Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/250/2011

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: C. H., nar. X.X.XXXX, bytom H. B., ul. T. č. XX/XX, zastúpená advokátom JUDr. Martinom Burianom, so sídlom v W., ul. R. č. 1, proti odporcom: 1/ R. S., nar. XX.X.XXXX, bytom H. B., T. č. XX/XX, zastúpený advokátom JUDr. Jurajom Strählem, so sídlom v W., C. R. XX/XXX, 2/ E. S. rod. U., nar. XX.X.XXXX, bytom H. B., ul. T. č. XX/XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Mrázovský & JUDr. Michaela Kojtalová, s.r.o., so sídlom v Žiline, Mariánske námestie č. 2, v konaní o odstránenie nehnuteľnosti, o odvolaní odporcu v rade 1/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -323 zo dňa 3.mája 2011, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, v ktorej súd čiastočne žalobnému návrhu vyhovel a v časti o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

V časti nenapadnutej odvolaním, v ktorej súd návrh o zdržanie sa užívania pozemku KN parc č. 1824/15 záhrady o výmere 406 m2 v k. ú. H. B. zamietol, ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom v 1 a 2/ rade povinnosť spoločne a nerozdielne na vlastné náklady odstrániť prístavbu pôvodnej stavby skleníka na KN parc. č. 1825/5 k. ú. H. B. nezapísanej v katastri nehnuteľností v časti zasahujúcej do KN parc. č. 1824/15 záhrady o výmere 406 m2 k.ú. H. B. označenej v geometrickom pláne č. 144/2010 vyhotovenom R. R. dňa 11.10.2010 ako diel 1 o rozmeroch 2,07x 10,36x 2,27 m, ktorý je súčasťou rozsudku do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh v časti o zdržanie sa užívania pozemku KN parc. č. 1824/15 záhrady o výmere 406 m2 k. ú. H. B. zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Z vykonaného dokazovania, a to výsluchom svedkov, oboznámením listinných dôkazov, najmä stavebného povolenia, projektovej dokumentácie pripojenej k stavebnému konaniu, ako aj záverov znaleckého dokazovania mal okresný súd za to, že na pozemku KN parc. č. 1825/15 k. ú. H. B. je postavená prístavba k pôvodnej stavbe skleníka na KN parc. č. 1825/5 k. ú. H. B.. Okresný súd pritom osobitne zobral do úvahy výpovede svedkov, ktorí v prevažnom rozsahu tvrdili, že stavba sa vykonávala dlhšie obdobie, a to až do roku 1995. Jednotlivé odchýlky v skutkových tvrdeniach je možné akceptovať vzhľadom na dlhší časový odstup. Za nesporné okresný súd považoval, že stavba bola započatá pred vydaním stavebného povolenia, pretože aj sám odporca tieto skutočnosti uvádza vo vyjadreniach k návrhu. Kolaudačné rozhodnutie č. ŽP2/3201/95 Bk, vydané Obvodným úradom životného prostredia v Žiline dňa 15.11.1995 neobsahuje zmienku o zmene stavby ani zmeny oproti projektovej dokumentácii. Okresný súd si preto osvojil skutočnosť, že najprv bolo započaté s výstavbou stavby skleníka na KN parc. č. 1825/5 k. ú. H. B. a že následne odporca pokračoval v stavbe aj na KN parc .č. 1825/15 k. ú. H. B., pričom sa jedná o prístavbu, ktorú je možné oddeliť od pôvodnej časti so zachovaním funkcie pôvodnej stavby. Okresný súd nemal preukázané, že by pôvodný vlastník pozemku KN parc. č.

1825/15 k. ú. H. B. dal odporcovi 1/ súhlas so stavbou časti skleníka na tomto pozemku. Vzhľadom na skutočnosť, že stavba prístavby skleníka nebola v stavebnom konaní povoľovaná na tomto pozemku, dokonca vôbec nebola povolená, nepreukazoval odporca 1/ v stavebnom konaní súhlas so stavbou na tejto často pozemku a k tejto skutočnosti sa nevyjadrovala pôvodná vlastníčka pozemku. Vzhľadom na vtedy začínajúce problémy medzi odporcami 1/ a 2/ a matkou účastníkov, ako aj súrodencami navzájom okresný súd konštatoval, že je obtiažne predpokladať udelenie súhlasu, skôr sa jednalo o trpenie tejto skutočnosti. Ak by aj súhlas bol daný, nebolo preukázané, že mal vecno-právne účinky, alebo že by bol daný ako záväzok a tomu zodpovedajúce právo odporcu, ktorý by v čase rozhodovania súdu trval. Okresný súd konštatoval, že odporcovia 1/ a 2/ nepreukázali právo existencie stavby na časti pozemku KN č. 1824/15, pričom ak by aj predchádzajúci vlastník pozemku trpel existenciu stavby na jeho pozemku, neskôr však žiadal stavbu odstrániť, pokiaľ neexistuje právo vlastníka stavby na užívaní pozemku, je stavba postavená na pozemku neoprávnene. Uvedený záver možno vyvodiť aj zo skutočností, že sa jedná o rozdielne vlastníctvo stavby a pozemku. Okresný súd s poukazom na judikatúru vzťahujúcu sa k prejednávanej veci uviedol, že za neoprávnenú stavbu sa považuje aj stavba, ktorá síce postavená bola oprávnene, ale právo existencie stavby zaniklo (dočasná stavba na prenajatom pozemku). Súd potom pri aplikácii hmotného práva vo veci, keď sa vlastník domáha ochrany vlastníckeho práva podľa a v minulosti udelil súhlas so stavbou, musí aplikovať analógiu podľa , najmä keď daný vzťah nie je osobitne upravený. Účelom žaloby totiž nie je preukázanie neoprávnenosti stavby, ale ochrana vlastníckeho práva, nakoľko však z nehnuteľnosti nie je možné vypratať ďalšiu nehnuteľnosť, musí súd aplikovať právo tak, aby svojim rozhodnutím poskytoval ochranu porušenému vlastníckemu právu. Keďže v konaní odporcovia nepreukázali súhlas so zhotovením stavby, okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že stavba odporcov je postavená na pozemku navrhovateľky neoprávnene, minimálne v čase rozhodovania právo existencie stavby neexistuje. Okresný súd poukázal v tejto veci na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR , ako aj na nález Ústavného súdu ČR . Okresný s poukazom na ust. konštatoval, že sa v prvom rade zaoberal stretom práv osobitne s ohľadom na skutočnosť, že preukázateľne až do doby podania žaloby navrhovateľka tolerovala existenciu odporcovej stavby a zároveň jej právna predchodkyňa nič nepodnikla proti výstavbe stavby na jej pozemku. Nakoľko navrhovateľka nemala záujem nadobudnúť stavbu skleníka do vlastníctva, nebolo možné postupovať podľa a preto okresný súd skúmal možnosť usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Okresný súd mal však z vykonaného dokazovania, z vyjadrenia účastníkov z pripojených spisov z priestupkových konaní za preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a poväčšine každý výkon vlastníckeho práva hraničí so zneužitím práva na úkor druhého účastníka. Osobitne zo strany odporcov, ktorí neustále zasahujú do vlastníckeho práva navrhovateľky, narúšajú dobré susedské vzťahy, na sporných častiach bez legitímneho a racionálneho dôvodu odstraňujú stromy, kry, rastliny, poškodzujú oplotenia a pritom medzi účastníkmi dochádza k vzájomnému slovnému a fyzickému napádaniu za obojstrannej priestupkovej zodpovednosti. Okresný súd preto rozhodol, že daného stavu nemožno usporiadať pomery účastníkov či už zriadením vecného bremena ani iným spôsobom. Naviac okresný súd zistil, že hodnota prístavby výrazne nepresahuje hodnotu zastavaného pozemku a preto sa jedná minimálne o stret rovnocenných práv s povinnosťou súdu poskytnúť ochranu tomu, koho právo sa ako prvé porušilo, ako sa správajú jednotliví vlastníci stavby a pozemku osobitne k výkonu druhého práva a úcte k právam druhého účastníka a komu pri ochrane práva dochádza k najmenšiemu zásahu do práva druhého účastníka a prihliadať na to, ktoré právo je silnejšie. Vzhľadom na to, že odporca 1/ ako zhotoviteľ stavby prvý zasiahol výstavbou do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, správa sa násilne, výrazne zasahuje pri výkone svojich práv do práv okolitých vlastníkov a ruší ich v užívaní, ako aj z dôvodu, že aj po odstránení prístavy je možné pôvodnú časť skleníka využívať, rozhodol okresný súd o odstránení prístavby pôvodnej stavby skleníka na KN č. parc. č. 1825/5 nezapísanej v katastri nehnuteľností v časti zasahujúcej do parc. KN č. 1824/15 záhrady o výmere 406 m2 označenej v geometrickom pláne č. 144/22010 vyhotovenom R. R. dňa 11.10.2010 ako diel 1 o rozmeroch 2,07 x 10,36 x 2,27 a povinnosť uložil do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd návrh navrhovateľky o zdržanie sa užívania pozemku KN parc. č 1824/15 zamietol z dôvodu, že nebol dostatočne určený rozsah výkonu, ktorého sa musia odporcovia zdržať, pretože zákon pripúšťa dôvody, ktoré umožňujú vstup na susedný pozemok a toto právo nemožno zakázať, obdobne ako zákon za predpokladu určitých skutočností umožňuje aj užívanie susedného pozemku. Zároveň samotné zdržanie sa užívania pozemku by znemožňovalo odstránenie stavby. Naviac užívaním pozemku nemožno rozumieť len vstup na pozemok, pretože pojem užívať vec je širší. V konaní iné užívanie pozemku ako stavbou prístavby skleníka nebolo preukázané. Ak by aj

na pozemku mali byť hnuteľné veci, bolo potrebné sa domáhať aj vypratania pozemku, ak odporcovia porušovali práva navrhovateľa iným spôsobom, môže sa domáhať uloženia povinnosti zdržať sa určitej činnosti na pozemku navrhovateľa. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa vzhľadom na pomerný úspech každého z účastníkov v konaní o jednom nároku, nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.

V zákonom stanovenej lehote rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej vyhovel návrhu navrhovateľky, napadol odporca 1/ odvolaním prostredníctvom právneho zástupcu. Odporca uviedol, že okresný súd vychádza zo zásady, že základným ústavným právom je rovnosť vlastníckeho práva a pri strate vlastníckeho práva je potrebné poskytnúť ochranu tomu právu, ktorého obsahom sú vyššie hodnoty a umožňuje účelnejšie využitie, avšak okresný súd nerešpektuje znalecký posudok, ktorý je súčasťou spisu, kde je znalcom vyčíslená hodnota celého skleníka vo výške 5.697,89 € a hodnota pozemku o výmere 20 m2 je 327,40 €, čo je 16,37 €/m2. Podľa súdom uvádzanej zásady mal poskytnúť právnu ochranu postavenej stavbe -skleníku vo vlastníctve odporcov, pretože je nepochybne vyššej hodnoty a zabezpečuje účelnejšie využívanie predmetného pozemku, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľky. Za nesprávne považoval odporca 1/ tvrdenie súdu, že hodnota prístavby výrazne nepresahuje hodnotu zastavaného pozemku, pretože keby sa prepočítala hodnota skleníka na m2, jeho hodnota je minimálne 3,6 násobne vyššia ako hodnota pozemku, čo je výrazné presahovanie hodnoty. Odporca 1/ mal za to, že obsiahle skúmanie vzájomných vzťahov sporových strán nemalo za výsledok objektívne posúdenie príčin daného rozvráteného vzájomného vzťahu účastníkov konania. Samotné rozhodnutie, aj keby bolo v celom rozsahu sporovými stranami realizované, nezabráni ich prípadným vzájomným konfliktom. Súbežne s týmto konaním prebieha konanie č. , kde sú navrhovatelia p. S. s manželkou a domáhajú sa odstránenia stavby, ktorú postavila p. H. v rozpore so stavebným povolením, ktorú čiastočne umiestnila aj na ich parcelu č. 1825/2 (cca 7 m2). Vzhľadom na obojstranné porušenie stavebného povolenia odporcovia 1/ a 2/ už od roku 2007 mali záujem dohodou upraviť užívanie, ale odporkyňa nemala o dohodu záujem. Odporca 1/ mal za to, že doposiaľ nie je odstránený rozpor- priebeh hranice medzi pozemkami 1824/15 a 1825/2, 1825/1, nakoľko v každom znaleckom posudku je iný priebeh hranice - rozpor cca 20-50 cm na celú dĺžku. Doteraz nebola vytýčená táto hranica podľa JTSK, ktorá je záväzná pre vytýčenie hraníc. Vzhľadom na uvedené odporca 1/ navrhoval, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby tento vec rozhodol v zmysle a podľa znaleckého posudku spracovaného znalcom Ing. S..

K odvolaniu odporcu 1/ sa vyjadrila písomne odporkyňa 2/, ktorá s odvolaním odporcu súhlasila. Uviedla, že v odôvodnení rozsudku sú uvedené skreslené údaje a to, že boli nejasné hranice pozemkov. Ku stavebnému povoleniu sa vždy vyžaduje kópia z katastrálnej mapy, z ktorej sú zrejmé hranice pozemkov. Ďalej uviedla, že skleník je ucelená stavba o rozmeroch 10,35 x 9,6 m, ako je uvedené v znaleckom posudku č. 12/2010 spracovaný znalcom Ing. J. S.. Poukázal na to, že prístavba skleníka neexistuje, konštrukčne nie je možné postaviť skleník v teréne so zborenou plochou bez toho, aby najskôr bola prevedená spodná časť skleníka a ich úmysel už do roku 1991 bolo postaviť dvojúrovňový skleník. Uviedla, že okresný súd sa nezaoberal znaleckým posudkom, ale medziľudskými vzťahmi, čo nemalo za výsledok objektívne posúdenie daného problém. Mala za to, že pre ďalšie užívanie sporných pozemkov by bolo správne, aby bolo rozhodnuté podľa znaleckého posudku č. 12/2010, nakoľko prebieha súdny spor č. zo dňa 7.9.2009, kde by mohla byť dohodnutá vzájomná výmena zastavaných pozemkov.

Odvolací súd nariadil na dňa 30.1.2012 pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili navrhovateľka aj s právnym zástupcom, odporca 1/, odporkyňa 2/ a jej právna zástupkyňa.

Odporca 1/ uviedol, že trvá na podanom odvolaní a poukazuje na jeho písomné dôvody.

Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu vo veci s poukazom na odôvodnenie rozsudku a s poukazom na ich skutkovú a právnu argumentáciu prezentovanú v prvom stupni konania. Mal za to, že v tomto prípade by malo byť rozhodnuté v zmysle . Navrhoval preto rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť, odvolanie zamietnuť a zaviazať odporcov v rade 1/, 2/ k náhrade trov odvolacieho konania. Ďalej právny zástupca navrhovateľky uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Žiline

pod sp. zn. bolo nariadené pojednávanie na 12.3.2012, vo veci bol vyhotovený znalecký posudok znalca Ing. S. č. 10/2011.

Právna zástupkyňa odporkyne 2/ uviedla, že sa pridržiava písomného podania jej klientky, stotožňuje sa aj s právnou argumentáciou právneho zástupcu odporcu 1/ v rámci odvolania. Mala za to, že na základe vykonaného dokazovania a teda dôkazov zabezpečených okresným súdom, okresný súd nesprávne vec právne posúdil a nesprávne aplikoval ,, keď vzhľadom i na vykonané dokazovanie bolo možné z hľadiska spravodlivosti a účelnosti aplikovať .

Krajský súd ako súd odvolací po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu mu danom ustanovením , rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, v ktorej okresný súd čiastočne žalobnému návrhu vyhovel a v časti o náhrade trov konania, v súlade s ust. zrušil a vec vrátil okresnému súdu v súlade s ust. na ďalšie konanie. Rozsudok okresného súdu v časti nenapadnutej odvolaním, v ktorej súd návrh zamietol, ponechal odvolací súd rozsudok okresného súdu nedotknutý.

V zmysle ust. , súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

V zmysle ust. , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd je zmysle ust. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Odvolací súd preto preskúmal rozhodnutie okresného súdu iba v odvolaním napadnutej časti, rovnako aj prislúchajúci spisový materiál, ako aj tvrdenia účastníkov v odvolacom konaní a dospel k záveru, že odvolanie odporcu 1/ je dôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie okresného súdu o povinnosti odporcov 1/ a 2/ odstrániť prístavbu pôvodnej stavby skleníka je predčasné.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľka sa žalobou domáhala, aby súd uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť odstrániť prístavbu skleníka bez súp. čísla postaveného na pozemku parc. č. 1825/5 s prístavbou na parc. č. 1825/1, zasahujúcou do pozemku navrhovateľky parc. č. 1824/15 k. ú. H. B.. Rovnako sa domáhala uloženia povinnosti odporcom zdržať sa užívania pozemku KN parc. č. 1824/15 patriaceho navrhovateľke zapísaného na LV č. XXX susediaceho s ich pozemkom č. 1825/1 v k. ú. H. B..

Okresný súd návrhu navrhovateľky ohľadne uloženia povinnosti odporcom 1/ a 2/ odstrániť prístavbu skleníka vyhovel. Okresný súd správne konštatoval, že ak dôjde k stretu vlastníckych práv je potrebné poskytnú ochranu tomu právu, ktorého obsahom sú vyššie hodnoty a umožňuje účelnejšie využitie a teda zvážiť, či poskytne ochranu vlastníckemu právu vlastníka stavby alebo vlastníka pozemku. Okresný súd tiež podľa názoru odvolacieho súdu správne vyhodnotil, že nebol preukázaný súhlas so zhotovením stavby odporcov na pozemku navrhovateľky a preto vyvodil správny záver, že stavba odporcov je postavená na pozemku navrhovateľky neoprávnene. Nakoľko navrhovateľka nemala záujem nadobudnúť stavbu skleníka do vlastníctva, nebolo možné v danom prípade aplikovať ust. .

Odvolací súd sa potiaľ so závermi okresného súdu stotožnil. Nestotožnil sa však so záverom okresného súdu, že v tomto prípade by neprichádzala do úvahy ani aplikácia ust. , t. j. usporiadanie pomerov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku iným spôsobom, najmä zriadením vecného bremena za náhradu. Okresný súd pri rozhodovaní v zmysle ust. , vychádzal z toho, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a takmer každý výkon vlastníckeho práva hraničí so zneužitím práva na úkor druhého účastníka, osobitne zo strany odporcu, ktorý ako zhotoviteľ stavby prvý zasiahol výstavbou do vlastníctva vlastníka pozemku. Ďalším dôvodom podľa okresného súdu bola skutočnosť, že hodnota prístavby výrazne nepresahuje

hodnotu zastavaného pozemku a preto sa jedná o minimálne stret rovnocenných práv s povinnosťou poskytnúť ochranu tomu, koho práva sa prvé porušilo, ako sa správajú jednotliví vlastníci k výkonu druhého práva.

Uvedené závery okresného súdu považuje odvolací súd za predčasné. V tomto smere sa prikláňa k tvrdeniu odporcu 1/ v odvolaní, že okresný súd pri svojom tvrdení týkajúcom sa hodnoty prístavby a hodnoty zastavaného pozemku nerešpektoval znalecký posudok, v ktorom znalcom vyčíslená hodnota celého skleníka 5.697,89 € a hodnota pozemku parc. č. 1824/20 o výmere 22m2 je 364,54 € (odvolateľ nesprávne poukazoval na pozemok parc. č. 1824/21 o výmere 20 m2, pričom taký vytvorený geometrickým plánom ani nebol - pozn. odvolacieho súdu). Bude preto potrebné, aby okresný súd opätovne uvedené skutočnosti vyhodnotil a zohľadnil aj konštatovanie odporcu 1/ prezentované v odvolaní, podľa ktorého po prepočítaní hodnoty skleníka na m2, by táto bola minimálne 3,6 násobne vyššia ako je hodnota pozemku navrhovateľky. Rovnako bude potrebné vziať do úvahy aj konanie prebiehajúce na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , kde vystupujú totožní účastníci v opačnom procesnom postavení a v ktorom sa odporcovia v tomto konaní domáhajú odstránenia stavby, ktorú postavila navrhovateľka v tomto konaní sčasti aj na parcele č. 1825/2 v k. ú. H. B. (cca 7m2), ktorej výlučnými vlastníkmi sú odporcovia 1/ a 2/ v tomto konaní. Bude potrebné prihliadať aj na dokazovanie vykonané v predmetom konaní a to z dôvodu, že odporcovia 1/ a 2/ podľa ich tvrdenia majú vzhľadom na obojstranné porušenie stavebného povolenia záujem dohodou upraviť užívanie predmetných zastavaných pozemkov.

Je potrebné zdôrazniť, že výrok rozhodnutia súdu musí zodpovedať výsledkom dokazovania a vyhodnotenie dôkazov sa musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutia, ktorého dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Z tohto dôvodu odvolací súd považoval rozhodnutie okresného súdu za predčasné a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Úlohou okresného súdu bude, vychádzajúc z vyššie prezentovaných záverov odvolacieho súdu, vec opätovne právne posúdiť, oboznámiť sa s námietkami vznesenými účastníkmi v odvolacom konaní, oboznámiť sa podrobne so znaleckým posudkom znalca Ing. J. S. č. 12/2010, ako aj so stavom konania vedeného na okresnom súde v Žiline pod sp. zn. a pokiaľ to bude potrebné pre rozhodnutie, aj doplniť dokazovanie. Po zhodnotení dokazovania v súlade s ust. okresný súd vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko podľa ust. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.