7.2011 38,00 EUR

6/ Účasť na pojednávaní 19.9.2011 57,00 EUR

7/ Prevzatie a príprava 19.9.2011 Bednarčaková 57,00 EUR

8/ Porada s klientom 29.9.2011 Bednárčáková 28,50 EUR

9/ Ohliadka Kokošovce 7.10.2011 1 x 57,00 EUR 1 x28,50 85,50 EUR

10/ Porada s klientom 30.11.2011 38,00 EUR

11/ Porada s klientom 02.12.2011 38,00 EUR

12/ Účasť na pojednávaní 30.01.2012 1x 57,00 1x 28,50 85,50 EUR

Režijný paušál 12 x 7,41 88,92 EUR

DPH 20% 139,38 EUR

Kolok 33,00 EUR

Cestovné a strata času 37,26 EUR

Trovy celkom 906,56 EUR

Cestovné:

07.10.2011 Prešov odchod : 11.45

07.10.2011 Kokošovce príchod : 12.00

07.10.2011 Kokošovce odchod : 12.35

07.10.2011 Prešov príchod : 12.50

O spotreba : 7,93 x OPHM: 1,456:100+0,183= 0,299 x 42 km= 12,56 EUR

strata času 2 x 12,35 EUR = 24,70 EUR. Trovy zahrňujú aj náklady vzniknuté s predbežným opatrením. Priznané trovy konania uhradia žalobcovia priamo na účet právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade JUDr. Jozefovi Bujňákovi, advokátovi v Prešove, Hlavná 94, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.