Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Ek/1309/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. o vymoženie 12577,53 eur, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Zuzana Kubešová, so sídlom exekútorského úradu Streďanská 4055, 955 01 Topoľčany, pod sp. zn. 93EX 514/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Zuzana Kubešová, so sídlom exekútorského úradu Streďanská 4055, 955 01 Topoľčany pod sp. zn. 93EX 514/23 podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Oprávnenému náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

III. Povinnému náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

IV. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Zuzana Kubešová trovy exekúcie vo výške 36,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.05.2023 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 12.577,53 eur na základe exekučných titulov – rozhodnutia Daňového úradu Hurbanovo, č.k. /Ban zo dňa 06.10.2005, právoplatného dňa 26.10.2005 a vykonateľného dňa 11.11.2005; rozhodnutia Daňového úradu Hurbanovo, č.k. /Ban zo dňa 29.09.2008, právoplatného dňa 23.10.2008 a vykonateľného dňa 08.11.2008; rozhodnutia Daňového úradu Hurbanovo, č.k. /Ban zo dňa 29.09.2008, právoplatného dňa 23.10.2008 a vykonateľného dňa 08.11.2008; rozhodnutia Daňového úradu Hurbanovo, č.k. /Ban zo dňa 05.10.2009, právoplatného dňa 26.10.2009 a vykonateľného dňa 11.11.2009; rozhodnutia Daňového úradu Hurbanovo, č.k. /Ban zo dňa 05.10.2009, právoplatného dňa 26.10.2009 a vykonateľného dňa 11.11.2009 a výkazu nedoplatkov č. 101960686/2017 vydaného Daňovým úradom Nitra, kontaktné miesto Hurbanovo dňa 13.09.2017, vykonateľného dňa 13.09.2017.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Zuzana Kubešová vydaním poverenia pod sp. zn. zo dňa 31.05.2023 s európskym spisovým identifikačným číslom: E.:F.:G.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 93EX 514/23.

3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 12.06.2023 domáhal zastavenia exekúcie. Vo svojom podaní povinný uviedol, že podáva návrh z dôvodu premlčania, nakoľko daňové dlhy vznikli v rokoch 2003, 2004 a 2005.

4. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie zaslal súdnemu exekútorovi oprávnený svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že povinný môže podať námietky vrátane námietky premlčania do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Z doručeného návrhu súdneho exekútora nie je zrejmé, či bol návrh povinného na zastavenie doručený exekútorovi v tejto lehote. Pre prípad, ak nie, mal by súd považovať námietky povinného za irelevantné, nakoľko v neskôr podaných návrhoch môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Oprávnený vo vyjadrení ďalej uviedol, že pohľadávky uplatnené v tomto exekučnom konaní sú zabezpečenými pohľadávkami. Daňový úrad Hurbanovo vydal dňa 18.01.2010 Rozhodnutie o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam – na zabezpečenie daňového nedoplatku číslo: 619/320/547/10/Fab. V zmysle Daňový poriadok „Na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Záložné právo správcu dane vzniká vykonateľnosťou rozhodnutia o zriadení záložného práva“ podľa ods. 11 „Ustanovenia a osobitných predpisov o záložnom práve sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak.“ v stanovuje: „Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.“ Z vyššie uvedenej právnej úpravy vyplýva, že počas existencie záložného práva na vymáhaný nárok nemôže byť námietka premlčania pohľadávky vznesená povinným účinná, keďže oprávnený má právo byť uspokojený zo zálohu aj v prípade, ak by daná pohľadávka premlčaná bola. Keďže povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nevzniesol námietku premlčania záložného práva – nebude sa oprávnený k otázke premlčania záložného práva vyjadrovať. Na základe vyššie uvedeného oprávnený žiada súd, aby v zmysle ust. Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie povinného zamietol.

5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie dňa 07.07.2023. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 06.06.2023, čo potvrdzuje doručenka založená v súdnom spise. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňa 07.06.2023, t.j. deň po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Posledný deň, v ktorom by bola splnená podmienka včasného podania návrhu na zastavenie exekúcie pripadol na 21.06.2023. Nakoľko povinný návrh podal na poštovú prepravu dňa 12.06.2023, súd konštatuje, že povinný podal návrh v zákonnej lehote v zmysle ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a teda ide o návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Exekučný poriadok“) exekučným titulom na účely tohto zákona je aj platobný výmer, výkaz nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmier schválený príslušným orgánom.

7. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.

8. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.

9. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.

10. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

13. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

14. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

15. Podľa § 243p ods. 2 Exekučného poriadku v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa postupuje podľa doterajších predpisov. V konaní o návrhu na zastavenie exekúcie podanom od 1. apríla 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023.

16. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.12.2011 na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných zákonov vrátane sankčných úrokov a úrokov, ako aj pokuty a poplatky ustanovené zákonom, ktoré spravuje správca dane.

17. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.12.2011 sankčný úrok vyrubí správca dane daňovému subjektu, ak daň priznanú v daňovom priznaní alebo hlásení alebo vlastnú daňovú povinnosť priznanú v daňovom priznaní nezaplatí v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona.

18. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.08.2007 sankčný úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo 5 rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona alebo osobitného zákona. Právo vybrať a vymáhať sankčný úrok sa premlčuje po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom bol sankčný úrok vyrubený.

19. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom od 01.09.2007 sankčný úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt daň, rozdiel dane, preddavok na daň alebo splátku dane podľa odseku 1 písm. a) až g) nezaplatil v lehote uvedenej v rozhodnutí alebo v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným zákonom.

20. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.08.2007 právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.

21. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.08.2007 ak je vykonaný úkon na vyberanie, zabezpečenie alebo vymáhanie daňového nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený; daňový nedoplatok je však možné vybrať a vymáhať najneskoršie do dvadsiatich rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.

22. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom od 01.09.2007 právo vybrať daňový nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom vznikol.

23. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom od 01.09.2007 ak správca dane vykoná úkon na vybratie daňového nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený; daňový nedoplatok je však možné vybrať najneskôr do 20 rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Úkonom vykonaným na vybratie daňového nedoplatku je doručenie výzvy podľa , proti ktorej daňový dlžník nepodal námietku alebo doručenie rozhodnutia, ktorým správca dane nevyhovie námietke daňového subjektu proti výzve.

24. Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 85 ods. 1 Daňového poriadku právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80 začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená.

26. Podľa 85 ods. 4 Daňového poriadku právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.

27. Podľa § 85 ods. 5 zákona Daňového poriadku ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú aj na právo vymáhať iné peňažné plnenie, ktoré nie je daňou, uložené rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov.

28. Podľa 165 ods. 1 Daňového poriadku právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

29. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania, exekučný súd uvádza, že pri premlčaní ide o hmotnoprávny inštitút, ktorého podstata spočíva v kvalifikovanom uplynutí času stanoveného v zákone (premlčacia lehota), v ktorom veriteľ nepristúpil k vykonaniu jeho subjektívneho práva, v dôsledku čoho vzniká na strane dlžníka právo vzniesť námietku premlčania, a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Ide o uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, aby bolo právo vykonané, resp. uplatnené na súde alebo inom príslušnom orgáne, následkom čoho sa dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva zo strany veriteľa a to uplatnením námietky premlčania. Uplatnením námietky dochádza k zániku nároku a teda k zániku jeho súdnej vymáhateľnosti, pritom subjektívne právo ako také nezaniká. Zánikom nároku sa subjektívne právo len oslabuje z dôvodu jeho nevymáhateľnosti. To znamená, že právo nezaniká, ale premlčané právo naďalej trvá, no oslabuje sa jeho úspešné uplatnenie. Účelom tohto inštitútu je zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch, keď jednak stimuluje veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv a na strane druhej ide o obranu dlžníka proti tomu, že veriteľ si uplatní svoje právo až po neúmerne dlhej dobe. Vznesenie námietky premlčania poskytuje dlžníkovi teda východisko v riešení situácie, kedy dochádza po dlhšej dobe k uplatneniu práva zo strany veriteľa a jej následkom je zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. V prípade exekučného konania možno túto námietku uplatniť len ako dôvod zastavenia exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V takom prípade totiž nejde o zánik práva

(nároku) priznaného exekučným titulom podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ale o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný) nevzniesol.

30. umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov, ktoré sú ustanovené taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.

31. V konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie k vznesenej námietke premlčania exekučný súd uvádza, že pokiaľ ide o posúdenie premlčania nárokov vyplývajúcich z exekučných titulov, vo vzťahu ku ktorým povinný vzniesol námietku premlčania, vzhľadom na zmenu právnej úpravy premlčania vykonanú novelou účinnou od 01.09.2007, súd tieto posudzoval v dvoch rovinách.

32. V prvom prípade, ak ide o rozhodnutie Daňového úradu Rimavská Sobota č.k. 619/230/13294/05/ Ban zo dňa 06.10.2005 a z neho vyplývajúca pohľadávka oprávneného vo výške 272,98 eur, ktorá vznikla dňa 11.11.2005, na základe ktorého bol povinnému uložený sankčný úrok podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.08.2007, je potrebné posudzovať premlčanie pohľadávky oprávneného (sankčného úroku) v zmysle ust. 35b ods. 9 citovaného zákona, keďže právna úprava v ust. ohľadom ukladania a vyrubenia sankčných úrokov má prednosť pred ust. zákona o správe daní a teda právnou úpravou premlčania práva vybrať a vymáhať daňové nedoplatky. Keďže na sankčné úroky ako daňové nedoplatky sa nevzťahuje úprava premlčania práva vybrať a vymáhať daňové nedoplatky podľa vyššie uvedeného zákona, v zmysle ust. platí, že právo vybrať a vymáhať sankčný úrok sa premlčuje po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom bol sankčný úrok vyrubený. Vzhľadom na deň vyrubenia uvedeného sankčného úroku, t.j. 11.11.2005, nemôže byť sporné, že došlo k premlčaniu práva vybrať a vymáhať predmetný sankčný úrok, keďže premlčacia lehota začala plynúť dňa 01.01.2006 a táto uplynula dňom 01.01.2012. Keďže sa exekučné konanie v posudzovanej veci začalo v zmysle ust. Exekučného poriadku dňa 30.05.2023, kedy bol súdu doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a povinný v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania, exekučný súd z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty vybrať a vymáhať vyššie uvedenú pohľadávku oprávneného rozhodol o zastavení exekúcie v tejto časti vymáhaného nároku.

33. Nakoľko exekučný súd v súvislosti s posudzovaním premlčania pohľadávok oprávneného titulom sankčného úroku postupoval tak, že vychádzal z ust. a nie z ust. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.08.2007, na podporu správnosti tohto postupu exekučný súd poukazuje na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v rozsudku NS SR sp. zn. 51 Sž-o-ks 219/03, podľa ktorého sa právo žalovaného vymáhať uložené pokuty premlčí uplynutím 6 rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutí, ktorými boli pokuty uložené. Právna úprava v ust. zákona o správe daní je špeciálnou úpravou týkajúcou sa ukladania a vyrubenia pokút a nemožno si ju zamieňať, resp. spájať s zákona o správe daní, ktorý upravuje premlčanie práva vybrať a vymáhať daňové nedoplatky, a teda nie premlčanie práva vybrať a vymáhať pokuty za správne delikty v zmysle ust. zákona o správe daní. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že ustanovenie a zákona o správe daní neupravuje inštitút prerušenia a plynutia premlčacej lehoty. Premietnutím uvedených záverov na posudzovanú vec možno konštatovať, že právo vybrať a vymáhať sankčné úroky sa bez ohľadu na ust. zákona o správe daní premlčí uplynutím šiestich rokov po skončení roka, v ktorom bol sankčný úrok vyrubený.

34. Pokiaľ ide o rozhodnutie Daňového úradu Hurbanovo, č.k. /Ban zo dňa 29.09.2008 a z neho vyplývajúca pohľadávka oprávneného vo výške 2481,37 eur, ktorá vznikla dňa 08.11.2008;

rozhodnutie Daňového úradu Hurbanovo, č.k. /Ban zo dňa 29.09.2008 a z neho vyplývajúca pohľadávka oprávneného vo výške 1583,15 eur, ktorá vznikla dňa 08.11.2008; rozhodnutie Daňového úradu Hurbanovo, č.k. /Ban zo dňa 05.10.2009 a z neho vyplývajúca pohľadávka oprávneného vo výške 1062,50 eur, ktorá vznikla dňa 11.11.2009; rozhodnutie Daňového úradu Hurbanovo, č.k. /Ban zo dňa 05.10.2009 a z neho vyplývajúca pohľadávka oprávneného vo výške 939,80 eur, ktorá vznikla dňa 08.11.2009 a ktorými bol povinnému vyrubený sankčný úrok podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom od 01.09.2007, exekučný súd pri posudzovaní premlčania vyššie uvedených pohľadávok postupoval v súlade s ust. zákona o správe daní, keďže novelou č. došlo k zmene právnej úpravy premlčania sankčných úrokov. V zmysle predmetnej novely došlo k zmene ust. , ktorý už neupravoval osobitnú premlčaciu dobu vzťahujúcu sa na právo vymáhať sankčný úrok, keďže uvedené ustanovenie pojednávalo už len o premlčaní práva sankčný úrok vyrubiť. Ak ide o premlčanie daňových nedoplatkov v zmysle ust. a zákona o správe daní (či už v znení účinnom do 31.08.2007 alebo od 01.09.2007) dĺžka premlčacej lehoty práva vybrať (vymáhať) daňový nedoplatok bola stanovená na 6 rokov, pričom táto začala plynúť po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Zároveň je však potrebné prihliadať na prípady, keď správca dane vykonal úkon na vybratie daňového nedoplatku, keďže týmto úkonom začala opätovne plynúť šesťročná premlčacia lehota a to po skončení kalendárneho roka, v ktorom bol o takomto úkone daňový dlžník upovedomený. Pre úplnosť je nevyhnutné dodať, že daňový nedoplatok je možné vybrať najneskôr do 20 rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Preto ak povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania a teda aj voči pohľadávkam z vyššie uvedených exekučných titulov, exekučný súd vzhľadom na deň, v ktorom bol povinnému vyrubený sankčný úrok (08.11.2008, 11.11.2009) musí konštatovať, že došlo k premlčaniu práva vymáhať vyrubené sankčné úroky, keďže od skončenia kalendárneho roka, v ktorom došlo k vyrubeniu sankčných úrokov (začiatok plynutia premlčacej lehoty dňom 01.01.2009, 01.01.2010) do dňa začatia exekučného konania uplynula zákonom stanovená šesťročná premlčacia lehota. Exekučný súd v tejto súvislosti pre úplnosť konštatuje, že doručenie výzvy daňovému dlžníkovi správcom dane, na základe ktorej začína opätovne plynúť premlčacia lehota, v konaní nebolo preukázané.

35. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie ďalej domáhal od povinného vymoženia sumy 6237,73 eur na podklade exekučného titulu – výkazu daňových nedoplatkov č. 101960686/2017 zo dňa 13.09.2017, ktorý vydal Daňový úrad Nitra, kontaktné miesto Hurbanovo a ktorý bol zostavený na základe daňových nedoplatkov povinného podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) podľa Daňového priznania zo dňa 23.04.2004 za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2004 na dani DPH s dátumom pôvodnej splatnosti dane vo výške 1094,48 eur dňa 26.04.2004, Daňového priznania zo dňa 26.07.2004 za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2004 na dani DPH s dátumom pôvodnej splatnosti dane vo výške 2198,83 eur dňa 26.07.2004, Daňového priznania zo dňa 25.10.2004 za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2004 na dani DPH s dátumom pôvodnej splatnosti dane vo výške 1475,83 eur dňa 25.10.2004 a Daňového priznania zo dňa 25.01.2005 za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2004 na dani DPH s dátumom pôvodnej splatnosti dane vo výške 1468,59 eur dňa 25.01.2005. Exekučný súd poukazuje na ust. Daňového poriadku, ktorý upravuje dĺžku premlčacej lehoty tak, že právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol za predpokladu, že v dôsledku doručenia výzvy daňovému dlžníkovi zo strany správcu dane podľa tohto zákona nezačala plynúť nová premlčacia lehota a to po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola takáto výzva dlžníkovi doručená. V nadväznosti na uvedené a vzhľadom na deň vzniku jednotlivých daňových nedoplatkov 27.04.2004, 27.07.2004, 26.10.2004 a 26.01.2005, teda deň po dni pôvodnej splatnosti dane, možno konštatovať, že premlčacia lehota pri vyššie uvedených daňových nedoplatkoch začal plynúť dňa 01.01.2005 a 01.01.2006 a táto uplynula dňa 01.01.2011 a 01.01.2012. Nakoľko povinný v konaní vzniesol námietku premlčania a zároveň v jeho priebehu nebolo preukázané opätovné predĺženie plynutia premlčacej lehoty, exekučný súd má za to, že právo oprávneného na vymáhanie daňových nedoplatkov bolo premlčané a preto z dôvodu existencie skutočnosti brániacej vymáhateľnosti vyššie uvedených pohľadávok rozhodol o zastavení exekúcie aj v tejto časti vymáhaného nároku. Na tomto mieste a v nadväznosti na skutočnosti uvádzané v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto uznesenia, je potrebné dodať, že v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie, má exekučný súd postavenie arbitra, ktorý zisťuje skutkový stav z návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. z vyjadrenia oprávneného k tomuto

návrhu. Preto sa kladie jednoznačná požiadavka na účastníkov konania, aby vo svojich podaniach zrozumiteľne a konkrétne poukázali na tie okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, resp. že je návrh na zastavenie exekúcie potrebné zamietnuť. Ide o vyjadrenie prejednacej zásady, v zmysle ktorej má účastník nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. Úspech účastníka tak závisí jednak od unesenia bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v konaní a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník konania neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je medzi účastníkov sporu rozdelené v závislosti na tom, ako právna norma upravujúca ich sporný právny pomer vymedzuje ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca (oprávnený) a okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (povinného). Ak teda povinný navrhuje exekúciu zastaviť, pričom v tejto súvislosti v konaní vzniesol námietku premlčania a oprávnený na vykonaní exekúcie v celom rozsahu trvá, bolo procesnou povinnosťou oprávneného po presune dôkazného bremena označiť, resp. predložiť súdu relevantný dôkaz odôvodňujúci právny záver o tom, že k premlčaniu práva vymáhať daňové nedoplatky v predmetnej veci nedošlo.

36. Napokon k argumentácií oprávneného o nemožnosti námietky premlčania pohľadávky vznesenej povinným byť účinnou z dôvodu právnej úpravy ( Daňového poriadku v spojení s ), v zmysle ktorej má oprávnený právo byť uspokojený zo zálohu aj v prípade, ak by pohľadávka bola premlčaná, exekučný súd uvádza, že na predmetnú argumentáciu v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej neprihliadol z dôvodu, že táto pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie bola irelevantná, keďže aj sám oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného uviedol, že rozhodnutie o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam sa vzťahuje na zabezpečenie daňového nedoplatku č. 619/320/547/10/Fab a teda na iné daňové nedoplatky, než sú vymáhané v tomto exekučnom konaní.

37. Prenesením doposiaľ uvedených záverov na túto exekúciu a vzhľadom na skutočnosť, že uplynutím času, s ktorým osobitné právne predpisy spájajú premlčanie práva oprávneného vymáhať pohľadávky vyplývajúce z exekučných titulov, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie v tejto veci, s poukazom na povinnosť súdu prihliadať na námietku premlčania vznesenú povinným, exekučný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.

38. Vzhľadom na povinnosť súdu rozhodnúť o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia uloženú v § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd sa vzhľadom na okolnosti a dôvod zastavenia exekúcie zaoberal nielen otázkou priznania náhrady trov súdneho exekútora, ale aj otázkou priznania náhrady trov exekučného konania medzi účastníkmi konania (oprávneným a povinným) navzájom.

39. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

40. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

41. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

42. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

43. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

44. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

45. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

46. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

47. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

48. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

49. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.

50. Podľa ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

51. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami , ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. teda vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane povinného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie. Vzhľadom

na skutočnosť, že oprávnený v konaní nebol úspešný z dôvodov, ktoré exekučný súd uvádza v nasledujúcom bode tohto uznesenia a povinný si trovy neuplatnil, exekučný súd v súvislosti s otázkou náhrady trov exekučného konania medzi účastníkmi konania dospel k záveru, že tieto nie je možné priznať žiadnemu z účastníkov, a preto rozhodol tak, že oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.

52. Pokiaľ ide o rozhodovanie exekučného súdu o trovách súdneho exekútora, ten uvádza, že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania za predpokladu, že tieto neboli kryté paušálnymi výdavkami. Nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov (náhradu paušálnych výdavkov) vzniká začatím exekúcie, a teda doručením poverenia na vykonanie exekúcie, pričom nárok na odmenu vzniká postupne, a to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného. Súdnemu exekútorovi v súvislosti s exekučnou činnosťou patrí podľa náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,- eur a v prípade, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 30,- eur. V exekučnom konaní sa v súvislosti s otázkou platenia trov exekútora uplatňuje základné pravidlo, podľa ktorého tieto trovy platí povinný. Z uvedeného pravidla existuje výnimka, v zmysle ktorej platí trovy exekútora oprávnený v prípadoch, ak sa exekučné konanie končí inak ako uspokojením pohľadávky oprávneného. V tejto súvislosti možno hovoriť o tých prípadoch, ak súdnemu exekútorovi prináleží vydať v konaní upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v Exekučného poriadku alebo o prípadoch, ak o zastavení exekúcie rozhodne exekučný súd podľa Exekučného poriadku a zároveň dôjde k naplneniu ďalšieho zákonného predpokladu, že dôvod zastavenia je možné pričítať oprávnenému. V predmetnej veci súd exekúciu zastavil a dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému, nakoľko ten podal návrh na vykonanie exekúcie po tom, čo uplynula premlčacia lehota práva vymáhať daňové nedoplatky v zmysle osobitných právnych predpisov a povinný v konaní uplatnil námietku premlčania. Inak povedané, bolo zodpovednosťou oprávneného podať a aj doručiť návrh na vykonanie exekúcie príslušnému súdu pred uplynutím premlčacej lehoty, keďže zastavenie exekúcie v dôsledku úspešného uplatnenia námietky premlčania povinným má za následok, že dôvod zastavenia sa prisudzuje oprávnenému. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Vyjadrenie dispozičného princípu na strane oprávneného teda spočíva v tom, že je výlučne na oprávnenom, kedy a či vôbec návrh na vykonanie exekúcie podá. Nakoľko ide o konanie, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, ktoré je vedené na vymoženie pohľadávky oprávneného, riziko spojené s neúspechom v konaní v prípade, ak súd exekúciu zastaví z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, je preto rizikom oprávneného. Je teda výlučne na rozhodnutí oprávneného či návrh na vykonanie exekúcie po zvážení tohto rizika podá alebo nie.

53. Exekučný súd v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 36,- eur, ktorá pozostáva z paušálnych výdavkov v zmysle ust. v spojení s ust. , nakoľko návrh povinného na zastavenie exekúcie, dôsledkom ktorého je zastavenie exekučného konania bol podaný v 15-dňovej lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (vo výške 30,- eur + 20 % DPH, nakoľko súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty), pričom na ich úhradu zaviazal oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.