Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-75-2022.pdf
PDF · 137.03 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/75/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: MAX - leas, s.r.o., Lermontovova 3, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 684 577, zastúpeného GHS Legal, s.r.o., Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544 proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna a.s., Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO: 452 72 956, Česká republika, vo veci organizačnej zložky: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573 o zaplatenie istiny 1.471,19 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 14Cb/74/2020-135 zo dňa 20.10.2021 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 14Cb/74/2020-135 zo dňa 20.10.2021 p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania, a to s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 2, § 261 ods. 9, § 391 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka, § 788 ods. 1, § 797 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde dňa 12.5.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 1.471,19 eura s príslušenstvom z titulu nezaplatenia poistného plnenia v dôsledku poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 28.8.2015 na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu poistenej u žalovaného na základe poistnej zmluvy č. 5720063443 na živelné poistenie stavieb a poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu zo dňa 16.7.2013 s tým, že v čase poistnej udalosti bola predmetná nehnuteľnosť prenajatá neziskovej organizácii Schola ludus, n.o. v likvidácii na základe nájomnej zmluvy zo dňa 9.2.2015 s tým, že žalobca sa s nájomcom dohodol na odstránení škôd vzniknutých po poistnej udalosti a tieto náklady mali byť po vyplatení poistného plnenia žalobcovi započítané voči záväzkom nájomcu titulom nájomnej zmluvy. K vyplateniu poistného plnenia zo strany žalovaného žalobcovi však nedošlo, ale poistné plnenie bolo dňa 17.5.2017 žalovaným vyplatené na číslo účtu uvedené v žiadosti o plnenie poistnej udalosti zo dňa 30.1.2017, avšak tento dokument nezaslal žalovanému žalobca a ani bankový účet v ňom uvedený nepatril žalobcovi.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že jeho povinnosť vyplývajúca z poistnej zmluvy voči žalobcovi (vyplatiť poistné plnenie) bola riadne splnená, keď na základe šetrenia bolo určené právo na poistné plnenie vo výške 1.471,19 eura a túto sumu žalovaný v plnej výške uhradil dňa 17.5.2017 na účet: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý mal patriť nájomcovi žalobcu a na ktorý malo byť poistné plnenie poukázané v zmysle žiadosti zo dňa 30.1.2017. O tomto postupe bol žalobca informovaný listom zo dňa 15.5.2017. Žalovaný mal za to, že si svoju povinnosť splnil riadne a žalobca sa mal obrátiť na adresáta uvedenej platby titulom bezdôvodného obohatenia. Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania, nakoľko k poistnej udalosti malo dôjsť dňa 28.8.2015, pričom v zmysle § 104 Občianskeho zákonníka pri právach na poistné plnenia z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok od poistnej udalosti a táto je v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka trojročná. Premlčacia doba tak podľa žalovaného uplynula dňa 28.8.2019, pričom žaloba bola súdu doručená až dňa 12.5.2020.
4. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah repliky žalobcu, v ktorej žalobca namietal riadne a včasné splnenie povinnosti zo strany žalovaného, keď žalovaný plnil osobe odlišnej od veriteľa; poukázal na trestné oznámenie podané v súvislosti so žiadosťou o plnenie zo dňa 30.1.2017 s tým, že pokyn na plnenie tretej osobe nebol daný žalobcom; uviedol, že podľa jeho názoru nárok premlčaný nie je, nakoľko sa jedná o obchodný záväzkový vzťah a preto sa budú aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka s tým, že likvidácia poistnej udalosti bola ukončená dňa 15.5.2017, povinnosť žalovaného plniť je 15 dní, a teda lehota začala plynúť 16.5.2017 a skončila dňa 30.5.2017, pričom v zmysle Obchodného zákonníka sa mohol žalobca domáhať zaplatenia poistnej sumy na súde až po tomto dátume a preto premlčacia doba začala podľa žalobcu plynúť až 31.5.2017 a právo žalobcu sa nepremlčalo skôr ako 31.5.2021. Súd prvej inštancie opísal tiež obsah dupliky žalovaného, v ktorej žalovaný zotrval na zásadných tvrdeniach tvoriacich jeho procesnú obranu a opätovne namietal premlčanie uplatňovaného nároku s tým, že aj v prípade, ak by sa premlčanie práva posudzovalo podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nebolo by možné dôjsť k inému záveru, než že žaloba bola podaná oneskorene, pričom poukázal na § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol, že za deň, kedy je možné uplatniť právo na poistné plnenie prvýkrát na súde, nie je podľa neho možné považovať šestnásty deň po ukončení šetrenia poistnej udalosti ako uvádza žalobca, ale už deň nasledujúci po poistnej udalosti. Súd prvej inštancie uviedol obsah prednesov strán sporu na pojednávaní, v rámci ktorých strany zotrvali na svojich tvrdeniach, ako aj rozsah dokazovania vykonaného oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a následne ustálil zistený skutkový stav tak, že dňa 28.8.2015 došlo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu poistenej u žalovaného na základe poistnej zmluvy č. 5720063443 na živelné poistenie stavieb a poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu zo dňa 16.7.2013 k poistnej udalosti, v čase ktorej bola predmetná nehnuteľnosť prenajatá neziskovej organizácii Schola ludus, n.o. na základe nájomnej zmluvy zo dňa 9.2.2015. K ukončeniu likvidácie poistnej udalosti došlo na základe oznámenia zo dňa 15.5.2017, pričom poistné plnenie bolo žalovaným stanovené vo výške 1.471,19 eura a bolo uhradené na č. ú.: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX patriace nájomcovi predmetnej nehnuteľnosti - Schola ludus, n.o., a to na základe žiadosti žalobcu o plnenie poistnej udalosti zo dňa 30.1.2017. Žalobca tvrdil, že žiadosť o vyplatenie nezaslal žalovanému on a z toho dôvodu mal za to, že k riadnemu vyplateniu poistného plnenia zo strany žalovaného nedošlo. Žalovaný poistné plnenie žalobcovi neuhradil, nakoľko mal za to, že toto bolo riadne uhradené tretej osobe označenej žalobcom v žiadosti o plnenie poistnej udalosti zo dňa 30.1.2017. Žalovaný navyše v konaní namietal, že nárok žalobcu bol žalovaný na súde oneskorene a je premlčaný.
5. Súd prvej inštancie po ustálení skutkového stavu a identifikácii príslušnej právnej úpravy konštatoval nedôvodnosť podanej žaloby s tým, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi nimi bola uzatvorená poistná zmluva; že nastala poistná udalosť na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, ktorá bola v tom čase prenajatá tretej osobe a sporná nebola ani samotná výška poistného plnenia, avšak sporné bolo, či žalovaný uhradil poistné plnenie správne tretej osobe na základe žiadosti žalobcu zo dňa 30.1.2017 a či je nárok na poistné plnenie premlčaný. Súd prvej inštancie sa primárne vysporiadaval s tým, či právny vzťah medzi stranami sporu je občianskoprávny alebo obchodnoprávny záväzkový vzťah a v tejto súvislosti vychádzal z toho, že poistnú zmluvu uzatvorili dva podnikateľské subjekty, pričom predmetom poistenia bola nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu, ktorú využíval na podnikateľské účely. V zmysle aktuálnej judikatúry súdov SR a Ústavného súdu SR mal súd prvej inštancie za to, že v danom prípade sa medzi stranami sporu jedná o obchodnoprávny záväzkový vzťah v zmysle § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka založený poistnou zmluvou č. 5720063443 zo dňa 16.7.2013 na živelné poistenie stavieb. Tento zmluvný vzťah sa tak spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka
ohľadom úpravy poistnej zmluvy ako zmluvného typu upraveného výlučne v Občianskom zákonníku, avšak v ostatnom, teda aj v otázke premlčania, ako aj následných prípadných úrokov z omeškania sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka.
6. Nakoľko sa právny vzťah medzi stranami sporu spravuje v otázke premlčania ustanoveniami Obchodného zákonníka, premlčacia doba je v zmysle § 397 Obchodného zákonníka štyri roky a začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Medzi stranami sporu bol sporný začiatok plynutia premlčacej doby, keď žalobca mal za to, že táto začína plynúť až po 15 dňoch od ukončenia šetrenia poistnej udalosti, pričom poukázal tak na § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako aj na čl. XI ods. 1 Všeobecných poistných podmienok živelného poistenia PPZ 08 (ďalej len „VPP PPZ 08“), t.j. žalobca mal za to, že premlčacia doba začala plynúť 31.5.2017, uplynula dňa 31.5.2021 a žaloba tak bola dňa 12.5.2020 podaná na súde včas. Žalovaný mal za to, že začiatok premlčacej doby bol v nasledujúci deň po poistnej udalosti, nakoľko právo si žalobca mohol na súde uplatniť aj skôr, ako došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti a preto podľa neho premlčacia doba uplynula dňa 29.8.2019. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, nakoľko mal za to, že plynutie premlčacej doby na uplatnenie poistného plnenia a samotná splatnosť poistného plnenia sú odlišné pojmy, ktoré nie vždy na seba nadväzujú a sú oddeliteľné. Podľa súdu prvej inštancie je možné uplatniť právo na súde aj pred samotným ukončením šetrenia poistnej udalosti, pričom doba 4 rokov odo dňa nasledujúceho po poistnej udalosti dáva poistenému dostatočný časový rozsah na to, aby či odborne alebo minimálne odhadom zistil rozsah škody, ktorú je potrebné poistným plnením nahradiť. Samotné právo na plnenie vzniká poistnou udalosťou a od tohto momentu má poistiteľ povinnosť bez zbytočného odkladu vykonať šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť a splatnosť poistenia sa následne týka iba rozsahu plnenia poisťovateľa, keď už právny základ práva na plnenie je daný. Na základe uvedeného súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za premlčaný, keďže premlčacia doba uplynula dňa 29.8.2015 (zrejme ide o zjavnú chybu v písaní a malo byť uvedené „dňa 29.8.2019“, čo je dátum vyplývajúci z predchádzajúceho textu odôvodnenia napadnutého rozsudku – poznámka odvolacieho súdu) a žaloba bola podaná na Upomínacom súde v Banskej Bystrici až dňa 12.5.2020.
7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že aj v prípade, ak by nárok žalobcu nebol premlčaný, žaloba nebola podaná dôvodne, nakoľko bolo preukázané, že žalovaný poistné plnenie vo výške 1.471,19 eura vyplatil dňa 15.5.2017 na účet, ktorý mal patriť nájomcovi na základe žiadosti o plnenie poistnej udalosti zo dňa 30.1.2017, doručenej žalovanému dňa 3.2.2017 a keďže žiadosť mala označenie žalobcu pod jeho predchádzajúcim obchodným menom a bola podpísaná konateľom žalobcu, žalovaný nemal pochybnosti o tom, komu a na aký účet má poistné plnenie vyplatiť. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný postupoval v zmysle čl. XI ods. 20 VPP PPZ 08 s tým, že žalovaný poskytol poistné plnenie na základe predmetnej žiadosti bez akýchkoľvek pochybností aj na základe faktúr č. 042/2015 a č. 150006, ktoré mu boli poskytnuté pri likvidácii poistnej udalosti a z ktorých vyplýva, že opravy nehnuteľnosti po poistnej udalosti objednala a uhrádzala práve Schola ludus. Súd prvej inštancie mal aj z e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu preukázané, že pred doručením predmetnej žiadosti žalobca e-mailom zo dňa 19.1.2017 požadoval od žalovaného údaje potrebné k tomu, aby bola možnosť vyplatiť poistné plnenie subjektu, ktorý síce uhradil náklady na odstránenie škôd, avšak nebol vlastníkom nehnuteľnosti ani poistníkom ani poisteným. E-mailová komunikácia po doručení žiadosti o vyplatenie zo dňa 30.1.2017 je podľa súdu prvej inštancie pomerne zmätočná, keď sa žalovaný snažil získať informácie o tom, či je možné vyplatiť poistné plnenie na účet nájomcu a či banka takú platbu povolí. Z uvedeného podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný informoval žalobcu o tom, že má pokyn vyplatiť poistné plnenie na účet nájomcu, čo žalobca v tejto komunikácii nijak nerozporoval. Nakoľko následne neprišiel od žalobcu jasný písomný pokyn, že má žalovaný poistenie platiť na účet žalobcu, súd prvej inštancie mal za to, že ho vyplatil správne na základe riadne mu doručenej písomnej žiadosti o vyplatenie poistného plnenia zo dňa 30.1.2017. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca poukazoval na to, že z uznesenia OR PZ v Bratislave ČVS: ORP-615/KV-B4-2017 zo dňa 1.4.2019 bolo jasne preukázané, že žiadosť o vyplatenie poistného plnenia zo dňa 30.1.2017 nepodpísal žalobca a bol spáchaný trestný čin podvodu, avšak trestné stíhanie bolo prerušené, keďže sa nepodarilo zistiť páchateľa. Súd prvej inštancie poukázal na to, že je pravda, že v predmetnom uznesení je veta, v ktorej poverený príslušník PZ uviedol, že má za to, že skutok sa stal a vykazuje znaky trestného činu, avšak z odôvodnenia tohto uznesenia takýto záver nevyplýva. Počas trestného stíhania nebolo preukázané, že žiadosť o vyplatenie poistného plnenia nepodpísal žalobca, resp. konateľ žalobcu. V danej trestnej veci bolo vykonané znalecké dokazovanie, ktoré však nepreukázalo, či podpis na žiadosti bol alebo nebol sfalšovaný, keď znalkyňa uviedla, že expertíznym skúmaním nebolo možné
určiť, či konateľ žalobcu bol alebo nebol pisateľom sporného podpisu, v dôsledku čoho súd prvej inštancie nemal preukázané tvrdenia žalobcu o tom, že predmetnú žiadosť nepodpísal konateľ žalobcu, keď túto skutočnosť nepreukázalo ani znalecké dokazovanie vykonávané v trestnom konaní. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie ustálil, že jednak bol nárok žalobcu premlčaný a jednak žaloba nebola podaná dôvodne, keď žalovaný riadne a včas uhradil poistné plnenie na účet uvedený v písomnej žiadosti o plnenie poistnej udalosti na základe pokynu žalobcu, o ktorom v tom čase nemohol mať pochybnosti a preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP, avšak nakoľko úspešnému žalovanému v priebehu konania žiadne trovy nevznikli, nepriznal mu nárok na náhradu trov konania.
8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacím návrhom sa žalobca domáhal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že otázka premlčania sa má posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, avšak podľa názoru žalobcu nesprávne určil začatie plynutia premlčacej doby. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako aj na čl. XI ods. 1 VPP PPZ 08 s tým, že šetrenie nutné k zisteniu rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť bolo skončené 15.5.2017. Povinnosť poisťovateľa plniť je 15 dní, a teda lehota začala plynúť 16.5.2017 a skončila 30.5.2017. V zmysle Obchodného zákonníka sa mohol žalobca až po tomto dátume domáhať zaplatenia poistnej sumy na súde a premlčacia doba teda v zmysle vyššie uvedeného začala plynúť 31.5.2017 a vzhľadom na skutočnosť, že premlčacia lehota je v zmysle § 397 Obchodného zákonníka štvorročná, právo žalobcu sa nepremlčí skôr ako 31.5.2021. Žalobca má za to, že v tomto prípade súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keďže tvrdí, že žalobca sa mohol úspešne domáhať práva na zaplatenie poistnej sumy už deň po poistnej udalosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 596/2017-10 zo dňa 28.9.2017, ako aj na to, že rovnako odborná verejnosť konštatuje, že práva na poistné plnenie je možné sa domáhať až po ukončení likvidácie poistnej udalosti, a teda až po skončení šetrenia rozsahu poistiteľa plniť. Ak by bola žaloba podaná ešte pred ukončením tohto šetrenia, bola by žaloba podaná predčasne (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451-880, 2. vydanie, Komentár, Praha: C.H. Beck, 2019 a Fekete, I., Občiansky zákonník, Veľký komentár, 4. zväzok, § 588-880, Eurokódex, 2015). Podľa žalobcu je nutné konštatovať, že súčasná rozhodovacia prax, ako aj odborná verejnosť sa zhodujú na tom, že dožadovať sa práva na poistné plnenie na súde je možné až po tom, čo poisťovateľ skončil šetrenie poistnej udalosti. Pred týmto skončením sa môže poistený domáhať žalobou skončenia vyšetrovania poistnej udalosti, avšak nie zaplatenia poistného plnenia. Žalobca zastáva názor, že ak by bol prijatý záver o začiatku plynutia premlčacej doby dňom po vzniku poistnej udalosti, tak by žalobu o vyplatenie poistného plnenia poistené osoby mohli podať deň po vzniku poistnej udalosti, aj keby v tom čase nemali ako vedieť výšku poistného plnenia a každý poisťovateľ by mohol zmariť vyplatenie poistného plnenia jednoducho tým, že by šetril poistnú udalosť dlhšie ako 4 roky. Žalobca má za to, že takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, právne neudržateľné a v rozpore s rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít, zákonom, ako aj v rozpore s názormi odbornej verejnosti, pričom súd prvej inštancie nevzal do úvahy všetky okolnosti prípadu, a to najmä predchádzajúce rozhodnutia súdov v obdobných veciach a ani skutočnosť, že strany sa taktiež dohodli na splatnosti poistného. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, žalobca v odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že aj v prípade, ak by nárok žalobcu nebol premlčaný, žaloba nebola podaná dôvodne. V tejto súvislosti žalobca poukázal na e-mailovú komunikáciu medzi právnym zástupcom žalobcu a žalovaným, v zmysle ktorej právny zástupca žalobcu žalovaného jednoznačne žiada o zaslanie poistného plnenia na účet žalobcu, a teda nie je pravdou, že by pokyny žalobcu v tejto veci boli akýmkoľvek spôsobom rozporné. Žalobca stále žiadal žalovaného, aby zaslal sumu poistného plnenia na jeho účet, a to opakovane. Takáto komunikácia prebehla aj niekoľko dní pred vyplatením samotného poistného plnenia. V tom čase už žalovaný disponoval dokumentom, ktorý mal údajne napísať a podpísať žalobca, a teda žalovaný mal od žalobcu dva rozporné pokyny a podľa názoru žalobcu si mal žalovaný pri dodržaní odbornej starostlivosti riadne preveriť, na aký účet mal plniť a v takom prípade by tento spor vôbec nebol vznikol. V súvislosti s poukazom súdu prvej inštancie na
e-mail zo strany právneho zástupcu žalobcu zo dňa 19.1.2017, v ktorom mal žalobca požadovať od žalovaného údaje potrebné k tomu, aby bola možnosť vyplatiť poistné plnenie tretiemu subjektu, žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne pochopil, resp. interpretoval uvedený e-mail, čo má vyplývať z jeho obsahu. V nadväznosti na záver súdu prvej inštancie o konaní žalovaného v dobrej viere, žalobca poukázal na skutočnosť, že pokynom, ktorý údajne napísal žalobca, bol spáchaný trestný čin, t.j. žalobca tento pokyn nenapísal ani nepodpísal a v tomto prípade nie je rozhodujúca prípadná dobrá alebo zlá viera žalovaného. Žalobca opätovne poukázal na uznesenie OR PZ v Bratislave ČVS: ORP-615/KV-B4-2017 zo dňa 1.4.2019, v ktorom bolo podľa žalobcu jasne preukázané, že žiadosť o vyplatenie poistného plnenia zo dňa 30.1.2017 nepodpísal žalobca a sfalšovaním podpisu konateľa žalobcu bol spáchaný trestný čin podvodu. Ak mal súd prvej inštancie za to, že v tomto trestnom konaní nebolo dostatočne preukázané, že sa skutok stal, mal vykonať vlastné dokazovanie týkajúce sa pravosti podpisu konateľa žalobcu. V opačnom prípade súd prvej inštancie bez primeraných dôvodov a dôkazov spochybnil závery orgánov činných v trestnom konaní a z tohto dôvodu žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a právne neudržateľné.
9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 6.12.2021, v ktorom uviedol, že so žalobcovým hodnotením napádaného rozhodnutia nemôže súhlasiť a rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne a plne zákonné s tým, že súd prvej inštancie zamietol žalobu primárne na základe žalovaným vznesenej námietky premlčania, ktorú vyhodnotil ako dôvodnú, keď sa v súvislosti so začiatkom plynutia premlčacej doby priklonil k argumentácii žalovaného. Žalovaný poukázal na českú súdnu prax, ktorá nevnímala ako problematické posudzovať premlčanie práva na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi podnikateľmi výhradne podľa ustanovení občianskeho práva a z toho dôvodu žalovaný považuje za plne dôvodné a aj nevyhnutné pri aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka na právo na poistné plnenie plne prihliadať na systematiku, výklad a zaužívanú prax v občianskom práve. Bez ohľadu na žalobcom citovanú odbornú literatúru slovenské súdy podľa názoru žalovaného svojou praxou jednoznačne potvrdili, že práva na poistné plnenie je možné sa úspešne domáhať súdnou cestou aj pred skončením šetrenia poistiteľa. Konajúcemu súdu musí byť aj z vlastnej činnosti známe, že takéto žaloby nie sú vôbec neobvyklé, pričom súdy ich nezamietajú pre ich predčasnosť, ale vec prejednajú a rozhodnú o existencii dožadovaného práva. Žalovanému nie je z vlastnej činnosti známy prípad, v ktorom by súd postupoval iným spôsobom, pričom práve naopak, aj aktuálne eviduje niekoľko súdnych sporov so žalobou podanou skôr, ako ukončil svoje šetrenie. Takýto postoj a názor považuje žalovaný zároveň za rozumný a dôvodný, najmä s poukazom na skutočnosť, že v zmysle § 104 Občianskeho zákonníka v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka počiatok plynutia premlčacej lehoty zákon nestanovuje poistenému od ukončenia šetrenia poistiteľom, resp. splatnosti práva na poistné plnenie, ale od samotného vzniku poistnej udalosti ako udalosti, z ktorej poistiteľovi vzniká povinnosť plniť z poistnej zmluvy. Podľa názoru žalovaného nie je úplne vylúčené a priečiace sa účelu zákonnej úpravy poistnej zmluvy, aby poistený mal všetky informácie potrebné na podanie žaloby už v deň nasledujúci po poistnej udalosti (napr. v prípade totálneho zničenia nového motorového vozidla); samotné neskončenie šetrenia vykonávaného poistiteľom skutkovo nevytvára žiadnu prekážku poistenému, aby získal informácie potrebné pre podanie žaloby; vedomosť o výške poistného plnenie nie je podmienkou pre začatie plynutia premlčacej lehoty podľa § 104 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka vyžaduje objektívnu možnosť uplatniť právo na súde, nie aby dlžník subjektívne mal vedomosť a uvedomoval si všetky okolnosti potrebné pre podanie žaloby (v tomto smere žalovaný doplnil, že obhliadka poistenej nehnuteľnosti bola žalovaným vykonaná dňa 7.9.2015 s výsledkom predpokladanej škody 2.000,- eur, čo by svedčalo koncu plynutia premlčacej lehoty dňa 7.9.2019 a posledná faktúra za opravu poškodenia poistenej nehnuteľnosti bola vystavená dňa 20.11.2015, čo svedčí koncu plynutia premlčacej lehoty dňa 20.11.2019 a nakoľko žaloba bola doručená súdu až 12.5.2020, je podľa žalovaného potrebné konštatovať, že aj v zmysle uvedeného došlo k premlčaniu žalovaného nároku); pokiaľ žalobca poukazuje na zákonnú možnosť poisteného požiadať o vyplatenie preddavku pred skončením šetrenia poistiteľom, žalovaný poznamenal, že aj podľa slov zákona sa jedná len o preddavok, t.j. len o časť plnenia, na ktoré vzniká poistenému nárok a preto žalovaný nepovažuje za prijateľný výklad zákona, ktorý by pred premlčaním chránil len časť inak plne dôvodného práva; žalovaný považuje argumentáciu žalobcu, že pred skončením šetrenia poistiteľom je možné sa domáhať žalobou len ukončenia šetrenia, za nesystematickú a nesprávnu; žalobcom citovaný záver z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 596/2017-10 zo dňa 28.9.2017 je podľa žalovaného nepochybne potrebné vykladať komplexne vo svetle riešenej veci s tým, že predmetom prieskumu ústavného súdu, ako aj predchádzajúceho rozhodovania všeobecných súdov bola otázka momentu skončenia šetrenia poistiteľa, resp. kedy sa poistiteľ dostane do omeškania
s plnením svojho záväzku, a nie či je možné uplatniť právo na poistné plnenie na súde aj pred skončením šetrenia poistiteľa. Žalovaný v odvolaní poukázal tiež na niektoré neprijateľné dôsledky, ktoré vyplývajú z výkladu prezentovaného žalobcom. Vo vzťahu k nepreukázaniu skutkového základu pre priznanie žalovaného nároku žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že plnenie bolo žalovaným poukázané na základe písomnej žiadosti zo dňa 30.1.2017 spísanej na vtedajšom hlavičkovom papieri žalobcu a opatrenej podpisom konateľa s tým, že nakoľko poistné plnenie bolo určené na podklade nákladov vynaložených na opravu poistenej nehnuteľnosti nájomcom, žalovaný nemal dôvod pochybovať o oprávnenosti a správnosti doručenej požiadavky. Čo sa týka samotnej spornej žiadosti zo dňa 30.1.2017, žalovaný plne súhlasí so súdom prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že táto písomnosť nemala byť podpísaná konateľom žalobcu. Žalobca za týmto účelom poukazoval len na ním doložené uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 1.4.2019, ČVS: ORP-615/KV-B4-2017, v odôvodnení ktorého poverený príslušník policajného zboru len vyjadril názor, že skutok sa mal stať, ide však len o procesné rozhodnutie, ktorým nemôže byť súd prvej inštancie viazaný. Z opisu dôkazov vykonaných v rámci predmetného trestného konania a ich výsledkov je možné práveže dôjsť k záveru, že znaleckým dokazovaním zabezpečeným orgánmi činnými v trestnom konaní (znalecký posudok č. PPZ_KEU-BA_EXP-2018/7551) nebolo možné vylúčiť, že osoba B. B. je skutočným pisateľom spornej žiadosti zo dňa 30.1.2017, a to ani v prípade doplnenia znaleckého skúmania porovnávaním ďalšieho podkladového materiálu. Expertíznym skúmaním tak nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že podpis nachádzajúci sa na žiadosti zo dňa 30.1.2017 nepatril konateľovi žalobcu. Žalobca okrem citovaného uznesenia z trestného konania nedoložil na podporu svojho tvrdenia žiaden ďalší dôkaz, ale ani nenavrhol žiaden vykonať. S poukazom na nový procesný poriadok civilného súdneho konania súd vykonáva vlastné dokazovanie už len výnimočne, pričom v prejednávanom konaní sa nejednalo o takýto prípad. Podľa žalovaného by priznanie žalovaného nároku bolo v rozpore s dobrými mravmi s tým, že celá daná situácia vznikla na podklade vzťahov medzi žalobcom a jeho nájomcom, v ktorej sa žalovaný ocitol ako rukojemník, pričom za podstatnú okolnosť považuje žalovaný tiež skutočnosť, že škoda vzniknutá poistnou udalosťou na poistenej nehnuteľnosti bola odstránená na náklady nájomcu žalobcu a nebolo preukázané, ale ani tvrdené, že by žalobca tieto náklady niekedy tejto osobe nahradil. Napriek skutočnosti, že žalobca bol o spôsobe plnenia za poistnú udalosť informovaný oznámením zo dňa 15.5.2017 o ukončení likvidácie poistnej udalosti, žalobca voči spôsobu ukončenia šetrenia nedoručil žalovanému žiadnu sťažnosť, požiadavku, upozornenie či predžalobnú výzvu, a začal sa dožadovať uplatneného nároku až po viac ako troch rokoch od pôvodného plnenia žalovaným, a to aj napriek skutočnosti, že trestné konanie vo veci falšovania podpisu konateľa žalobcu malo byť ukončené ešte 1.4.2019. Po žalovanom je tak požadované, aby opätovne plnil niečo, čo už raz uhradil, a to v čase, kedy jeho prípadný nárok na vrátenie potenciálne nesprávne poukázaného plnenia bol správaním žalobcu oslabený jeho premlčaním, pričom žalovaný neporušil žiadnu svoju zákonnú či zmluvnú povinnosť a o prípadnej nesprávnosti plnenia nevedel a ani vedieť nemohol. V závere svojho vyjadrenia žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. 10. Žalobca v odvolacej replike zo dňa 20.1.2022 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ako aj žalovaný v odvolacej duplike zo dňa 6.5.2022 zotrvali na základnom obsahu svojich predošlých argumentácií bez uvedenia nových, pre odvolací prieskum podstatných skutočností.
11. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 14Cb/74/2020-199 zo dňa 23.2.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.3.2022 vyhovel návrhu na zmenu strany sporu na strane žalovaného tak, aby na miesto doterajšieho žalovaného GSK Financial, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, vstúpil nový subjekt, a to Generali Česká pojišťovna, a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956 konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/ A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573.
12. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie dostatočne a správne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.
13. Zo znenia § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
14. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
15. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
16. Podľa § 790 písm. a) Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).
17. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
18. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.
21. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
22. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
23. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
24. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
25. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
26. Podľa § 400 Obchodného zákonníka zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
27. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
28. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, s obsahom odvolania žalobcu, vyjadrenia žalovaného k odvolaniu a následných odvolacích vyjadrení strán sporu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozsudku vo vzťahu k podstatným záverom súvisiacim s posudzovaním žalovaným vznesenej námietky premlčania. Zároveň odvolací súd konštatuje súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový
postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci a svoje závery aj presvedčivým spôsobom odôvodnil. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
29. Z obsahu odvolania žalobcu je zrejmé, že vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci v otázke určenia začiatku plynutia premlčacej doby, ktorú žalobca s poukazom na § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a čl. XI ods. 1 VPP PPZ 08 odvíjal od ukončenia šetrenia poistnej udalosti poistiteľom, a teda od povinnosti poistiteľa plniť šestnástym dňom po ukončení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, v nadväznosti na čo podľa názoru žalobcu začala štvorročná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka plynúť dňa 31.5.2017 a uplynula až dňom 31.5.2021. Žalobca prezentoval v odvolaní názor, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, ak ustálil, že žalobca sa mohol úspešne domáhať práva na zaplatenie poistnej sumy už deň po poistnej udalosti. Odvolací súd v prvom rade konštatuje správnosť postupu súdu prvej inštancie pri aplikovaní rozhodného práva, keď na otázky súvisiace s premlčaním práva na poistné plnenie správne aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Na zdôraznenie správnosti súdom prvej inštancie aplikovanej hmotnoprávnej úpravy odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru súdov, vrátane rozhodnutí najvyšších súdnych autorít a v nadväznosti na to odvolací súd osobitne poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 70/2018 zo dňa 20.6.2018, v ktorom ústavný súd predovšetkým vyslovil, že „Z konštrukcie obchodných záväzkových vzťahov vyplýva, že aj keď sa v obchodných záväzkových vzťahoch použije právna úprava zmluvného typu upravená len v Občianskom zákonníku, neprestáva byť tento vzťah obchodnoprávnym vzťahom“ a tiež konštatoval, že „...v Obchodnom zákonníku existujú tzv. komplexné úpravy právnych inštitútov obsiahnuté v celom rozsahu v Obchodnom zákonníku, keď aplikácia Občianskeho zákonníka je v týchto prípadoch vylúčená, a to preto, že buď v ňom úprava takejto otázky chýba, alebo preto, že odchylná úprava v Obchodnom zákonníku je komplexnou a vychádza z odlišných princípov ako občianskoprávna úprava a je v súlade s logikou veci a jej spravodlivým usporiadaním použiť v tomto prípade na vzťahy obchodnej povahy úpravu obsiahnutú v Obchodnom zákonníku. Komplexná úprava určitého inštitútu v Obchodnom zákonníku je potom nezávislá od úpravy totožného inštitútu v Občianskom zákonníku. Ustanovenia § 391 až § 397 Obchodného zákonníka majú v pomere k § 107 Občianskeho zákonníka povahu lex specialis, a nie naopak.“. Niet žiadnych pochýb o tom, že v prípade poistnej zmluvy ide o zmluvný typ upravený výlučne v Občianskom zákonníku a súčasne niet žiadnych pochýb o tom (a v konaní táto skutočnosť ani nebola sporná), že predmetná poistná zmluva bola uzavretá medzi dvomi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti a súvisela s ich podnikaním, t.j. jednoznačne medzi stranami sporu išlo o obchodnoprávny záväzkový vzťah. Rovnako niet žiadnych pochýb o tom, že Obchodný zákonník v ustanoveniach § 387 a nasl. obsahuje komplexnú úpravu právneho inštitútu premlčania, čo s poukazom na dikciu ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka vylučuje v danom prípade aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich premlčanie. V súvislosti s argumentáciou žalobcu odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že ustanovenie § 387 Obchodného zákonníka upravuje premlčanie práva, nie premlčanie nároku, pričom vznik práva v prípade plnenia z titulu poistnej zmluvy definuje ustanovenie § 797 ods. 2 Občianskeho zákonník a viaže ho na moment, kedy nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť), t.j. vznik práva na poistné plnenie nie je zákonom viazaný na ukončenie šetrenia poistnej udalosti poistiteľom, ale výlučne na poistnú udalosť. Súčasne je potrebné uviesť, že výsledok vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, nezakladá nárok na poistné plnenie ako taký, ale ide vo svojej podstate len o jednostranné deklarovanie rozsahu povinnosti plniť realizované jednou zmluvnou stranou, s ktorým sa druhá zmluvná strana môže, ale nemusí stotožniť a jeho výsledok teda nemá konštitutívnu, ale iba deklaratórnu povahu. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že pre účely posudzovania začiatku plynutia premlčacej doby v zmysle § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka nemožno začiatok plynutia premlčacej doby v prípade práva na poistné plnenie stotožňovať so splatnosťou poistného plnenia vyplývajúcou z ustanovenia § 797 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalobca svoju odvolaciu argumentáciu založil v prevažnej miere na právnej teórii, ktorá však nie je pre rozhodovanie súdov právne záväzným prameňom práva. Žalobca síce uvádzal, že jeho právny názor má vyplývať aj z rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít v obdobných veciach, avšak vo vzťahu k otázke posudzovania začiatku plynutia premlčacej doby pri práve na poistné plnenie neidentifikoval vôbec žiadne súdne rozhodnutie. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. III. ÚS 596/2017-10 zo dňa 28.9.2017, na ktoré žalobca v odvolaní poukázal, sa tejto otázke taktiež nevenuje, keďže jeho podstatou bolo zodpovedanie otázky splatnosti poistného plnenia vo vzťahu ku vzniku omeškania poistiteľa. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka na skutkové okolnosti danej kauzy, keď začiatok plynutia štvorročnej premlčacej doby ustálil na deň nasledujúci po dni, kedy nastala poistná udalosť. Z ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva pri právach vymáhateľných na súde viazanosť na objektívnu právnu skutočnosť, kedy sa právo mohlo uplatniť na súde, a nie na akúkoľvek subjektívnu vedomosť veriteľa, pričom objektívnou právnou udalosťou bola v danom prípade poistná udalosť, v dôsledku čoho mohlo byť právo na poistné plnenie uplatnené na súde dňom nasledujúcim po vzniku poistnej udalosti, keďže práve poistná udalosť je tou právnou udalosťou, na ktorú zákon viaže vznik práva na plnenie, pričom zo žiadneho z ďalších ustanovení tvoriacich komplexnú právnu úpravu inštitútu premlčania v Obchodnom zákonníku nevyplýva iné posudzovanie začiatku plynutia premlčacej doby aplikovateľné na daný prípad. V nadväznosti na to potom súd prvej inštancie pri správnej aplikácii štvorročnej premlčacej doby vyplývajúcej z Obchodného zákonníka správne ustálil aj záver o jej uplynutí dňom 29.8.2019, t.j. ešte pred podaním predmetnej žaloby, ktorá bola súdu doručená až dňa 12.5.2020. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje aj na žalovaným vo vyjadrení k odvolaniu uvádzané okolnosti týkajúce sa plynutia a uplynutia premlčacej doby ešte pred podaním žaloby na súd s ohľadom na dátum obhliadky poistenej nehnuteľnosti žalovaným alebo dátum vystavenia poslednej faktúry za opravu poškodenia poistenej nehnuteľnosti, ktoré skutočnosti predstavovali subjektívnu vedomosť žalobcu o výške poistného plnenia s prihliadnutím na dohody o rozsahu poistenia a povinnosti poistiteľa plniť obsiahnuté v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach. Neopodstatnenosť žalobcom zvolenej argumentácie podporne vyplýva aj z právnej úpravy začiatku plynutia premlčacej doby práva na poistné plnenie obsiahnutej v Občianskom zákonníku, ktorý vo svojom ustanovení § 104 taktiež neviaže začiatok plynutia premlčacej doby na splatnosť poistného plnenia, ale rovnako na samotnú poistnú udalosť, keď výslovne upravuje, že pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v praxi premlčacia doba pri právach na plnenie z poistenia uplynie v konečnom dôsledku v rovnaký moment tak pri práve na poistné plnenie z občianskoprávneho vzťahu, ako aj z obchodnoprávneho vzťahu, keďže v danom konkrétnom prípade by za aplikácie ustanovenia § 104 Občianskeho zákonníka (ktorý však vzhľadom na obchodnoprávny charakter daného právneho vzťahu nie je možné aplikovať) začala trojročná premlčacia doba plynúť rok po poistnej udalosti dňa 29.8.2016 a uplynula dňa 29.8.2019 a za aplikácie ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka začala štvorročná premlčacia doba plynúť deň po poistnej udalosti dňa 29.8.2015 a uplynula rovnako dňa 29.8.2019.
30. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej argumentácii žalobcu, ktorú žalobca zaradil pod odvolací dôvod formulovaný ako tzv. iná vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a v rámci ktorej sa žalobca vyjadruje k záverom súdu prvej inštancie súvisiacim s posudzovaním samotného žalobného nároku, odvolací súd konštatuje jej irelevantnosť vzhľadom na vyššie uvedený záver o premlčaní práva, ale rovnako je potrebné aj súdu prvej inštancie potrebné vytknúť nadbytočnosť tohto posudzovania v rámci rozhodovania o žalobe a následného odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď samotný súd prvej inštancie prihliadol na námietku premlčania uplatnenú žalovanou stranou, čo aj bolo primárnym dôvodom zamietnutia žaloby v celom rozsahu. Navyše, súd prvej inštancie k posudzovaniu žalobného nároku z pohľadu jeho skutkovej a právnej opodstatnenosti bez ohľadu na premlčanie pristúpil nedôsledným spôsobom, keď sa v celosti nezaoberal e-mailovou komunikáciou strán sporu, ale túto posudzoval len v časti znejúcej na prospech žalovaného, keďže napríklad vôbec nevyhodnotil po obsahovej stránke e-mail právneho zástupcu žalobcu adresovaný dňa 12.5.2017 žalovanému s požiadavkou o ukončenie likvidácie poistnej udalosti a poukázanie celej sumy poistného plnenia na účet žalobcu (č.l. 134 súdneho spisu) v opozite s obsahom následného oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 15.5.2017, z ktorého je zrejmé, že žalovaný oznámil žalobcovi konkrétne číslo účtu, na ktoré poukazuje poistné plnenie. Vyššie uvedené nedostatočné vyhodnotenie skutkového stavu však vo svojej podstate nemá žiaden vplyv na vecnú správnosť odvolaním žalobcu dotknutého rozsudku súdu prvej inštancie, a to práve s ohľadom na súdom prvej inštancie správne ustálený záver o premlčaní vymáhaného práva.
31. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k premlčaniu práva, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne
a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný.
33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).