Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-87-2023.pdf
PDF · 71 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/87/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu JUDr. Zity Matyóovej a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., pre prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla podľa § 220 odsek 1 Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 05.09.2023, sp. zn. 2PP/40/2023, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 23. novembra 2023, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) na podmienečné prepustenie z výkonu súhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/64/2022 zo dňa 02.11.2022 v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/64/2022 zo dňa 01.12.2022.
Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku – výkon polovice uloženého trestu, pričom ale len čiastočne splnil materiálne podmienky. Uviedol, že rozhodnutie o podmienečnom prepustení je fakultatívnej povahy, čo znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol dosúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom stanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti, z povahy inštitútu podmienečného prepustenia vyplýva, že jeho uplatnenie nemá byť automatické a nemá sa stať pravidlom, ale má sa uplatniť iba výnimočne, kedy jeho uplatnenie budú odôvodňovať okolnosti konkrétneho prípadu. Poukázal na hodnotenie odsúdeného ústavom, z ktorého vyplýva, že aktivita odsúdeného pri plnení programu zaobchádzania nie je vo všetkých oblastiach na požadovanej úrovni, jeho resocializačná prognóza sa javí ako menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania do budúcnosti je stredné, preto podľa názoru súdu je správanie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu skôr prispôsobením sa podmienkam výkonu trestu, ako prejavom výraznejšieho polepšenia sa odsúdeného. U odsúdeného nie je splnená druhá materiálna podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho prepustení na slobodu. Keďže pri skúmaní tejto podmienky súd posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného z komplexného hľadiska, skúma jeho osobné charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, jeho doterajší život, charakter trestnej činnosti a to s cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať predpoklad, že v prípade podmienečného prepustenia povedie riadny život, odsúdený v prejednávanom prípade v prostredí ústavu na výkon trestu odňatia slobody síce preukazuje svojím správaním polepšenie, avšak jeho zjavné kriminálne sklony počas pobytu na slobode neumožnili súdu dospieť k záveru, že od neho možno očakávať vedenie riadneho života, v minulosti už bol súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť a opakovane vykonával nepodmienečné tresty odňatia slobody. Z toho vyplýva, že v prípade
odsúdeného nie je páchanie trestnej činnosti len sporadickým vybočením zo spôsobu jeho života, ale ide o osobu, ktorá opakovane páchala trestnú činnosť, z čoho opätovne vyplývajú dôvodné pochybnosti o tom, či možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, i s poukazom na to, že trestnej činnosti sa dopustil aj počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, čo podľa názoru súdu nepoukazuje na kritický postoj k jej páchaniu. Preto bude potrebné na odsúdeného naďalej pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody až do riadneho skončenia výkonu uloženého trestu.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, teda včas, podal odsúdený sťažnosť. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že skutočnosť, pre ktorú mu bolo zamietnuté podmienečné prepustenie je, že z polovice plnil podmienky výkonu trestu a že raz porušil podmienečné prepustenie z predchádzajúceho výkonu trestu. Ďalej uviedol, že v registri má aj zápis o osvedčení sa v podmienke, tak si myslí, že šanca na nápravu nie je 100%, ale ani nemožno hneď zosumarizovať, že nemôže dostať šancu na reparát v podmienečnom prepustení, zostávajú mu nejaké mesiace, presnejšie 5 do výstupu, ale radšej by ich strávil vonku, mimo ÚVTOS.
Nadriadený súd pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia.
Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy súdu prvého stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom je záver o tom, že u odsúdeného nebolo dostatočne preukázané splnenie podmienky podmienečného prepustenia, že odsúdený svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti bude viesť riadny život, sú opodstatnené a to z tých istých dôvodov, ktoré vyplývajú z odôvodnenia napadnutého uznesenia, na ktoré nadriadený súd ako na správne a úplné preto iba poukazuje a s nimi sa stotožňuje.
Taktiež ako súd I. stupňa, i nadriadený súd zdôrazňuje, že odsúdený sa v minulosti 7-krát dostal do rozporu so zákonom, v jednom prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, ďalšie odsúdenia má z roku 2010, 2016, 2019, 2021, dve z roku 2022 , pričom ani už vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody a ani nariadený výkon zvyšku trestu odňatia slobody (odsúdený bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom), nemali na osobu odsúdeného dostatočný prevýchovný vplyv, neprezentuje kritický postoj k páchaniu trestnej činnosti, ktorej sa dopúšťal opakovane a aj podľa názoru nadriadeného súdu je nevyhnutné, aby si odsúdený vykonal trest odňatia slobody v celkovej výmere tak, ako mu bol uložený odsudzujúcim rozhodnutím.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, aj ako vyplýva z hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, aktuálna resocializačná prognóza u odsúdeného stanovená nástrojom hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti je menej priaznivá, preto nadriadený súd argumenty odsúdeného uvádzané na verejnom zasadnutí súdu I. stupňa, že spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie, ako i v písomnom odôvodnení sťažnosti, že podmienky výkonu trestu z polovice plnil a 5 mesiacov do výstupu by radšej strávil vonku, považoval za irelevantné, vzhľadom na jeho doterajší spôsob života, jeho kriminálnu anamnézu, opakované porušovanie právnych noriem ako i to, že ani vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody za páchanú trestnú činnosť zjavne nesplnili svoj prevýchovný účel, nezobral si z nich žiadne ponaučenie a v páchaní trestnej činnosti pokračoval. U odsúdeného preto nemožno predpokladať, že sa po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bude trestnej činnosti vyhýbať a začlení sa do spoločnosti ako riadny občan, ktorý dodržiava jej morálne a právne normy. Krajský súd dodáva, že podmienečné prepustenie je na mieste v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený na slobode povedie riadny život a že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Pozitívna prognóza budúceho správania sa odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ako však vyplýva z hodnotenia riaditeľa C. D., práve táto resocializačná prognóza je menej priaznivá, a preto bude potrebné, aby na splnenie účelu trestu vykonal celý trest odňatia slobody.
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Keďže nadriadený súd nezistil žiadne dôvody na zrušenie sťažnosťou odsúdeného napadnutého uznesenia a na iné rozhodnutie o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného, ako nedôvodnú zamietol.
Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.