Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_18C-80-2023.pdf
PDF · 97.75 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/80/2023
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci sporu žalobcu: D. J., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Q. XXX, Q., zastúpený: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 14, Bratislava, IČO: 47 232 757 proti žalovanej: Q. J., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. R. XXX, R., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam:
- pozemok parcela reg. „. Č.. XXXX/X - záhrada o výmere 413 m2,
- pozemok parcela reg. „. Č.. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 551 m2,
- pozemok parcela reg. „. Č.. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2,
- pozemok parcela reg. „. Č.. XXXX/XX - záhrada o výmere 58 m2,
- pozemok parcela reg. „. Č.. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2,
- pozemok parcela reg. „. Č.. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2,
- pozemok parcela reg. „. Č.. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2,
- stavba súp.č. XXX - rodinný dom postavený na pozemku parcela reg. „. Č.. XXXX/XX, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. R., vedenom Okresným úradom Q., katastrálnym odborom, a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalovanej 39/60 k celku;
a to všetko za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanej vo výške 215.700,- Eur s príslušenstvom.
II. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom zo dňa 13.11.2023, doručeným súdu dňa 14.11.2023, domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým navrhol, aby súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej, nachádzajúcim sa v katastrálnom území R., zapísaným na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Q., katastrálnym odborom ako stavba so súp.č. XXX - rodinný dom postavený na pozemku parc.č. XXXX/XX, pozemky parcela registra „. parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/XX, parc.č. XXXX/XX, parc.č. XXXX/XX, parc.č. XXXX/XXX, parc.č. XXXX/XXX, parc.č. XXXX/XXX a parc.č. XXXX/ XX, ktorých je žalovaná podielovou spoluvlastníčkou v podiele o veľkosti 39/60, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 215.700,- Eur s príslušenstvom, ako aj priznania nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil žalobca tým, že medzi žalobcom a žalovanou vzniklo viacero záväzkovo-právnych vzťahov, predmetom ktorých bolo požičanie sumy v úhrne vo výške 215.700,- Eur. Zo sumy 215.700,- Eur bola suma vo výške 53.800,- Eur poskytnutá v súvislosti s písomnou zmluvou o pôžičke zo dňa 24.11.2021 a zvyšok na základe ústnych zmlúv. Splatnosť pôžičky vo výške 53.800,- Eur bola dohodnutá na deň 28.02.2022 a ostatné čiastkové pôžičky v lehote do 2 mesiacov od poskytnutia peňazí. Žalobca preukázal poskytnutie všetkých peňazí
výpisom z účtu. Existencia pohľadávky, resp. podmienky trvania a dôvodnosti nároku sú podľa žalobcu v tomto smere splnené a nárok je osvedčený, nakoľko ho žalobca preukazuje písomnou zmluvou o pôžičke ako aj výpisom z účtu, z ktorého je zrejmé, že žalovanej boli uvedené sumy prevedené na účet. Suma pôžičiek je sama o sebe v takej výške, kedy na jej uspokojenie bude potrebný predaj nehnuteľnosti, resp. podielu na nehnuteľnosti. Do úvahy neprichádza ani premlčanie nároku, nakoľko splatnosť prvej pôžičky nastala 28.02.2022, teda od splatnosti neubehli ešte ani dva roky. V zmysle uvedeného preto možno konštatovať, že nárok trvá a je dôvodný prinajmenšom do takej miery, aby bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie. Nakoľko žalobca nedisponuje aj ďalšími písomnými zmluvami o pôžičke, nakoľko boli ústne, ale len výpisom z účtu o prevode uvedenej sumy, tak k tomu uviedol, že aj v prípade, ak by žalovaná poprela existenciu ústnych pôžičiek, za použitia daných dôkazov je možné posúdiť nárok žalobcu ako bezdôvodné obohatenie. Žalovaná svoj záväzok napriek jej splatnosti a opakovaných výzvam žalobcu do dnešného dňa nesplnila, čo vyústilo až do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na Okresný súd Banská Bystrica dňa 13.11.2023. Žalobca sa pred podaním návrhu pokúšal so žalovanou dohodnúť a vyzýval ju na podpísanie uznania dlhu, načo reagovala slovami, že sa potrebuje poradiť s advokátom. Žalobca sa však dozvedel, že namiesto toho, aby žalovaná podpísala spomínané uznanie dlhu, resp. pristúpila ku krokom, ktoré budú smerovať k splneniu jej povinností a úhrade dlhu, práve naopak pristúpila ku krokom, ktorých cieľom je zbavenie sa jej majetku a to zrejme z dôvodu, že si svoje dlžoby uvedomuje. Jediným majetkom, ktorý by mohol postačovať na uspokojenie pohľadávky žalobcu vo výške 215.700,- Eur podľa vedomosti žalobcu predstavuje podiel žalovanej o veľkosti 39/60 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v obci R., v katastrálnom území R., v okrese Q., ktoré sú evidované katastrálnym odborom Okresného úradu Q. na LV č. XXX. Z dvoch výpisov z toho istého listu vlastníctva je zrejmé, že žalovaná najskôr (vkladové konanie pod R.-XXXX/XXXX) pristúpila k zrušeniu vecného bremena (výpis z 10.11.2023) a potom k podaniu návrhu na vklad (pod R.-XXXX/XXXX) kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva svojho podielu k nehnuteľnostiam, tak ako to vyplýva z LV č. XXX, k. ú. R.. Z uvedeného je zrejmé, že sa žalovaná snaží zbaviť majetku, uvedomujúc si svoje dlhy a prevádza svoj podiel o veľkosti 39/60 na nehnuteľnostiach na tretiu osobu. Žalovaná tak spravila v čase, keď si je vedomá svojich dlhov a záväzkov voči žalobcovi. Nielenže teda žalobcovi nevrátila peniaze, ale taktiež pristúpila ku krokom, ktoré ohrozia, ba až znemožnia budúci nútený výkon súdneho rozhodnutia, pretože ak by došlo k predaju podielu na nehnuteľnostiach, potom by bola prípadná exekúcia vedená vo vzťahu k dlžnej sume vo výške 215.700,- Eur nepochybne ohrozená. Výška uplatnenej peňažnej pohľadávky totiž môže byť nepochybne uspokojená len v prípade predaja podielu na nehnuteľnostiach, nakoľko žalovaná takou sumou nedisponuje. Na uspokojenie takejto pohľadávky pritom podľa informácií žalobcu nepostačuje ani iný majetok žalovanej, takže dôvod na obavu z ohrozenia exekúcie je reálne daný a existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Čo sa týka primeranosti, v danom prípade je s ohľadom na výšku žalovanej sumy nepochybne preukázané, že navrhované zaťaženie podielu žalovanej o veľkosti 39/60 na nehnuteľnostiach je na mieste. Pohľadávka tvoriaca predmet konania vo veci samej totiž svojou výškou ďaleko presahuje bežné súkromnoprávne pohľadávky medzi dvoma fyzickými osobami. Taktiež je zrejmé, že pokiaľ dotknutá osoba (žalovaná) nemá neobvyklé vysoké príjmy alebo iné zdroje financií a majetku, čo podľa vedomostí žalobcu nemá, tak neprichádza do úvahy iná možnosť zabezpečenia pohľadávky než zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti. Žalobca má vedomosť, že žalovaná bola zamestnaná a zo svojho zamestnania bola prepustená.
3. Ako dôkazy žalobca predložil Výpis z LV č. XXX, Návrh na vydanie platobného rozkazu (o zaplatenie sumy 215.700,- Eur) zo dňa 13.11.2023, Export pohybov na účte, Zmluvu o pôžičke zo dňa 24.11.2021.
4. Podľa § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (1) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. (3
5. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (1) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (2) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. (3)
6. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)
8. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2)
9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)
10. Podľa Čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
11. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)
12. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
13. Podľa § 151b ods. 1 veta prvá OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
14. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
15. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)
16. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. V zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP slúži zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ako aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Súd nemôže mať závažnejšie pochybnosti o samotnom nároku žalobcu. Hoci pred vydaním zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Zároveň musí byť osvedčené, že existuje obava z ohrozenia exekúcie, ktorej účelom je nútené uspokojenie veriteľa. Ohrozenie nároku žalobcu pritom musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len pravdepodobná možnosť ohrozenia práv žalobcu. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, pričom záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zmyslom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva.
18. Zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu, a preto ho nemožno zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti, teda medzi zásahom do majetkových pomerov dlžníka a pohľadávkou na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie, nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd teda musí rešpektovať požiadavku proporcionality.
19. Súd po oboznámení sa s návrhom, ako aj s prílohami, vrátane aktuálneho výpisu z LV č. XXX pre k.ú. R. (zabezpečené v súlade s § 185 ods. 2 CSP) dospel k záveru, že návrh je v celom rozsahu dôvodný.
20. Predovšetkým žalobca osvedčil danosť práva na sumu 215.700,- Eur od žalovanej. Súd mal za osvedčené uzavretie písomnej zmluvy o pôžičke vo výške 53.800,- Eur a ústnych zmlúv o pôžičke vo zvyšnej dlžnej sume, a to z výpisu z účtu žalobcu, z ktorého je zrejmé, že žalovanej boli z účtu žalobcu uvedené sumy prevedené na jej účet, pričom vychádzajúc z elektronickej komunikácie uvedený účet je účtom žalovanej. Ak by aj v prípade sumy 161.900,- Eur o pôžičku nešlo, išlo by o bezdôvodné obohatenie žalovanej, na vrátenie ktorého má žalobca rovnako nárok. Nakoľko sa žalobca zároveň svojho nároku domáha i žalobou vo veci samej, bolo by zatiaľ v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý si žalobca uplatňuje vo veci samej vo výške 215.700,- Eur s príslušenstvom, je očividne vylúčený, avšak možno ho považovať za osvedčený. Súd bol preto názoru, že jeden z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu, ktorý uplatňuje i v konaní vo veci samej, je daný.
21. Žalobca zároveň osvedčil, že žalovaná je evidovaná ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná doteraz svoj záväzok voči žalobcovi nesplnila, možno konštatovať, že žalovaná nemá dostatok finančných prostriedkov, z ktorých by bolo možné pohľadávku žalobcu zo zmlúv o pôžičke zo strany žalovanej uspokojiť. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že na tunajšom súde prebiehajú ďalšie konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia, z čoho je možno usudzovať, že žalovaná má aj ďalšie dlhy.
22. Skutočnosť ohrozenia budúceho vymoženia pohľadávky (obava, že exekúcia bude ohrozená) má súd za osvedčenú tým, že žalovaná, v situácií omeškania s úhradou viacerých pohľadávok voči žalobcovi, ktoré sú v značnej výške (suma 215.700,- Eur), preukázateľne pristúpila k nakladaniu so svojimi nehnuteľnosťami (čo preukazujú na žalobcom predloženom liste vlastníctva XXX pre k.ú. R. vyznačené plomby). Uvedené konanie žalovanej poukazuje na možnú snahu žalovanej vyhnúť sa budúcemu plneniu jej finančných povinností voči žalobcovi. Skutočnosť nedostatku iného majetku žalovanej, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie žalobcom uplatneného nároku potvrdzuje aj súdu z úradnej činnosti známa (a zápismi poznámok na liste vlastníctva o viacerých, voči žalovanej prebiehajúcich súdnych konaniach potvrdená) skutočnosť, že žalobca nie je jediným veriteľom, ktorý si voči žalovanej uplatňuje svoje nároky súdnou cestou. Z poznámok na liste vlastníctva je pritom zrejmá obava viacerých ďalších veriteľov žalovanej o to, že exekúcia ich pohľadávok bude zmarená (keďže ide o viacero návrhov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia). Vzhľadom na všetko vyššie uvedené mal súd za osvedčenú obavu žalobcu o to, že budúca exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená. Žalovaná s týmito nehnuteľnosťami pritom môže kedykoľvek nakladať, pričom nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia jej v tom nebude brániť, iba bude poskytovať zabezpečenie žalobcovi za účelom dosiahnutia uspokojenia jeho pohľadávky.
23. Osvedčená bola tak zároveň hrozba zbavovania sa majetku, keď na LV č. XXX je vyznačená plomba na základe R.-XXXX/XXXX (Kúpna zmluva), z čoho je zrejmé, že prebieha konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam, čo poukazuje na možnú snahu žalovanej previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu za účelom vyhnutia sa budúcemu plneniu povinnosti voči žalobcovi.
24. Z vyššie uvedeného mal súd za osvedčené, že je pravdepodobné, že žalovaná má viacero veriteľov. Žalobca tak osvedčil, že nútený výkon v budúcnosti judikovanej pohľadávky môže byť ohrozený, a to aj s poukazom na nie zanedbateľnú výšku pohľadávky a nedostatok iného majetku žalovanej, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie žalobcovho nároku.
25. Z uvedeného dospel súd k záveru, že je daný dôvod zriadiť záložné právo na nehnuteľnom majetku žalovanej v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanej, keď existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, a to najmä s poukazom na výšku dlžnej sumy, nedostatok iného hodnotného majetku žalovanej a ďalšie dlhy žalovanej, keďže zo zápisov poznámok o viacerých súdnych konaniach vedených voči žalovanej sa javí, že žalobca nie je jediným veriteľom, ktorý si voči žalovanej uplatňuje svoj nárok súdnou cestou.
26. Súd dodáva, že obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči konkrétnemu žalovanému, pričom ustanovenie § 343 CSP dokonca ani nevyžaduje, aby žalovaný vykonával faktické úkony smerujúce k prevodu vlastníctva nehnuteľností. Ak by aktivita žalovaného bola podmienkou pre vyhovenie návrhu, mohlo by sa stať, že požadovaná ochrana nebude žalobcovi poskytnutá včas, keďže žalovaný by mohol nehnuteľnosti rýchlo previesť. V tomto prípade však žalovaná kroky k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku aj reálne vykonáva.
27. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Zároveň je však potrebné vždy prihliadnuť na individuálne okolnosti každého prípadu.
28. Pri posudzovaní návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia súd prihliadol na vyššie uvedený princíp proporcionality zásahu do majetkového práva žalovanej k zabezpečovanej pohľadávke. Súd pritom bral do úvahy výšku zabezpečovanej pohľadávky 215.700,- Eur s príslušenstvom a tiež tú podstatnú skutočnosť, že žalobca je iba jedným z viacerých veriteľov, ktorí si voči žalovanej uplatňujú svoje nároky súdnou cestou. Keďže žalobca nie je očividne jediným veriteľom žalovanej, pričom je tu veľký predpoklad, že na nehnuteľnostiach žalovanej budú (prípadne už i boli) na základe návrhov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadené ďalšie sudcovské záložné práva, mohlo by dôjsť k nemožnosti plného uspokojenia pohľadávky žalobcu. Súd preto dospel k záveru, že je dôvodné zriadiť záložné právo v prospech žalobcu na v návrhu špecifikovaných nehnuteľnostiach na celú sumu vo výške 215.700,- Eur. Ak by súd obmedzil zriadenie záložného práva iba za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanej vo výške 53.800,- Eur s príslušenstvom osvedčenej na základe písomnej zmluvy o pôžičke, mohol by tak ohroziť možnosť budúceho uspokojenia celej pohľadávky žalobcu práve z dôvodu existencie viacerých veriteľov žalovanej a viacerých potencionálnych záložných práv k jej nehnuteľnostiam.
29. Súd tak mal za to, že zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam žalovanej špecifikovaným vo výroku I. tohto uznesenia je primerané výške pohľadávky žalobcu v spojení s okolnosťami tejto konkrétnej veci a je potrebné na efektívne dosiahnutie účelu sledovaného inštitútom zabezpečovacieho opatrenia a nevznikne tu zjavný nepomer. Zároveň platí, že žalovaná má naďalej zachovanú možnosť nakladať s jej patriacimi nehnuteľnosťami a tieto i akokoľvek užívať. Jej obmedzenie ako vlastníka bude spočívať iba v zriadení záložného práva ako prostriedku zabezpečenia úhrady jej dlhov, po úhrade ktorých budú nehnuteľnosti opäť bez akéhokoľvek zaťaženia.
30. Súd dodáva, že v prípade nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX je predmetom zabezpečenia iba žalovanej patriaci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 39/60 k celku.
31. S poukazom na všetko vyššie uvedené súd návrhu žalobcu na zriadenie záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých spoluvlastníkom je v čase rozhodovania súdu žalovaná, vyhovel v plnom rozsahu vo výroku I. tohto uznesenia.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi ako v konaní plne úspešnému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).