Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-30S/225/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: AVEC trade SK, s.r.o., so sídlom Predmestská 1335/19, 010 01 Žilina, IČO: 44 823 274, právne zastúpený: Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 13, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 36 866 563, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101798058/2021 zo dňa 20.09.2021, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 101798058/2021 zo dňa 20. septembra 2021, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správny nižšieho stupňa Daňového úradu Žilina č. 100439023/2021 zo dňa 16. marca 2021 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola Daňovým úradom Žilina (ďalej aj len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonaná kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2019, ktorá bola ukončená doručením protokolu č. 101646876/2020 zo dňa 30.10.2020. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 100439023/2021 zo dňa 16.03.2021 podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a v doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“ vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5300 eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2019. V zdaňovacom období september 2019 si žalobca uplatnil odpočítanie dane na základe faktúry č. 1910083124 (interné č. 20190525) zo dňa 31.08.2019 v celkovej sume 31800 eur, základ dane 26500 eur, 20 % DPH 5300 eur, vystavenej VIDOX, k.s., so sídlom Gorkého 3, 811 01 Bratislava 1, IČO: 51581400 (ďalej aj len „VIDOX, k.s.“) predmetom ktorej bolo dodanie pracovného oblečenia. 2. Správca dane nespochybnil existenciu dodaného tovaru pracovného oblečenia, ale spochybnil dodanie tovaru spoločnosťou VIDOX, k.s.. Správca dane konštatoval, že vykonanou daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2019 a následne aj počas vyrubovacieho konania bolo u žalobcu zistené porušenie ustanovenia o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“) v nadväznosti na a zákona o DPH. Daňovou kontrolou nebolo preukázané, že tovar bol žalobcovi dodaný deklarovaným dodávateľom. 3. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101798058/2001 zo dňa 20.09.2021, ktorým rozhodnutie správcom dane potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane ktoré sú uvedené v odvolaním napadnutom rozhodnutí a uviedol, že

správca dane spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi deklarovaným dodávateľom a žalobcom, pričom na základe rozporuplných vyjadrení žalobcu a A. B., ako osoby konajúcej za deklarovaného dodávateľa, vznikli na strane správcu dane oprávnené pochybnosti o dodaní sporného plnenia prostredníctvom deklarovaného dodávateľa VIDOX, k.s.. Správca dane spochybnil dodanie tovaru prostredníctvom deklarovaného dodávateľa, pričom nespochybnil prepravu tovaru. Podľa žalovaného správca dane pri výkone daňovej kontroly ako aj vo vyrubovacom konaní všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. 4. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, ich zrušenia a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. 5. Žalobca v správnej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Ako dôvody zrušenia uviedol zrušenie podľa , , , a pre zrušenie rozhodnutia správcu dane podľa . Podľa žalobcu je vydané rozhodnutie nezákonné, pretože je v rozpore s daňovým poriadkom, zákonom o DPH, DPH princípmi judikovanými Súdnym dvorom EÚ a zisteným skutkovým stavom, pričom závery správcu dane nie sú založené na vykonaných dôkazoch. Na jednej strane správca dane nespochybnil samotnú existenciu zdaniteľných plnení, na druhej strane správca dane tvrdí, že nezískal také dôkazy ktoré by reálne preukazovali, že dodanie tovarov uskutočnil priamy dodávateľ, a teda tým je spochybnené uskutočnenie zdaniteľných plnení. Správca dane v rozhodnutí nezaujal jasné a jednoznačné stanovisko predovšetkým v prípade ťažiskových argumentov, ktoré majú vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Správca dane nevysvetlil ani skutočnosť, prečo pri tvrdení existencie tovaru dochádza zo strany správcu dane naďalej k spochybneniu vzniku daňovej povinnosti, keď v situácii ak tovar neexistuje, daňová povinnosť ani nemohla vôbec vzniknúť a je viac ako zrejmé, že teda ani u dodávateľa uvedeného na faktúre. Žalobca tiež namietal, že zistený skutkový stav, na základe ktorého bolo rozhodnutie vydané, je v rozpore s administratívnym spisom. Žalobca namietal podstatné a sústavné porušovanie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca pri výkone daňovej kontroly, vyrubovacieho a odvolacieho konania postupoval v úzkej súčinnosti so správcom dane. V rozhodnutí napriek námietkam žalobcu sa nachádza zmes negatívnych informácií o iných subjektoch mimo sféry vplyvu žalobcu a o skutočnostiach, ktoré nastali po skončení obchodovania s priamymi dodávateľmi. Správca dane nijako nevysvetlil príčinnú súvislosť ním popísaných objektívnych skutočností a nepreukázal, žeby z týchto skutočností v súhrne alebo vo vzájomných súvislostiach bolo možné prísť k záveru, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré mu prináleží. Tvrdenia a závery správcu dane trpia vnútornými rozpormi a sú založené na nesprávnych právnych úvahách, vzhľadom k čomu je rozhodnutie zaťažené vadou nezákonnosti. Žalobca zdôraznil, že vykonanie dokazovania znamená vyhodnotenie všetkých dôkazov jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach ( Daňového poriadku ). Celé rozhodnutie, respektíve jeho odôvodnenie zaoberajúce sa dôkazmi a ich vyhodnotením, je v zásadnom rozpore s protokolom a v niektorých výrokových bodoch aj so zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 25.02.2021. Vyrubovacie konanie trvalo vzhľadom k vykonaným úkonom a preverovaniam neoprávnene a neprimerane dlho, pretože správca dane neuskutočnil vo vyrubovacom konaní žiaden úkon. Odôvodnenie nerozhodnutia je dôkazom toho, že správca dane sa výkonu daňovej kontroly, ale hlavne vyrubovaciemu konaniu dôkladne nevenoval, konal neprofesionálne a zaujato. Drvivá väčšina obsahu odôvodnenia je iba mechanicky prekopírovaná z protokolu, vrátane chýb a zmätkov, z dôvodu nastolenia nových skutkových okolností týkajúcich sa údajnej neexistencie tovaru. Žalobca tiež namietal, že v rámci rozhodnutia sa správca dane vôbec nevysporiadal s následnými námietkami žalobcu uvedenými v písomnom vyjadrení k vyrubovaciemu konaniu. Predmetná faktúra bola vystavená v súlade so zákonom o DPH, bola uvedená v záznamoch pre účely DPH v daňovom priznaní a v kontrolnom výkaze jednak žalobcu ako aj dodávateľa VIDOX, k.s.. Správca dane však uvádza, že faktúra sama osebe nie je dostatočným dôkazom. Žalobca namietal, že okrem faktúry disponuje súborom ďalších dôkazov, ktoré údaje na faktúre a tento dôkaz podporujú. K faktúre vyhotovenej spoločnosťou VIDOX, k.s. boli žalobcom predložené objednávka zo dňa 24.06.2019, bankový výpis o úhrade, prepravné doklady k dátumu prevzatia tovaru, iné dokumenty ako napríklad protokol o miestnom šetrení Českej finančnej správy zo dňa 09.10.2019, fotodokumentáciu k pracovným odevom. Všetky uvedené dôkazy tvoria súčasť administratívneho spisu. Žalobca má za to, že správcovi

dane predložil zásadný dôkaz a to výpis z bankového účtu zo dňa 17.10.2019, podľa ktorého je realizovaná úhrada označená ako elektronická platba realizovaná na účet partnera s identifikačným názvom partnera VIDOX, k.s a s variabilným symbolom 1910083124. V danom prípade bolo bez pochýb preukázané, že žalobca zaplatil DPH s prijatého tovaru platiteľovi DPH - dodávateľovi VIDOX, k.s., V tejto súvislosti poukázal na odpoveď s ČSOB zo dňa 05.05.2020, ktorá potvrdila, že účet prijímateľa je vedený na VIDOX, k.s.. Žalobca tiež poukázal na vyjadrenie spoločnosti VIDOX, k.s., z ktorého vyjadrenia vyplynulo, že táto spoločnosť spolupracovala so žalobcom na základe objednávky zo dňa 24.06.2019, ktorej predmetom bolo dodanie pracovného oblečenia, ktoré je presne špecifikované v objednávke a uvedené objednané a dodané množstvo tovaru bolo v súlade s objednávkou a aj uvedené na faktúre č. 1910083124 zo dňa 31.08.2019. Žalobca predložil správcovi dane aj prepravné doklady k dátumu prepravy tovaru 23.08.2019 a 28.08.2019. Žalobca tento dokument považuje za dôkaz vysokej významnosti. Prepravné dokumenty preukazujú skutočnosť, že tovar - pracovné odevy

- bol prepravený z miesta nakládky ( Bratislava ) na miesto prvej vykládky ( Žilina ), pokračuje na miesto určené v Českej republike, ktoré správca dane rovnako nespochybňuje. V ďalšom texte žalobca poukázal na svedecké výpovede A. B., B. C. a D. E. F.. Poukázal tiež na iné dokumenty, ktoré predložil ako podporné dokumenty, ktoré mali dokázať nielen existenciu samotného tovaru, ale sú aj podporným dôkazom toho, že tovar bol prevzatý tak, ako bol dohodnutý v súlade s akceptáciou objednávky dodávateľom VIDOX, k.s. Samotná existencia tovaru, ako aj miesto dodania tovaru na území Slovenskej republiky, správcom dane počas daňovej kontroly spochybnené neboli. Správca dane nespochybňuje dodanie tovaru, ale spochybňuje skutočnosť, že tovar bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre. K tomuto žalobca uviedol, že vychádzajúc zo známych právnych záverov súdneho dvora Európskej únie neobstojí argumentácia správcu dane, ktorý tvrdí, že existenciu dodania tovaru nespochybňuje, ale má vážne pochybnosti o tom, že tovar dodal deklarovaný dodávateľ. Pokiaľ by sa preukázalo, že zdaniteľné obchody síce prebehli, avšak daňový subjekt bol pritom súčasťou reťazca firiem, v ktorom sa vyskytol daňový podvod, v takom prípade mohol správca dane zamietnuť daňovému subjektu právo odpočítať DPH, avšak len za predpokladu, že správca dane objektívne preukázal, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúce faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Správca dane nikde neuvádza, že v predmetnom konaní ide o podvodné konanie, respektíve o podvod. Nebola prejavená ochota správcu dane o objektívne zisťovanie skutočností a takéto konanie správcu dane je bezpochyby v rozpore s princípmi dokazovania v rámci výkonu daňovej kontroly a následného pokračujúceho konania. Argumenty správcu dane, na základe ktorých správca dane vyvodzuje pochybenie žalobcu, sú vo veci zamietnutia práva na odpočítanie dane absolútne nedôvodné a nepostačujúce pre zamietnutie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správca dane zdôvodnil skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ nemohol byť dodávateľom deklarovaných dodávok tovaru takými dôkazmi, ktoré nie je možné použiť ako dôkazy, nakoľko sa jedná o informácie, ktoré boli získané ako neúplné, respektíve správca dane ich nesprávne vyhodnotil a aplikoval v odôvodnení rozhodnutia. Žalobca predložil správcovi dane všetky dôkazy ktorými disponoval a mohol, a tým splnil svoju dôkaznú povinnosť. V ďalšom texte správnej žaloby žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj rozhodnutia krajských súdov týkajúcich sa neuznania odpočtu DPH. Žalobca žalovanému vytýka, že sa vo svojom rozhodnutí rozhodol automaticky prikloniť k záveru Daňového úradu Žilina, a to bez toho, aby tomu predchádzalo dôkladné vysporiadanie sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Žalobca znova zdôraznil, že ako daňový subjekt v rámci svojich možností predložil správcovi dane rozsiahle dôkazy, ktoré prijaté dodávky tovaru v predmetnom zdaňovacom období jednoznačne preukazujú a potvrdzujú, a to aj v súlade so závermi s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré v texte podanej správnej žaloby žalobca poukázal. 6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať. Vo vyjadrení poukázal na priebeh dokazovania vykonaného pred správcom dane. Uviedol, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia zistil, že správca dane v reťazci spoločností ktoré sa mali zúčastniť zdaniteľného obchodu vykonal dôkazy týkajúce sa nadobudnutia tovaru so žalobcom. Správca dane spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu, medzi deklarovanými dodávateľom a žalobcom, pričom na základe rozporuplných vyjadrení žalobcu a A. B., ako aj osoby konajúcej za deklarovaného dodávateľa, vznikli na strane správcu dane oprávnené pochybnosti o dodaní sporného plnenia prostredníctvom deklarovaného dodávateľa VIDOX, k.s., čím bolo dôkazné bremeno prenesené späť na žalobcu. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalobca má za to, že splnil všetky podmienky pre uplatnenie si práva na odpočítanie dane. Žalobca nepreukázal, že zo strany dodávateľov bolo uskutočnenie dodanie tovaru, pri ktorom podľa § 19 ods. 1 zákona o

DPH vznikla daňová povinnosť a preto následne odberateľovi uvedenom na faktúrach nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalobca napriek tomu, že správca dane mu umožnil splniť si svoju dôkaznú povinnosť, nevyvrátil dôvodné a preukázané pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach a vznik daňovej povinnosti dodávateľa VIDOX, komanditná spoločnosť Bratislava. Žalovaný sa stotožnil s postupom správcu dane a s jeho záverom, keď neuznal oprávnenosť odpočítania dane v zmysle uvedených ustanovení zákona o DPH. Správca dane v konaní postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní podľa § 3 Daňového poriadku. 7. Na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe reagoval žalobca žalobnou replikou, v ktorej zotrval na podanej žalobe a navrhol zrušiť tak rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane a vec vrátiť na ďalšie konanie a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. Žalobca opakovane poukázal na svedeckú výpoveď A. C., na svedeckú výpoveď D. E. F.. Rovnako tak ako v správnej žalobe poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, ktoré sa týkali problematiky DPH. 8. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona, výkon súdnictva prechádza od 01.06. 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto pôvodné konanie vedené na Krajskom súde v Žiline pod spisovou značkou vedie na Správnom súde Banskej Bystrici pod sp. zn. . 9. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa na 23.11.2023. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní plne pridržal podaných žalôb a navrhol, aby správny súd žalobami napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa predmetného pojednávania nezúčastnil, keď svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a zároveň dal súhlas s konaní v jeho neprítomnosti. 10. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutí orgánov verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného podľa v spojení s zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 11. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy ( ). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených . Podľa žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie . 12. Podľa prvá a druhá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 13. Podľa zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 14. Podľa zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 15. Podľa zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

16. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. 17. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

18. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 19. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 20. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. 21. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 22. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. 23. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že daň z pridanej hodnoty je tzv. nepriamou daňou, ktorá je zároveň predmetom harmonizácie v rámci práva Európskej únie. Konkrétne je DPH predmetom úpravy smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, predtým Šiesta smernica Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty, ktorá bola následne transponovaná členskými štátmi. Výklad práva Európskej únie podáva Súdny dvor EÚ, ktorého judikatúra je pre členské štáty záväzná. Pre túto daň je charakteristická zásada neutrality, čo znamená, že cieľom systému odpočítania dane je v plnom rozsahu zbaviť podnikateľa záťaže, ktorú predstavuje DPH splatná alebo zaplatená v rámci výkonu všetkých jeho ekonomických činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty má zabezpečovať úplnú daňovú neutralitu všetkých ekonomických činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samy o sebe v zásade podliehajú DPH (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-268/83 zo dňa 14.02.1985 Rompelman).

24. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ ďalej vyplýva, že Súdny dvor rozlišuje 3 dôvody, pre ktoré je správca dane oprávnený nepriznať odpočítanie DPH daňovým subjektom, a to nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH, ktoré sú transponované do vnútroštátnej právnej úpravy na základe vyššie uvedených smerníc o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ďalej z dôvodu, že správca dane zistí, že obchodné transakcie sú poznačené podvodom (obchodné transakcie, v súvislosti s ktorými sa uplatňuje nárok na odpočet DPH) alebo že došlo k zneužitiu práva. Od dôvodu, pre ktorý sa nepriznáva právo na odpočítanie DPH, sa potom odvíja aj rozsah dôkazného bremena na strane daňového subjektu alebo správcu dane, resp. od tohto dôvodu sa odvíja zodpovedanie otázky koho zaťažuje dôkazné bremeno – či daňový subjekt alebo správcu dane.

25. Keďže účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Ide o fiškálne záujmy štátu a Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt a správca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daní. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňového subjektu a je povinný zistiť skutkový stav vo veci čo najúplnejšie. Daňové konanie ale nie je konaním vyhľadávacím. Správca dane pri preverovaní splnenia podmienok na odpočet DPH verifikuje skutočnosti tvrdené a preukazované daňovým subjektom a ak tieto skutočnosti tvrdené a preukazované daňovým subjektom spochybní, dôkazné bremeno sa presúva na daňový subjekt. Povinnosťou správcu dane nie je viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu. Správca dane je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom, či dokazovanie doplní, a aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. Uvedené závery o presunutí dôkazné bremena ale neplatia v prípade, že správca dane pri preverovaní skutočností tvrdených a preukazovaných daňovým subjektom zistí, že došlo k podvodu alebo k zneužitiu práva v súvislosti s obchodnými transakciami, na základe ktorých si daňový subjekt uplatňuje právo na odpočítanie DPH. V takomto prípade dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane. 26. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“ ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukazovania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak formálnej ako aj materiálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, skutočne odrážajú deklarované plnenia.

27. Správny súd poukazuje na princíp neutrality DPH, ktorý patrí k základným princípom výberu DPH ako všeobecnej nepriamej dane. DPH je vyberaná na každom hospodárskom stupni a na zamedzenie kumulácie dane v rámci podnikateľského reťazca je umožnené odpočítanie dane, vďaka ktorému sa platiteľ dane môže zbaviť dane uplatnenej na predchádzajúcom stupni reťazca. Toto zodpovedá zásade neutrálneho dopadu dane na podnikateľa, ktorá je jednou z hlavných zásad systému DPH. 28. Správca dane vo vzťahu k žalobcom uplatnenému právu na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa VIDOX, k.s., a následne aj žalovaný uzavrel, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane, a to že tovar bol žalobcovi dodaný spoločnosťou VIDOX, k.s. I keď žalovaný vo svojom rozhodnutí obsiahlo opísal vykonané dokazovanie správcom dane vo vzťahu k spoločnosti VIDOX, k.s., z ktorého vyvodil neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k uplatneniu práva na odpočítanie dane, správny súd má za to, že vykonané dokazovanie tak správcom dane ako aj žalovaným bolo vyhodnotené jednostranne v neprospech žalobcu. Z rozhodnutia vyplýva, že správca dane hodnotil aj dôkazy, na ktoré žalobca poukazoval, avšak vyhodnotil ich v podstate ako nedostačujúce (napr. listinné dôkazy — objednávka, doklady o úhrade, prepravné doklady, kontrolný výkaz spoločnosti VIDOX, k.s., výpoveď konateľa žalobcu, výpoveď predchádzajúceho konateľa spol. VIDOX, k.s.). Správny súd na rozdiel od správcu dane a tiež žalovaného má za to, že žalobca si splnil svoju dôkaznú povinnosť v tom, že preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH. 29. Je však potrebné zaoberať sa otázkou či bola daň spoločnosťou VIDOX, k.s., uhradená. Pri neoprávnenom zamietnutí odpočítania dane z dodaného tovaru spoločnosťou VIDOX, k.s., by bol žalobca povinný uplatniť a zaplatiť DPH dvakrát, čím by bol porušený princíp neutrality DPH. Ak by daň spoločnosťou VIDOX, k.s., nebola uhradená, teda daň by na tomto stupni chýbala, mohlo by to indikovať, že ide podvodné konanie. V takom prípade by prichádzalo do úvahy nepriznanie práva na odpočet DPH žalobcovi s dôvodu jeho účasti na podvodnom konaní. Prípadné potvrdenie účasti žalobcu na podvodnom konaní však bude vyžadovať vykonanie Axel Kittel testu.

30. Správny súd dospel k záveru, že v uvedenom prípade boli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, pretože bolo preukázané rozsiahlym dokazovaním zo strany správcu dane, že plnenie (dodanie tovaru) poskytla iná zdaniteľná osoba ( spoločnosť VIDOX, k.s., mala status zdaniteľnej osoby v rozhodnom čase), bolo preukázané dodanie tovaru spojené s jeho prepravou od dodávateľa k prijímateľovi (žalobcovi) a tiež, že prijaté plnenie bolo príjemcom (žalobcom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. 31. Správny súd zdôrazňuje, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (C-267/15 Gemeente Woerden). 32. Správny súd zdôrazňuje, že ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať právo na oslobodenie od dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na podvode. Vo všeobecnosti je teda potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet, resp. oslobodenie od dane a dokazovaním daňového podvodu alebo účasti daňového subjektu na ňom (obdobne viď rozhodnutia SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021; vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021). 33. S poukazom na vyššie uvedené tak správny súd uvádza, že právo na odpočet možno odmietnuť priznať vtedy, ak sa nepreukáže splnenie jeho materiálnych podmienok, ale aj vtedy ak sa preukáže (je nesporné) splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane, a súčasne sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba sa priamo podieľa, resp. vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutým plnením podieľa na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa/odberateľa alebo iného subjektu v reťazci dodaní (obdobne viď rozhodnutie SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet, resp. práva na oslobodenie od dane ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (obdobne viď rozhodnutie SD EÚ vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021), v prípade preukazovania daňového podvodu je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (obdobne viď rozhodnutia SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020). 34. Správny súd rozhodnutie žalovaného, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím správcu dane, považoval za nesprávne, nakoľko zistený skutkový stav správcom dane nebol správne vyhodnotený, čo sa premietlo do jeho nesprávneho právneho posúdenia. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou správcu dane postupovať vo vyššie naznačenom smere. 35. Splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane žalobcovi podľa doteraz zisteného skutkového stavu správcom dane svedčí. Pokiaľ daňové orgány v ďalšom konaní nepreukážu existenciu daňového podvodu a súčasnej vedomosti žalobcu o podieľaní sa na ňom, nie je dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH. 36. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa . O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa . 37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).