Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/84/2000

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jurajom Szökölom v právnej veci žalobcu Y. Š., B. XX.XX.XXXX,X. I., G. N. /. proti žalovaným 1. G. K., B. XX.XX.XXXX,X. I., H. Č.. XX, X. N.. W. R., B. XX.XX.XXXX, X. I., O. Č., XX t.č. na neznámom mieste zast. opatrovníčkou Q. L. ,zamestnankyňou Okresného súdu Z. v konaní o zaplatenie 9411,14 Eur a prísl. takto

rozhodol:

Žalovaní na 1.a 2.mieste sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 2311,77 Eur s úrokom z úveru vo výške 23,93 % ročne z dlžnej sumy od 03.05.2000 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 16596,95 Eur od 01.04.1999 do 28.07.1999, zo sumy 9664,08 Eur od 29.07. 1999 do 20.10.1999, zo sumy 8517,59 Eur od 21.10.1999 do 01.05.2000, zo sumy 2311,77 Eur od 02.05.2000 do zaplatenia , všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu žalobcu voči žalovaným na 1.a 2.mieste v časti o zaplatenie sumy 7099,37 Eur a prísl. a zmluvnej pokuty zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobca je povinný zaplatiť na náhrade trov konania na účet Okresného súdu Lučenec 144,02 Eur a žalovaní 1.2.na náhrade trov konania na účet Okresného súdu Lučenec spoločne a nerozdielne 144,02 Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca podanou žalobou sa domáhal voči žalovaným na 1.a 2.mieste pôvodne zaplatenia sumy 500 000.-Sk ,zvýšenú v pomere zhoršenia kurzu slovenskej koruny voči americkému doláru ku dňu splatenia od pôvodného kurzu zo dňa 09.09.1997 spolu so 4% mesačným úrokom od 01.04.1999 do zaplatenia a náhrady trov konania a právneho zastúpenia.

Vykonanou zmenou žalobného návrhu na pojednávaní dňa 25.01.2009 (č.l.179-180) konanie v časti o zaplatenie 7185,81 Eur žiadal zastaviť s tým, že si naďalej uplatňuje zaplatenie sumy 9411,14 Eur a taktiež sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania od 01.04.1999. Žalobu odôvodnil tým, že na požiadanie žalovaných na 1.a 2.mieste im poskytol pôžičku a to dňa 09.02.1998 vo výške 250 000.-Sk s dohodnutými úrokmi 10 000.-Sk mesačne, pričom dodatkom číslo 1 z 02.04.1998 určili splatnosť pôžičky dňom 30.09.1998 a zároveň sa dohodli na úrokoch 4% mesačne z dlžnej sumy. Ďalej dodatkom číslo 2 z 30.09.1998 poskytol žalovaným na 1.a 2.mieste ďalšiu pôžičku vo výške 250 000.-Sk a dohodnuté

úroky predstavovali 4% mesačne z dlžnej sumy. Zároveň sa dohodli na zmluvnej pokute 0,25 % denne z dlžnej sumy s tým, že splatnosť celej pôžičky určili dňom 30.03.1999 a hodnotu pôžičky vyjadrili sumou 14 598,60 USD. Žalobca trval na tom, že pokiaľ žalovaní na 1.a 2.mieste splácali pôžičku, uhradili len dohodnuté úroky prípadne zmluvnú pokutu. Uhrádzali len príslušenstvo pohľadávky ,ale nie istinu pôžičky.

Žalovaní na 1.a 2.mieste trvali na tom, že celá pohľadávka žalobu je uspokojená až na sumu najviac 30 000.-Sk, pričom žalobcovi uhrádzali najprv istinu pôžičky a potom príslušenstvo.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom písomnej žaloby, zmluvy o pôžičke uzavretej XX.XX.XXXX, obsahom dodatku číslo 1 z XX.XX.XXXX k tejto zmluve o pôžičke, dodatku číslo X z XX.XX.XXXX, kúpnej zmluvy uzavretej žalovaným na 2.mieste a kupujúcim zo dňa 29.07.1999, ustanovil znalca za účelom vykonania znaleckého dokazovania , oboznámil sa so znaleckým posudkom znalca vrátane dvoch dodatkov k znaleckému posudku a dospel k týmto skutkovým a právnym záverom:

Medzi účastníkmi konania nebola sporná tá okolnosť, že 09.02.1998 uzavreli zmluvu, ktorú označili ako zmluvu o pôžičke a zároveň žalobca tohoto dňa odovzdal žalovaným na 1.a 2.mieste 250 000.-Sk. Žalovaní sa zaviazali vrátiť sumu 250 000.-Sk žalobcovi do 09.04.1998.Dohodli sa na mesačných úrokoch 10 000.-Sk.

Dodatkom číslo X. z XX.XX.XXXX sa účastníci konania dohodli na splatení pôžičky žalovaným 1. 2. najneskôr k 30.09.1998.

Dodatkom číslo 2 k zmluve o pôžičke uzavretej 09.02.1998 žalobca odovzdal žalovaným ďalšiu sumu 250 000.-Sk pri dohodnutých 4% mesačných úrokoch s tým, že celková suma pôžičky predstavuje 500 000.-Sk. Túto sumu sa žalovaní 1.2. zaviazali vrátiť žalobcovi do 30.03.1999. Zároveň vo všetkých zmluvách o pôžičke sa dohodli, že pokiaľ žalovaní sa dostanú do omeškania s plnením svojej povinnosti, sú povinní zaplatiť žalobcovi tzv. pokutu z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Medzi účastníkmi konania ďalej nebola sporná ani tá okolnosť, že žalovaní na 1.a 2.mieste pri vrátení týchto finančných prostriedkov a ich príslušenstva žalobcovi, mu odovzdali dňa 08.07.1999 sumu 37 000.-Sk t.j.1228,17 Eur , ďalej dňa 29.07.1999 sumu 263 000.-Sk t.j.8730,-Eur ,ďalej 21.10.1999 sumu 50 000.-Sk t.j. 1659,69 Eur ,dňa 20.12.1999 sumu 10 000.-Sk t.j.331,93 Eur a dňa 02.05.2000 sumu 200 000.-Sk t.j. 6638,78 Eur.

Z výpovedi účastníkov konania vyplýva, že žalobca a žalovaní na 1.a 2.mieste sa osobne poznali, pričom žalovaní aj informovali žalobcu, že poskytnuté finančné prostriedky chcú použiť pri svojom podnikaní. Všetci účastníci uzavretej zmluvy označenej ako zmluva o pôžičke a dodatkov k nej boli podnikateľmi a disponovali živnostenským listom. Je preto nepochybné, že právne vzťahy, ktoré medzi nimi vznikli v súvislosti s poskytnutím finančných prostriedkov zo strany žalobcu žalovaným na 1.a 2.mieste je potrebné hodnotiť ako úverové vzťahy podľa a nasl. .

Podľa ,zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Pokiaľ sa účastníci konania v úverovej zmluve a dodatkov k nej dohodli o tzv. pokute z omeškania , je potrebné uviesť, že právne predpisy a to ani ani , inštitút „pokuty z omeškania „ nepoznajú. Ide o pojem, ktorý je nezrozumiteľný a preto postihnutý vadou v súlade s .

Podľa odsek l , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Uvedenú časť úverovej zmluvy preto súd hodnotil ako právny úkon postihnutý vadou, je nezrozumiteľný a preto je absolútne neplatný.

Medzi účastníkmi konania ostala sporná otázka, akým titulom zaplatili žalovaní na 1.a 2.mieste žalobcovi jednotlivé splátky úveru, pričom žalobca trval na tom, že najprv žalovaní uhrádzali príslušenstvo jeho pohľadávky a až potom istinu úveru. Žalovaní trvali na tom, že najprv uhrádzali istinu úveru a až potom príslušenstvo.

Podľa § 330 odsek 1 Obvodného zákonníka, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.

Je potrebné uviesť, že žalovaní na 1.a 2.mieste nič nenamietali proti potvrdeniam vydaným žalobcom na ktorých boli rozpísané jednotlivé platby a ktoré sa nezhodovali z vôľou žalovaných. Z obsahu žalobcom vydaných potvrdení vyplýva, že žalovaní najprv uhrádzali príslušenstvo jeho pohľadávky a až potom istinu úveru.

Súd preto považoval za preukázanú okolnosť, že žalovaní 1.2.svojimi platbami žalobcovi uhrádzali príslušenstvo úveru a po jeho úhrade istinu úveru.

Z dohody účastníkov konania označenej ako zmluva o pôžičke a dodatkov k nej vyplýva, že v tejto zmluve dohodli 4% mesačné úroky z úveru.

Podľa 13/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Ak nie je výška úrokov v zmluve dohodnutá, zákon ustanovuje povinnosť dlžníka platiť úroky v najvyššej prípustnej výške ustanovené zákonom, alebo na základe zákona. Národná banka Slovenska je podľa zákona číslo v znení zmien a doplnkov oprávnená v rámci uplatňovania nástrojov menovej regulácie ustanoviť úrokové sadzby z úverov poskytovaných bankami aj keď nie je ustanovená maximálna výška maximálnych úrokových sadzieb. Jednoznačne sa uznáva, že pri dojednávaní výšky úrokov treba rešpektovať ustanovenie .

Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Účastníci konania v uzavretej úverovej zmluve a dodatku k nej o poskytnutí finančných prostriedkov žalovaným stanovili neobvykle vysoké úroky. Je potrebné konštatovať rozpor so zásadami poctivého obchodného styku pri stanovení úrokov z úveru vo výške 4% mesačne z dlžnej sumy.

Súd pri hodnotení výšky dohodnutých úrokov z úveru ako úrokov, ktoré sú v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku vychádzal najmä z rozsahu podnikateľských aktivít žalovaných, ktorý

žalobcovi bol známy ako aj z vtedajšej ekonomickej situácie firmy žalovaných. Bola všeobecne známou okolnosťou, že žalovaní prevádzkujú plničku nápojov, zamestnávajú len niekoľko zamestnancov, pričom sa nachádzajú v nepriaznivej ekonomickej situácii. Nemali možnosť získať si úver od finančných ústavov, ale úver získavali od fyzických osôb, ktoré v predmete podnikania takú činnosť nemali. Je zrejmé, že žalovaní na 1.a 2.mieste v tejto nepriaznivej finančnej situáciu pristúpili na podmienky určené žalobcom, ale zároveň už v čase poskytnutia úveru muselo byť známe, že splácanie úrokov v takej výške privedie žalovaných ako podnikateľov k úpadku. Nebolo dôvodné predpokladať takú mieru ziskovosti ich podnikania, ktorá by stačila na splácanie splátok úveru, ako aj 4% mesačných úrokov z úveru.

V predmetnej právnej veci je potom možné považovať za zákonné úroky ,úroky podľa priemernej úrokovej miery z úverov pre súkromný sektor- krátkodobé úvery ako najvyššie prípustnú výšku.

Samotnú výšku 4% mesačných úrokov z úveru dohodnutých účastníkmi konania v úverovej zmluve a dodatku k nej súd považoval za dohodnú v rozpore so zákonom s poukazom na ustanovenie .

Pre účely samotného výpočtu uhradených splátok úveru a príslušenstva úveru bol ustanovený znalec z odboru ekonomika a manažment N.. Y. L., ktorý vypracoval znalecký posudok číslo 1/2010, ďalej dodatok číslo 1 k tomuto znaleckému posudku z 25.10.2011, ako aj dodatok číslo 2 k tomuto znaleckému posudku zo dňa 12.12.2011.

Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že pri poskytnutí úveru zo strany žalobcu žalovaným 1.2. v sume 500 000,-Sk a pri splácaní splátok úveru a príslušenstva úveru, zostatok istiny úveru k 02.05.2000 predstavuje sumu 2311,77 Eur a všetky úroky boli do tohoto dňa vyrovnané (č.l.228-229).

Z obsahu znaleckého posudku ďalej vyplýva, že stav istiny ku dňu 30.06.1999 bol 500 000,-Sk a výška úrokov 91 140,21 Sk .Dňa 08.07.1999 bola vykonaná splátka v sume 37 0000.-Sk, ktorá bola započítaná na splácaní úrokov. 29.07.1999 žalovaní uhradili sumu 263 000.-Sk, z tejto išlo na zápočet úrokov 54 140,21 Sk, pričom úroky už neostali neuhradené a zápočet voči istine predstavuje 208 859,79 Sk. Takto zostatok istiny k 29.07.1999 predstavuje 291 140,21 Sk. Dňa 21.10.1999 bola uhradená žalovanými suma 50000.-Sk a z tejto na zápočet úrokov išla suma 15 460,97 Sk a zápočet voči istine predstavuje 34 539,03 Sk. Zostatok istiny k 21.10.1999 potom predstavuje 256 601,18 Sk. Ďalšia splátka bola vykonaná 20.12.1999 v sume 10 000.-Sk .Táto suma bola použitá na zápočet úrokov s tým, že zostatok úrokov predstavuje 93,92 Sk. Ďalšia splátka bola dňa 02.05.20000 v sume 200 000.-Sk,pričom na zápočet úrokov bola použitá čiastka 22 412,69 Sk a zápočet voči istine 177 587,31 Sk. Zostatok istiny k 02.05.2000 predstavuje 79 013,87 Sk .

Po 02.05.2000 žalovaní na 1.a 2.mieste žalobcovi neuhradili žiadnu čiastku. Priemernú úroková miera pre súkromný sektor -krátkodobé úvery ako najvyššia prípustná výška úrokov bola k tomuto dňu 23,93 %.

Preskúmaním správnosti postupu znalca súd dospel k záveru, že je potrebné stotožniť sa so závermi znaleckého dokazovania.

Podľa v znení platnom ku dňu vzniku omeškania žalovaných 1.2. s vrátením úveru, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve ,inak o 1% vyššie než je úroková sadzba určená podľa .

Pokiaľ sa žalobca domáha zaplatenia úrokov z omeškania z dlžnej sumy vo výške 17,6 % neprekračuje zákonom určenú hranicu výšky úrokov z omeškania.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný ,súd náhradu trov pomerne rozdelí ,prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd skúmal možnosť náhradu trov konania pomerne rozdeliť .Žalobca si uplatňoval zaplatenie sumy 9411,14 Eur, v konaní bol úspešný čo do sumy 2311,77 Eur. Pomer úspechu je potom 24,56% k 75,44%.Právo žalobcu na náhradu trov svojich účelne vynaložených trov by bolo 24,56 %-57,44% t.j.-50,87 %.

Žaloba žalobcu však bola podaná dôvodne čo do sumy 2311,77 Eur ,preto súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa ,aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Samotné rozhodnutie vo veci t.j. oprávnenosť žalobcov uplatňovaného nároku voči žalovaným 1.2. nezáviselo od znaleckého posudku. Znalca bolo potrebné ustanoviť preto, lebo účastníci konania v zmluve o úvere určili taký spôsob mechanizmu výpočtu splátok úveru a príslušenstva, že samy nedokázali vykonať hodnoverný výpočet týchto súm.

Z rozpočtových prostriedkov súdu bolo hradené znalečné v sume 288,04 Eur. Túto sumu je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Lučenec žalobca v sume 144,02 Eur a žalovaní 1.2.spoločne a nerozdielne v sume 144,02 Eur, nakoľko uzavretím úverovej zmluvy daného obsahu spoločným konaním spôsobili potrebu ustanovenia znalca.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré

bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali,

j) je odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.