Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7C-203-2011.pdf
PDF · 79.43 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/203/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou: JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci navrhovateľky: G. U.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX D. W., proti odporcovi: Š. U., Q.. X.X.XXXX, bytom R. XXXX/XX, Ž., o určenie príspevku na primeranú výživu rozvedeného manžela, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu dňa 30.8.2011 domáhala voči odporcovi určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela vo výške 50,- eur mesačne od podania návrhu 22.8.2011. Návrh skutkovo odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Žilina z 5.5.2011 bolo rozvedené manželstvo účastníkov konania, z ktorého sa narodili deti Š. U., G. U. G. T. U.. Navrhovateľka je na predĺženej rodičovskej dovolenke, poberá len dávky v hmotnej núdzi a preto je nútená požiadať o výživné na rozvedenú manželku.
Odporca sa k podanému návrhu na začatie konania nevyjadril.
Na nariadené pojednávanie sa nedostavila navrhovateľka, doručenie predvolania mala vykázané náhradným spôsobom, uložením na pošte. Zásielka s uvedeným oznámením sa súdu vrátila 13.1.2012, ktorý deň je v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. považovaný za deň doručenia predvolania na pojednávanie. Súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti navrhovateľky.
Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom odporcu, oboznámením sa s celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:
Odporca na pojednávaní potvrdil, že manželstvo s navrhovateľkou bolo rozvedené niekdy v máji 2011, pričom dôvodom rozpadu nášho manželstva bola mimomanželská známosť navrhovateľky. Odporca je nezamestnaný asi od Veľkej noci minulého roka, nepoberá žiadne dávky, ani v nezamestnanosti, ani sociálne dávky, nie je evidovaný na úrade práce. Žije z úspor a pomáhajú mu súrodenci, nemá kde bývať, je na ulici, teraz v charite na Predmestskej ulici. Nakoľko nemá z čoho platiť žiadny príspevok na výživu navrhovateľky, žiadal, aby súd návrh navrhovateľky zamietol. O navrhovateľke vie, že žije so svojim priateľom a je na materskej s dieťaťom, ktoré má so svojim priateľom. Z manželstva odporcu s navrhovateľkou pochádzajú 3 maloleté deti a odporca má problém platiť výživné aj na ne..
Účastníci konania sú bývalí manželia, pričom skutočnosť, že ich manželstvo bolo rozvedené mal súd preukázané z ich zhodných tvrdení. Taktiež mal preukázané, že z ich manželstva pochádzajú 3 maloleté deti Š. U., G. U. G. T. U..
Podľa § 72 ods. 1, 2 zákona o rodine, rozvedený manžel ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3, zák. o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nie sú naplnené zhora citované ustanovenia zákona o rodine preto, aby návrhu navrhovateľky vyhovel. V prvom rade sa žiada poukázať na to že, návrh bol z jej strany nepochybne podaný len v súvislosti s vyplácaním dávok sociálnej pomoci. Už vzhľadom k uvedenému je potrebné sa v krátkosti zmieniť k hmotnoprávnym predpokladom určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela. Zákon o rodine stanovuje za základnú podmienku pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti neschopnosť niektorého z bývalých manželov samostatne sa živiť. Na druhej strane zákon o pomoci v hmotnej núdzi vychádza z predpokladu, že príspevok na výživu rozvedeného manžela je jednak zákonným nárokom a návrh na jeho priznanie jedným z predpokladov preto, aby sa občan žiadajúci o priznanie dávky považoval za osobu v hmotnej núdzi. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi vôbec neberie v úvahu to, či rozvedený manžel je alebo nie je schopný samostatne sa živiť. Z citácie zákonného znenia v podstate vyplýva, že každého nezamestnaného a zároveň poberateľa dávok sociálnej pomoci za takéhoto považuje. Z doterajšej súdnej praxe ale vyplýva, že rozvedený manžel (manželka) nie je schopná samostatne sa živiť spravidla v tých prípadoch, keď sa stará o deti do troch rokov, prípadne o deti staršie, avšak invalidné alebo vyžadujúce osobitnú starostlivosť, alebo o deti, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu byť umiestnené v kolektívnych zariadeniach. Uvedenú zákonnú podmienku možno považovať za splnenú aj v tých prípadoch, keď podľa lekárskeho potvrdenia alebo znaleckého posudku rozvedená manželka (manžel) nie je so zreteľom na svoj vek alebo zdravotný stav schopná zárobkovej činnosti alebo za danej situácie nemá možnosť a príležitosť zaobstarať si primerané zamestnanie. Vziať v úvahu treba samozrejme aj majetkové pomery toho ktorého z účastníkov ako aj ďalšie osobitné skutočnosti viažuce sa na ten ktorý prípad. Žiadna z uvádzaných skutočností však v konaní nebola preukázaná. Len to, že je niekto nezamestnaný a odkázaný na štátnu pomoc, nemôže samo o sebe znamenať, že je aj neschopný samostatne sa živiť.
Na základe zisteného skutkového stavu a po zhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností súd I. stupňa teda dospel k záveru, že návrh je nedôvodný, nakoľko neboli splnené ani subjektívne ani objektívne okolnosti pre to, aby bol navrhovateľke priznaný príspevok na výživu rozvedeného manžela podľa ust. § 72 Zák. o rodine. V konaní nebola preukázaná podmienka odkázanosti na strane navrhovateľky a zároveň aj podmienka schopnosti poskytovať príspevok na strane odporcu. Uvedené konanie je konaním návrhovým, a preto bolo povinnosťou navrhovateľky preukázať skutočnosti, ktoré by odôvodňovali oprávnenosť jej žaloby. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Nesplnenie tejto povinnosti je pravidelne sankcionované rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre účastníka, ktorý tzv. dôkazné bremeno neuniesol. Súd vychádza predovšetkým z výsledkov dokazovania navrhnutého účastníkmi. Iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy má možnosť v sporovom konaní vykonať len za splnenia zákonom stanovených podmienok, v zásade to
však nie je jeho povinnosťou. Navrhovateľka tým, že si nesplnila dôkaznú povinnosť, neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení ohľadom nároku na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Keďže súd nemal v konaní preukázaný základ nároku navrhovateľky, nezaoberal sa ďalej jeho výškou. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Odporca, ktorý mal v konaní plný úspech, by mal právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli. Vzhľadom k tomu, že si odporca žiadne trovy konania neuplatnil, súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline, v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).