Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12P-240-2011.pdf
PDF · 83.25 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/240/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Romanom Tichým vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
N. Z., D.. X.XX.XXXX,
G. Z., D.. X.X.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, deti rodičov: matky: O.. N. Z., D.. X.X.XXXX, N. O., X.. C. XXXX/XX a otca O. Z., D.. XX.X.XXXX, N. A. X, A.Ý. O. XX, maloleté deti bytom ako matka v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Otec je povinný platiť zvýšené výživné na maloletú N. Z., D.. X.XX.XXXX vo výške 130,- Eur mesačne a na maloletého G. Z., D.. X.X.XXXX vo výške 130,- Eur mesačne počnúc dňom 29.9.2011, vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 29.9.2011 do 31.1.2012 na maloletú N. v celkovej výške 453,60 Eur a na maloletého G. v celkovej výške 453,60 Eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach na každé dieťa po 50,- Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 12P/65/2002 zo dňa 27.9.2004.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.9.2011 sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo zvyšované výživné v roku 2002 a od tej doby sa náklady na výchovu a výživu maloletých detí podstatne zvýšili.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, ktorý bol zameraný na zistenie jej osobných, majetkových a zárobkových pomerov, oboznámením sa so správou zo sociálneho prieskumu, oboznámením sa s vyjadrením otca.
Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový a právny stav:
Rodičia maloletých detí nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Ich manželstvo bolo rozvedeného rozsudkom tunajšieho súdu rozsudkom 5C/407/1999 zo dňa 11.10.2000 kedy súd manželstvo rozviedol a ohľadne úpravy práv a povinností k maloletým deťom schválil dohodu rodičov s tým, že maloleté deti zveril do výchovy a opatery matke, otec sa zaviazal platením výživného na obe deti po 1 000,- Sk. Naposledy o výživnom súd rozhodoval rozsudkom tunajšieho súdu 12P/65/2002 zo dňa 27.9.2004, kedy súd znížil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom na sumu po 500,- Sk mesačne.
Matka na pojednávaní vypovedala, že trvá na podanom návrhu. Od posledného rozhodovania sa náklady na maloleté deti značne zvýšili, staršia dcéra navštevuje už strednú školu. V rámci školy sa deti zúčastňujú rôznych exkurzií, s čím má značné výdavky. Dcéra chodí na tanečnú, kde sú tiež náklady zvýšené, čo všetko uviedla bližšie vo svojom návrhu. Upravuje návrh v tom smere, že žiada výživné od dátumu podania návrhu. Žije v 3-izbovom byte spolu s druhom, byt im patrí v polovici. Matka je živnostníčka od apríla 2011, daňové priznanie ešte nepodávala.
Na otázky súdu matka uviedla, že s otcom detí nie je v kontakte. Vie o tom, že sa oženil a má maloleté dieťa. Ďalej matka súdu predložila fotokópie rodných listov detí, výpisy z účtov ohľadne platieb, na ktoré poukázala v návrhu, správu o poberaní prídavkov na deti, inkasný lístok, predpis mesačných záloh na byt, rozhodnutie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Jej priateľ pracuje, resp. je spoločník firmy, ktorá prevádza STK, jeho príjem je cca 1 000,- Eur. Otec si doposiaľ k maloletým deťom plnil vyživovaciu povinnosť, nikdy neplatil pravidelne, nemá prehľad, či otec má zameškané výživné. Zaplatí výživné väčšinou uhradením väčšej sumy za dlhšie časové obdobie, avšak táto suma nikdy neprevýši sumu naposledy určeného výživného po 500,- Sk. Majetok okrem bytu, ktorý vlastní v polovici s priateľom, nevlastní. Vlastní auto zn. Citroen Picasso. Iný príjem nemá. Otec maloletých detí je vyučený elekrotechnik.
Otec sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal včas a riadne vykázané, súdu zaslal vyjadrenie, že s návrhom matky súhlasí a zároveň žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd hodnotiac vykonané dokazovanie dospel k záveru, že návrh matky o zvýšenie výživného je dôvodný, keďže s otcom maloletého dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti a všetku starostlivosť o deti zabezpečuje matka. V zmysle zákona o rodine má byť životná úroveň dieťaťa rovnaká. Súd je tiež povinný prihliadnuť aj na osobnú starostlivosť rodiča o deti. Táto osobná starostlivosť je postavená na roveň finančným plneniam, pretože matka maloletých detí nezabezpečuje len nákup stravy a ošatenia, ale zabezpečuje aj všetky ostatné ich potreby a to bývanie, stravovanie, hygienu, zabezpečenie lekárskej starostlivosti a pod. Výživné otec platí nepravidelne, s návrhom matky súhlasil, čo súdu písomne vo svojom vyjadrení uviedol.
Po vyhodnotení skutkových okolností, súd dospel k záveru, že súdom stanovené výživné je primerané k možnostiam a schopnostiam otca a potrebám detí. Súd vychádzal pri rozhodovaní z tej skutočnosti, že otec sa nachádza mimo územia republiky, ako aj z tej skutočnosti, že otec súdu zaslal prehlásenie, že s návrhom matky súhlasí.
Súd zvýšil výživné počnúc dňom 29.9.2011 vo výške 130,- Eur mesačne na každé z detí, majúc za to (ako vyplynulo z dokazovania), že už v tomto období pomery na strane maloletých detí odôvodňovali zvýšenie výživného v súvislosti s ich fyzickým a psychickým vyspievaním a celkovým zvýšením výdavkov, súvisiacich so zabezpečením základných životných potrieb detí, berúc pritom do úvahy nevyhnutné náklady matky, súvisiace so zabezpečovaním základných životných potrieb pre deti. Okrem zmeny pomerov na strane rodičov a dieťaťa, súd prihliadol aj k objektívnej podmienke zmeny pomerov a to vývoj životných nákladov, keďže od posledného rozhodovania o výživnom sa nepomerne zvýšili náklady na základné životné potreby.
Pri takto určenom výživnom otcovi vznikol nedoplatok od 29.9.2011 do 31.1.2012 v celkovej výške 453,60 Eur na každé z detí, ktorý súd otcovi povolil splácať v splátkach po 50,- Eur u každého dieťaťa spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Nedoplatok na výživnom bol určený ako rozdiel súm stanoveného výživného a doteraz plateného výživného, čo za jeden mesiac činí 113,40 Eur. Pri nedoplatku za obdobie 4 mesiace tento predstavuje čiastku 453,60 Eur u každého dieťaťa.
Výrok o trovách konania má svoje opodstatnenie v ust. § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Vzhľadom k tomu, že daný typ konania je takýmto konaním, ktoré môže byť zahájené i bez návrhu a súd pri úvahe o rozhodnutí o trovách tohto konania nezistil ani žiadne zvláštne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhradu trov konania niektorému z účastníkov, konštatuje sa v záverečnom výroku tohto rozhodnutia, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods.1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).