Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/183/2011

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnených X) H.. U. F. a X) H.. H. F., oboch F., C. X, zast. matkou L.. C. F., F., C. X, proti povinnému H. F., H. S., J. XXX, o vykonanie exekúcie pre dlžné výživné s prísl., o odvolaní oprávnených v 1. a 2.rade a A.. E.. L. P., súdneho exekútora, Exekútorský úrad Košice, Žriedlová 3 (ďalej len exekútor) proti uzneseniu -70 z 31.8.2011 Okresného súdu Trebišov

rozhodol:

Mení uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že povinnému sa ukladá povinnosť nahradiť E.. L. P., Exekútorský úrad Košice, Ž. X trovy exekúcie 63,22 €, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením exekúciu zastavil a oprávneným uložil povinnosť nahradiť exekútorovi trovy exekúcie 63,22 € a exekútorovi uložil povinnosť vrátiť súdu preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov 66,39 €, ktoré mu boli vyplatené 19.10.2010 na základe uznesenia -9 z 9.2.2010 zo štátnych prostriedkov, všetko do 15 dní od doručenia uznesenia a vyslovil, že oprávnení a povinný nemajú právo na náhradu trov exekúcie.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnení na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu (ďalej len OS) Košice I , 7108217699 zo 16.3.2009 podali návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, že OS Trebišov poverením č. 5811 060210* zo 16.4.2010 poveril vykonaním exekúcie exekútora, v ktorom mu zároveň priznal preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov 66,39 €, že exekútor mu predložil 1.5.2011 návrh oprávnených na zastavenie exekúcie z 9.2.2011 podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP), že v podaní, v prílohe ktorého mu predložil návrh oprávnených na zastavenie exekúcie, si exekútor zároveň uplatnil trovy exekúcie, na náhradu ktorých podľa EP navrhol zaviazať oprávnených. Vychádzajúc z EP (jeho znenie citoval) uviedol, že exekútor si uplatnil trovy exekúcie celkom 116, € vrátane DPH. Citujúc znenie , , , EP uviedol, že preskúmal uplatnené trovy exekútorom a zistil, že exekútor si uplatnil paušálnu odmenu v celkovej sume 49,80 € podľa , , , , vyhl.č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len vyhl.) za získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 € za doručenie príkazu na začatie exekúcie 12 x 3,32 € (39,84 €), za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 € a za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3,32 € (17 x 3,32 = 49,80), že podľa vyhl. sa odmeňujú len taxatívne uvedené úkony exekučnej činnosti a nie podľa toho, koľkým osobám sa doručuje príkaz na začatie exekúcie, že exekútorovi priznal za doručenie príkazu na začatie exekúcie paušálnu odmenu iba 3,32 € a paušálnu odmenu 13,28 € (4 x 3,32). Ďalej mu priznal aj hotové výdavky podľa vyhl. 47, €, pozostávajúce z poštovného 45,60 € a telekomunikačných poplatkov 1,66 € a 20% DPH 2,66 € z odmeny 13,28 €, podľa EP mu priznal trovy exekúcie celkom 63,22 €. Vychádzajúc

z EP k náhrade trov exekúcie zaviazal oprávnených z dôvodu, že o zastavení exekúcie rozhodol na základe ich návrhu. O trovách konania oprávnených rozhodol podľa , nakoľko konanie bolo zastavené. Ďalej uviedol, že uznesením 6Er/84/2010 - z 9.2.2010 právoplatným 4.3.2010 bol exekútorovi priznaný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov 66,39 € a nakoľko zastavil exekúciu na návrh oprávnených, o preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

Uznesenie vo trovách exekúcie napadli včas podaným odvolaním oprávnení a exekútor.

Oprávnení v odvolaní uviedli, že poverený exekútor na základe zápisnice Ex 116/2010-5 z 1.2.2010 mal vykonať exekúciu proti povinnému pre vymoženie výživného, že po dobu takmer jedného roka nekonal v rámci možnosti, že opakovane sa u neho informovali , bez výsledku, že vzhľadom na finančnú situáciu povinného sa po roku s povinným dohodli na vyplatení dlhu na výživnom, že na základe dohody o uznaní a zaplatení dlhu podali exekútorovi 9.2.2011 návrh na zastavenie exekúcie a vzhľadom na tieto skutočnosti nevidia dôvod na vyplatenie trov exekúcie, že rozhodnutím Okresného súdu(ďalej len OS) Košice I. bolo priznané výživné 30 € mesačne, čo nezodpovedá ani celkovej sume trov exekútora, že suma priznaná exekútorovi pozostávajúca z poštovného 45,60 € a telekomunikačných poplatkov 1,66 € je neadekvátna vzhľadom na to, že exekútor ich kontaktoval poštou 1-2 listami, že inak sa na postup exekúcie informovali osobne. Žiadali uznesenie v bode II. o náhrade trov exekúcie oprávnenými zrušiť.

Exekútor v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s názorom súdu obsiahnutom v odôvodnení uznesenia, v zmysle ktorého mu nepriznal odmenu za úkony - doručenie príkazu na začatie exekúcie, tak ako bola uplatnená vo vyúčtovaní trov exekúcie. Nestotožnil s odôvodnením týkajúcim sa počtu, koľkokrát bol predmetný úkon vykonaný, nakoľko mal za to, že práve z gramatického výkladu § 15 ods.1 písm.b) vyhl. vyplýva, že zákonodarca v nej použil jednotné číslo „doručenie príkazu na začatie exekúcie“ - a nakoľko súdny exekútor vykonal úkon uvedený v § 15 ods.1 písm.b)vyhl. v predmetnom exekučnom konaní viackrát - konkrétne 12x, tak mu jednoznačne patrí odmena za každý vykonaný úkon uvedený v § 15 ods.1 písm. b) a d) vyhl., tak ako si ju uplatnil. Poukázal na to, že zákonodarca tým, že použil v predmetných ustanoveniach jednotné číslo, zreteľne vyjadril svoju vôľu, odmeniť každý ďalší súdnym exekútorom vykonaný úkon. Na vykreslenie situácie, ktorá by nastala v prípade, pokiaľ by bol výkon exekučnej činnosti odmeňovaný tak ,ako to odôvodnil súd, uviedol, že v exekučnom konaní, nakoľko povinný je fyzická osoba podnikateľ ,vydá po vykonaní lustrácie daňového úradu príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a po uplynutí lehoty na podanie námietok vydá exekučný príkaz na prikázanie pohľadávky z účtu v banke, avšak bezúspešne, následne po vykonaní ďalších lustrácií exekútor zistí, že povinný je ako fyzická osoba zamestnaný, vydá príkaz na zrážky zo mzdy a z iných príjmov, ktorý sa doručuje platiteľovi príjmu povinného a následne aj exekučný príkaz na zrážky zo mzdy a z iných príjmov, že neskôr po uplynutí určitého času dôjde k situácii, kedy dá zamestnávateľ povinnému výpoveď a povinnému vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorú vypláca príslušná pobočka sociálnej poisťovne a nakoľko zistil iný vhodný spôsob vykonania exekúcie, vydal príkaz na zrážky z dávok v nezamestnanosti a exekučný príkaz na zrážky z dávok v nezamestnanosti, ktoré doručí príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, že v načrtnutom príklade by bolo povinnosťou exekútora vydať všetky uvedené príkazy, nakoľko je povinný vykonávať exekúciu v prospech oprávneného a to aj niekoľkými spôsobmi, že za všetky uvedené úkony by exekútorovi patrila odmena 3x3,32 € za doručenie príkazov na začatie exekúcie a rovnako aj odmena 3x3,32 € za doručenie exekučných príkazov. Ďalej mal za to, že základom pre výpočet dane z pridanej hodnoty je súčet odmeny a všetkých vynaložených nákladov, nakoľko aj tie podliehajú u súdneho exekútora dani z pridanej hodnoty, že aj keď zákonný text hovorí priamo len o odmene, súd by mal zohľadniť zmysel a účel náhrady trov konania, pretože zákon neupravuje výnimku pre nepriznanie DPH len z dôvodu chýbajúceho ustanovenia, a preto by mal použiť taký výklad zákona, ktorý neobmedzuje, ani nepostihuje účastníka konania na jeho právach, že paušálna náhrada za úkony, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času podlieha u exekútora DPH, ak nejde o úkony, ktoré neuplatnil vo svojom mene a na podporu svojho tvrdenia dal do pozornosti , že exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty a poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -30 a uznesenie Daňového riaditeľstva SR a uviedol, že v neposlednom rade aj Slovenská komora exekútorov vypracovala svoje stanovisko, z ktorého vyplýva, že ak je súdny exekútor platcom DPH, má voči štátu

daňovú povinnosť a základom pre určenie výšky DPH sú okrem odmeny exekútora aj všetky hotové výdavky vynaložené v danom exekučnom konaní, že nakoľko odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času tvoria protihodnotu, ktorú exekútor dostáva za svoju službu, a preto má byť z celej tejto protihodnoty vypočítaný základ dane a daň podľa § 22 zák. o dani z pridanej hodnoty. Ďalej podotkol, že v zmysle § 2 Exekučného poriadku je „...štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len „exekučná činnosť“)“, že exekútor je fyzickou osobou, na ktorú štát preniesol časť verejnej moci za účelom plnenia jednej z najdôležitejších úloh štátu - ochranu práv a oprávnených záujmov občanov Slovenskej republiky, že Exekučný poriadok v § 5 priznal súdnemu exekútorovi postavenie verejného činiteľa, nie však postavenie štátneho orgánu, a preto pri výkone exekučnej činnosti využíva svoj majetok, ktorý je vlastníctvom fyzickej osoby a nie majetkom štátu, že exekútorovi pri zabezpečovaní núteného výkonu povinnosti vznikajú nevyhnutné náklady, ktoré musí hradiť sám zo svojho majetku, že pokiaľ súd rozhoduje o trovách exekúcie, je účastníkom konania aj súdny exekútor, a preto súd musí dbať o to, aby rozhodnutie o trovách exekúcie bolo spravodlivé aj vo vzťahu k súdnemu exekútorovi a aby vzniknuté trovy exekúcie nevznikali na ťarchu súdneho exekútora. Poukázal na to, že náhrada trov exekúcie patriaca súdnemu exekútorovi za ním vykonanú prácu v prospech oprávneného je majetkovým právom exekútora, ktorého môže byť zbavený len vo verejnom záujme a za podmienok stanovených zákonom ( a čl.1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd). Zastával názor, že rozhodnutie obsiahnuté v uznesení, týkajúce sa trov exekúcie, nie je v súlade s požiadavkou spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania vyjadrenej v

Navrhol podľa uznesenie v napadnutej časti zmeniť a oprávneným uložiť povinnosť nahradiť mu trovy exekúcie 116,47 € ,do 15 dní od doručenia uznesenia.

Uznesenie, okrem výroku o trovách exekúcie, nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (, ), preto nebolo v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v možno odvolanie rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a zistil, že pokiaľ ide o výrok o trovách exekúcie, nie sú podmienky ani na potvrdenie () uznesenia, ani na jeho zrušenie (), lebo súd nesprávne vec správne posúdil, i keď správne rozhodol podľa , avšak cit. ust. v prejednávanej právnej veci nesprávne vyložil, pokiaľ oprávneným uložil povinnosť zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie z dôvodu, že ich zavinením došlo k zastaveniu exekúcie.

Z cit. § 203 ods.1 Exekučného poriadku vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie, súd môže oprávnenému uložiť, aby nahradil trovy exekúcie, ale len vtedy, ak sú preto splnené súčasne dve podmienky, a to že ide o trovy, ktoré oprávnený potreboval na účelné vymáhanie nároku a oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že oprávnení nemohli pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný počas exekúcie s nimi 9.2.2011 uzavrie dohodu o uznaní a zaplatení dlhu . Z predloženého návrhu na zastavenie exekúcie (č.l.68) vyplýva, že oprávnení navrhli zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods.1 písm.c) Exekučného poriadku, avšak na základe toho, že po dohode povinný uhradil pohľadávku a v skutočnosti dôvodom zastavenia exekúcie je to, že po vydaní rozhodnutia ,zaniklo právo ním priznané podľa § 57 ods.1 písm.f) Exekučného poriadku, na základe čoho možno vyvodiť jednoznačný záver, že k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávnených , ale že povinný zaplatil pohľadávku oprávnených, a preto povinnému bola uložená povinnosť nahradiť exekútorovi trovy exekúcie 63,22 € , do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

K výhradám uvádzaných v odvolaní exekútorom je potrebné uviesť:

Uznesenie vo výroku o trovách exekúcie, čo do výšky trov exekúcie, je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu, odvolací súd sa s ním stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne, na čom nič nemenia ani dôvody uvedené v odvolaní.

K argumentom, týkajúcich sa uplatnenej dane z pridanej hodnoty z náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času, je potrebné uviesť, že stanovisko Daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici, tak aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS31/04 zo 17.12.2004 vychádzali z (a týkali sa) právneho stavu, aký tu platil do 31.8.2005, avšak s účinnosťou od 1.9.2005, Čl. II. bod 112 zák.č. 341/05 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa v EP pripojila druhá veta, a to že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty, pričom poznámka pod čiarou č.17ba odkazuje na zák.č. 222/04 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení zák.č. 651/04 Z.z. Kým nie je EP zosúladený s cit. zák.č. 222/04 Z.z. tak, že náhrada hotových výdavkov exekútora sa zahŕňa do základu DPH, teda dokiaľ je EP účinný v terajšom znení, musí ho súd aplikovať.

Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech , súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Exekútor a povinný nemali v odvolacom konaní úspech, preto nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania a oprávnení si ich náhradu neuplatnili.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č. 757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.