Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

101C/63/2023

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci žalobkyne: G. F., U.. XX.XX.XXXX, R. C. X, F., právne zastúpenej: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 36 836 460, proti žalovanému: G.Á. B., U.. XX.XX.XXXX, R. M.. D. XX, F., t. č. ÚVTOS M., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 24.10.2023, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 25.10.2023, sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.

2. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že strany konania majú spoločné maloleté dieťa - N. F., U.. XX.XX.XXXX. Žalovaný sa o plánovanom narodení dieťaťa dozvedel krátko pred jeho nástupom do výkonu väzby, pričom bol tento podľa jeho slov opakovane odsúdený z dôvodu spáchania majetkovej trestnej činnosti. Po narodení dieťaťa žalobkyňa chodila žalovaného navštevovať do výkonu trestu, a to aj spoločne s ich dieťaťom. Žalovaný pravidelne kontaktoval z výkonu trestu žalobkyňu, u ktorej sa informoval, kde je a čo práve robí, rovnako ako to robila aj jeho sestra A.R. B., u ktorej po narodení dieťaťa žalobkyňa žila. Ak žalovaný zistil, že išla žalobkyňa napr. von s kamarátkami, toto jej vyčítal a zároveň ju upozorňoval s kým sa stretávať môže a s kým nie. Na jeseň roku 2021 sa žalobkyňa odsťahovala od sestry žalovaného, čo jej žalovaný opätovne vyčítal, a to napriek skutočnosti, že si žalobkyňa našla prácu a zabezpečila príspevok na jasle. Žalovaný začal žalobkyni stále viac agresívnym spôsobom vyčítať, že sa má údajne o syna zle starať, ako aj že sa má stretávať s nevhodnými ľuďmi, pričom žalobkyňa napriek uvedenému ostala naďalej so žalovaným v kontakte. V marci roku 2022 podal žalovaný na príslušný súd návrh na odňatie dieťaťa žalobkyni a na jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti jeho sestry, t. j. A. B.. Podľa informácií dostupných žalobkyni zo strany Návrat, o. z., začal žalovaný písať aj dlhé listy do tejto organizácie, s ktorou žalobkyňa spolupracovala, a to v úmysle žalobkyni poškodiť. Žalovaný písal obdobné listy aj na ÚPSVaR Trnava, pričom kompetentné osoby neskôr obviňoval aj zo zanedbania ich odborných povinností. Keď sa žalobkyňa dozvedela o podaniach žalovaného, najmä o podaní prostredníctvom ktorého navrhoval, aby jej bolo odobraté dieťa zo starostlivosti, prestala žalovaného v ÚVTOS navštevovať. Na základe uvedeného začal žalovaný na žalobkyňu vyvíjať nátlak prostredníctvom telefonickej komunikácie, kedy jej okrem iného tiež uviedol, že za ním musí chodiť, inak jej zoberie syna, že jej ublíži, že ju zabije a podobne. Na základe týchto vyhrážok sa žalobkyňa skontaktovala s pracovníčkou z ÚPSVaR, ktorá jej uviedla, že s tak malým dieťaťom do ÚVTOS chodiť nemusí. Na pojednávaní, ktoré sa konalo na Okresnom súde Trnava dňa 30.05.2022 v právnej veci o náhradnej osobnej starostlivosti a o nariadení výchovného opatrenia, súd konanie o náhradnej osobnej starostlivosti zastavil a návrh na nariadenie

výchovného opatrenia zamietol. Žalobkyňa napriek uvedenému umožnila žalovanému stretnutie s jeho dieťaťom, kedy tento za žalovaným išiel v sprievode jeho sestry. Žalovaný podal návrh na zverenie dieťaťa do starostlivosti jeho sestry opäť dňa 16.01.2023, kedy bol tento zamietnutý rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 16.03.2023, sp. zn. . Žalovaný aj pred týmto podaním písal listy, pričom v tomto prípade aj na SPODaR do Žiliny, kedy sa snažil zamedziť kontaktu medzi žalobkyňou a jej druhým dieťaťom. V nadväznosti na uvedené skutočnosti, na opakované vyhrážky zo strany žalovaného, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola aj v minulosti zo strany žalovaného fyzicky napádaná (v čase kedy bol na slobode), prerušila so žalovaným ďalší kontakt. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že fyzické útoky zo strany žalovaného boli zväčša spôsobené jeho žiarlivosťou, pričom však žalobkyňa zo strachu tieto útoky nikdy nikde nenahlasovala. V dôsledku útoku žalovaného voči žalobkyni bola táto v minulosti už aj hospitalizovaná v nemocnici, a to konkrétne na prelome rokov 2019/2020, čo v nej ešte väčšmi utvrdzuje strach z možného konania žalovaného po tom, čo bude prepustený na slobodu. Okrem uvedeného strach žalobkyne zo žalovaného umocňuje napr. aj list, ktorý jej bol doručený od žalovaného prostredníctvom jeho sestry v nedávnom období, a to napriek skutočnosti, že žalobkyňa prerušila kontakt aj so sestrou žalovaného. Žalobkyňa uvádza, že z obsahu listu je zrejmé, že žalovaný je voči žalobkyni výrazne negativisticky naladený, pričom samotný list obsahuje viaceré vyhrážky. Pre upresnenie dopĺňa, že žalovaný na pojednávaní konanom dňa 30.05.2022 v právnej veci vedenej pod sp. zn. uviedol, že v ÚVTOS by mal byť do decembra 2023. Na základe predchádzajúcich skúseností žalobkyne so žalovaným, kedy na ňu už v minulosti fyzicky útočil a ubližoval jej, kedy je očividne voči jej osobe nenávistne naladený (čo vyplýva aj z jeho snahy odobrať žalobkyni jej vlastné dieťa), a najmä aj s ohľadom na jeho telefonické vyhrážky z posledného obdobia v spojitosti s listom, ktorý žalovaný zaslal žalobkyni, má žalobkyňa pre prípad, že bude žalovaný prepustený z VTOS výraznú a reálnu obavu z možného konania žalovaného. Zo zaslaného listu má žalobkyňa za to, že je zrejmé, že žalovaný vyhľadá žalobkyňu osobne, kedy jeho konanie môže mať na túto výrazne negatívne následky, s obavou umocnenou o skutočnosť, že je žalobkyňa toho času tehotná. Žalobkyňa sa v dôsledku opakujúceho sa agresívneho správania žalovaného v minulosti a jeho súčasných vyhrážok voči jej osobe obáva o svoj život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie a psychickú integritu. Žalobkyňa sa obáva, a to aj s ohľadom na k tomuto návrhu priložený list, že žalovaný po jeho prepustení na slobodu vyhľadá jej osobnú prítomnosť a bude k nej opätovne osobne agresívny a násilný. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že samotná predstava o jej kontakte so žalovaným pre ňu predstavuje v súčasnosti už neprimeraný psychický stres.

3. Žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v opakovanom dopúšťaní sa násilností žalovaného voči jej osobe, z nasledujúcich vyhrážok prostredníctvom telefonickej komunikácie, zo snahy poškodiť jej práva nedôvodnými podaniami na súd, ÚPSVaR a Návrat, o. z., ako aj vyhrážok obsiahnutých v liste doručenom jej zo strany žalovaného prostredníctvom jeho sestry. Žalobkyňa má za to, že v súčasnosti na základe skúseností so správaním sa žalovaného, opakovanej agresii žalovaného voči žalobkyni v minulosti sprevádzanej aj fyzickými útokmi voči jej osobe a vyhrážky adresované žalobkyni v čase výkonu trestu odňatia slobody žalovaného, existuje dôvodná obava, že žalovaný bude v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu žalobkyne po prepustení jeho osoby na slobodu pokračovať. Jeho správanie a dopad tohto správania na psychiku žalobkyne, negatívne ovplyvňuje jej život, ktorý táto v súčasnosti prežíva v strachu z možného konania žalovaného. Žalobkyňa sa v súčasnosti dôvodne obáva opätovného stretu so žalovaným.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa priložila ako listinné dôkazy rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. -63 zo dňa 16.03.2023, zápisnicu zo súdneho pojednávania sp. zn. zo dňa 30.05.2022, zápisnicu z ÚPSVaR zo dňa 13.04.2022 a list od žalovaného.

5. Podľa , a (ďalej len ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa ustanovenia , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

10. Podľa a prvá veta , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

11. Podľa a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v . Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. v výslovne neukladá žalobcovi povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k jeho vlastným skutkovým tvrdeniam, táto povinnosť mu však vyplýva z ustanovenia , v rámci všeobecných náležitostí návrhu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení majú listinné dôkazné prostriedky osobitný význam, nakoľko súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán sporu. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má dokazovanie povahu osvedčovania. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe právneho posúdenia nárok javí ako nedôvodný. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na žalobcovi a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností

umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

13. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma žalovaného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana.

14. V prejednávanej veci bolo nevyhnutné posúdiť, či správanie žalovaného možno považovať za násilie a či konanie žalovaného ohrozuje telesnú integritu alebo psychickú integritu žalobkyne, resp. či telesná alebo psychická integrita môže byť ohrozená, a to komplexne s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Za násilie sa považuje každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môže mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Násilím je aj nezabránenie násiliu (viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2012, sp. zn. ).

15. Súd v danej veci poukazuje taktiež na uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. z 28. marca 2018. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodnosť podozrenia nemá kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania a preto súd nemusí uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému obdobného postihu povinnej osoby. Osvedčenie takého podozrenia musí vyplývať napríklad z obsahu trestného oznámenia alebo oznámenia priestupku, prípadne zo spisov orgánu povereného starostlivosťou o rodinu a deti alebo z vedomostí tzv. predvedených osôb, spolubývajúcich alebo susedov, ale aj tvrdení rodiča, manželky, družky.

16. V danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako o návrhu podanom pred začatím konania vo veci samej, keďže z návrhu vyplýva, že konanie vo veci samej doposiaľ začaté nebolo.

17. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd vychádzal z obsahu návrhu a z predložených listinných dôkazov, pričom hodnotil relevantné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia najmä z hľadiska konkrétneho posúdenia pravdepodobnosti nároku žalobkyne, ako aj existencie bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobkyňa sa návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým má súd uložiť žalovanému povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k žalobkyni. Na osvedčenie svojho nároku žalobkyňa predložila listinné dôkazy - rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. -63 z 16. marca 2023, zápisnicu zo súdneho pojednávania sp. zn. zo dňa 30.05.2022, zápisnicu z ÚPSVaR zo dňa 13.04.2022 a list od žalovaného.

18. Po preskúmaní vyššie opísaných listín predložených žalobkyňou nemožno jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že je žalobkyni potrebné poskytnúť bezodkladnú ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Súd má za to, že aktuálne neexistujú tak závažné okolnosti,

ktoré by odôvodňovali potrebu zásahu zo strany súdu neodkladným opatrením, pretože nebolo osvedčené, že by zo strany žalovaného dochádzalo k správaniu, ktorým by podstatným spôsobom ohrozoval žalobkyňu. Pokiaľ ide o list od žalovaného, tento ešte sám o sebe žiadnym spôsobom neosvedčuje existenciu ohrozovania telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne, okrem toho uvedený list nie je datovaný a žalobkyňa taktiež v návrhu neuviedla, kedy jej bol doručený. Vzhľadom na uvedené, súd nemá za dostatočne osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným nariadením neodkladného opatrenia, keďže z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani z jeho príloh nie je zrejmé, kedy bola žalobkyňa kontaktovaná žalovaným. Okrem toho žalobkyňa taktiež ničím neosvedčila, nedoložila žiaden listinný dôkaz (lekársku správu, trestné oznámenie) preukazujúci tvrdenie žalobkyne o predchádzajúcich fyzických útokoch žalovaného alebo jej hospitalizácii v nemocnici po útoku zo strany žalovaného. Súd však poukazuje na skutočnosť, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu. Ako uvádza aj žalobkyňa sama, žalovaný bude čoskoro, t. j. v decembri 2023 prepustený z výkonu trestu, teda v čase podania návrhu sa nachádza vo výkone trestu, v čase vydania rozhodnutia tak neexistuje zo strany žalovaného nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, momentálne nedochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu práv žalobkyne žiadnym spôsobom, a teda nie je tu stav vyžadujúci si okamžitý zásah súdu v podobe nariadenia zákazu žalovanému priblížiť sa k žalobkyni. Neexistuje teda reálna hrozba a súčasný stav nevyžaduje takú nevyhnutnú úpravu, ktorá by nezniesla odklad.

19. Súd za závažnú považuje aj skutočnosť, že žalobkyňa nevymedzila časový úsek, na ktorý má byť neodkladné opatrenie zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 10 metrov nariadené. Súd nemôže z vlastnej činnosti moderovať výrok rozhodnutia určením časového úseku trvania tohto neodkladného opatrenia, resp. návrhu žalobkyne, nakoľko by došlo porušeniu zásady iudex ne eat ultra petita partium, kedy súd nemôže prekročiť návrh strany, pričom ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú v zmysle .

20. Súd teda z podaného návrhu a pripojených listinných dôkazov má za to, že tento návrh je potrebné ako nedôvodný zamietnuť, nakoľko z tvrdení žalobkyne a z predložených listinných dôkazov súd nemá osvedčené, že v čase podania návrhu, či rozhodovania súdu existuje také násilne či ohrozujúce správanie, ktoré odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd je toho názoru, že žalobkyňa hodnoverne neosvedčila naliehavosť a okamžitú potrebu na úpravu pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

21. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa bol žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, avšak vzhľadom k tomu, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.