Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-99-2011.pdf
PDF · 95.23 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/99/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: Ľ. O., nar. X. X. XXXX, bytom Q., J.. Ž. Č.. XXX, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska č. 695, proti žalovanému: H. W., nar. XX. X. XXXX, bytom vo Q., J.. U. M. Č.. XX, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova č. 4330/31, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 3.319,40 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 199 eur, trovy právneho zastúpenia 617,45 eur, tieto na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Jaroslava Kiapeša, advokáta so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 4330/31, v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 24. 1. 2011 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 3.319,40 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 1. 9. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil uzavretou zmluvou o pôžičke medzi účastníkmi konania v apríli 2008 ústnou formou, na základe ktorej požičal žalovanému sumu 3.319,40 eur (100.000,- Sk), ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť do 31. 8. 2010. Žalovanú sumu vložil na účet žalovaného vo Q., a. s., pobočka Liptovský Hrádok. Dlžnú sumu v dohodnutej lehote nevrátil.
Dňa 31. 3. 2011 vyšší súdny úradník vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel, voči ktorému v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu podľa ustanovenia § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Odpor odôvodnil tým, že kategoricky popiera uzavretie zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania. Finančné prostriedky vložené na účet predstavovali vklad tichého spoločníka, na základe vypracovanej zmluvy o tichom spoločenstve.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka Ľ. Š., listinami: zmluvou o tichom spoločenstve, prílohou k zmluve o tichom spoločenstve, zápisom zo stretnutia majiteľov lyžiarskeho strediska, dohodou o zrušení zmluvy o tichom spoločenstve, kúpnou zmluvou, prílohou ku kúpnej zmluve, výpismi z účtu, príkazom na úhradu, peňažným denníkom žalovaného, zistiac nasledovné:
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že začiatkom roku 2008 ho oslovil žalovaný, že potrebuje požičať peniaze vo výške 100.000,-Sk, do konca apríla 2008. Keďže sa poznali, podnikali spolu, dohodli sa, že mu peniaze požičia a žalovaný ich vráti do konca augusta 2010. Bola to ústna dohoda na sumu 100.000,-Sk, ktorú poslal žalobca na účet žalovaného. Peniaze boli poskytnuté žalovanému v apríli 2008. Žalovaný dlh nevrátil.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobcom sa nedohodli na zmluve o pôžičke. Podnikali spoločne vo Važci. Uvažovali o zakúpení ďalšieho vleku, boli traja, okrem účastníkov konania, Ľ. Š.. Všetci traja podnikali na základe zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 11. 1. 2006, každý mal jednu tretinu z podnikania. V novembri 2007 bola zverejnená ponuka Štôle, že predáva lyžiarsky vlek. Na základe toho žalovaný podal návrh a ponúkol za vlek sumu 201.000,-Sk. Ponuka žalovaného bola najvyššia. Preto v novembri 2007 sa všetci traja dostavili na obecné zastupiteľstvo obce Štôla. Rokovali o kúpnej zmluve, žiadali, aby splatnosť kúpnej ceny bola stanovená do 15. 5. 2008. Uvažovali, že zarobia na zimnej sezóne a z toho uhradia kúpnu cenu. V prípade, ak bude sezóna zlá, všetci traja sa na kúpnu cenu zložia. Došlo tak k uzavretiu kúpnej zmluvy 15. 11. 2007 medzi žalovaným H. W., SKI TATRA TRANS ako kupujúcim a obcou Štôla ako predávajúcim. Zimná sezóna bola zlá. Nebol takmer žiaden zisk. V apríli sa všetci traja stretli a uvažovali, čo ďalej, či odstúpia od zmluvy o tichom spoločenstve. Nakoniec sa dohodli, že sa na kúpnu cenu zloží žalovaný a žalobca, každý po 100.000,-Sk. Ľ. Š. peniaze nemal. Po ďalšom prevádzkovaní vleku sa im tieto peniaze vrátia. Žalovaný poukázal na podnikateľský účet sumu 100.000,-Sk dňa 29. 4. 2008 a žalobca poukázal na tento účet 100.000,-Sk dňa 9. 5. 2008. Kúpna cena bola zaplatená Obci Štôla 13. 5. 2008. V auguste 2008 došlo k tomu, že žalobca predal svoj vklad bez akejkoľvek dohody s ostatnými spoločníkmi pánovi L.. V súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/59/2009 bola vyslovená neplatnosť prevodu. Dňa 2. 4. 2009 bola uzavretá dohoda o zrušení dohody o tichom spoločenstve, na základe ktorej si všetci traja rozdelili majetok. Celá záležitosť je týmto vybavená. Nie sú žiadne vzájomné podlžnosti. Vlek bol majiteľom všetkých troch. Žalobca vložil predmetný vklad ako tichý spoločník. On nemal podnikateľské oprávnenie, ako ani Ľ. Š.. Na základe dohody o zrušení zmluvy alikvótne bol rozdelený celý majetok. V peňažnom denníku žalovaného pod poradovým číslom 42 je zápis kúpa lyžiarskeho vleku D W-2 za sumu 201.000,-Sk.
Výsluchom svedka Ľ. Š. bolo zistené, že so žalobcom a žalovaným spolu podnikali. Boli kamaráti, neskôr sa to zmenilo. Svedok so žalobcom boli tichí spoločníci vo firme žalovaného SKI TATRA TRANS. V danom prípade sa jednalo o vklad na kúpu lyžiarskeho vleku. Svedok peniaze nemal, bol nezamestnaný. Všetci traja ako spoločníci kúpili vlek z obce Štôla. Dohodli sa na tom všetci traja v zime, zúčastnili sa na zasadnutí obecného zastupiteľstva. Vyhrali, vlek im odpredali, preniesli ho do Važca. Žalobca a žalovaný sa dohodli, že poskytnú vklad do firmy, každý po 100.000,-Sk a odkúpia vlek. Keď bude sezóna dobrá, peniaze sa im vrátia. Vlastníkom vleku sa mali stať všetci traja. Žalobca bez vedomia ostatných dvoch spoločníkov previedol podiel L..
Zo zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 11. 1. 2006 bolo zistené, že ju zatvoril žalovaný v 1. rade ako podnikateľ a tichí spoločníci Ľ. Š. (svedok), Ľ. O. (žalobca). Podľa článku 2 tichí spoločníci poskytujú podnikateľovi majetok lyžiarskeho strediska Važe - Birutová, podľa prílohy č. 1 a to každý z nich na 1/3-inu podielu na majetku. Za poskytnutie majetkového vkladu tichým spoločníkom náleží Ľ. Š. a Ľ.J. O. 33% podielu (každému z nich) na zisku, po zdanení podnikateľa pri prevádzke lyžiarskeho strediska. Tichí spoločníci sa v rovnakom pomere ako na zisku budú podieľať aj na opodstatnenej a dokladovanej strate podnikateľa pri prevádzke lyžiarskeho strediska. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o tichom spoločenstve hmotný investičný majetok pozostával z lyžiarskeho vleku Tatrapoma, lyžiarskeho vleku VL-200, zdemontovaný a ďalšieho investičného majetku objektov. Zo zápisu zo stretnutia majiteľov lyžiarskeho strediska SKI TATRA TRANS Važec zo dňa 25. 8. 2008 bolo zistené, že programom bolo prejednanie kúpnej zmluvy o prevode podielu v lyžiarskom stredisku na G.. L.. Žalobca sa odmietol vyjadriť k uvedenej zmluve. Podľa kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 15. 11. 2007 medzi predávajúcim Obec Štôla a kupujúcim H. W. - SKI TATRA TRANS, predmetom prevodu bol prenosný lyžiarsky vlek DW-2, rok výroby 1992, za dohodnutú kúpnu cenu 201.000,-Sk, splatnú v termíne do 15. 5. 2008. Z peňažného denníka žalovaného bolo zistené, že v rubrike pod poradovým číslom 42, dňa 13. 5. 2008 sa uvádza kúpa lyžiarskeho vleku DW-2, výdavok 201.000,-Sk. Pod poradovým číslom 40, zo dňa 9. 5. 2008 sa uvádza vklad spoločníka - Klein 100.000,-Sk, príjem. Z výpisu z účtu žalovaného H. W. - SKI TATRA TRANS bolo zistené, že dňa 9. 5. 2008 Ľ. O. (žalobca) poukázal na uvedený účet sumu 100.000,-Sk. Z výpisu z účtu žalovaného H. W. - SKI TATRA TRANS bolo zistené, že dňa 9. 4. 2008 H. W. (žalovaný) vložil sumu 100.000,-Sk. Z listiny označenej ako mimoriadna inventúra zo dňa 4. 9. 2008 bolo zistené, že mimoriadna inventúra majetku lyžiarskeho strediska Važec - Birutová podnikateľa H. W., SKI TATRA TRANS a tichých spoločníkov Ľ. Š. a Ľ. O., bola vykonaná ku dňu 1. 9. 2008, účtovný stav majetku bol taký, že vklad podnikateľa Bartko 29. 4. 2008 predstavoval 100.000,-Sk, vklad tichého spoločníka pána O. 9. 5. 2008 predstavoval 100.000,-Sk. Z dohody o zrušení zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 2. 4. 2009 bolo zistené, že podnikateľ a tichý spoločník sa dohodli na rozdelení hnuteľného majetku lyžiarskeho strediska Važec - Birutová podľa inventarizácie majetku k 31. 3. 2009, keďže H. W. a Ľ. Š. sa dohodli na rozdelení hnuteľného majetku podľa inventarizácie. Ľ. O. (žalobcovi) pripadol lyžiarsky vlek DW-2 a iné.
Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C/59/2009 bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 11. 2. 2010 č. k. 7C/59/2009-88 bola určená neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode vecí vymedzených v inventarizačnom súpise majetku lyžiarskeho strediska Važec - Birutová v prílohe č. 1 k zmluve o tichom spoločenstve zo dňa 11. 1. 2006, uzatvorená 5. 8. 2008 medzi žalovaným v 1. rade Ľ. O. a žalovaným v 2. rade G.. O. L.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 14. 4. 2010.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka:
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 517 ods. 1, veta prvá, ods. 2, veta prvá Občianskeho zákonníka:
Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 1. 1. 2009):
Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba B.Ó. I. W., platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 546 Občianskeho zákonníka:
Dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka:
Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol, keď vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jej dôvodnosť. V sporovom konaní platí prejednacia zásada, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je vecou účastníkov konania. Zistený skutkový stav je tak výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov. Hmotné právo určuje, ktorý z účastníkov musí preukázať relevantnú skutočnosť, aby nastal právny účinok, teda kto má dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktoré zaťažuje toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná. Dôkazné bremeno umožňuje súdu vydať rozhodnutie aj v prípadoch, kedy určitá skutočnosť v spore nebola preukázaná, keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti, ako ani o nepravdivosti tvrdení účastníka. Ide o tzv. dôkaznú núdzu. Súd v takomto prípade musí rozhodnúť v neprospech toho účastníka, v ktorého záujme podľa hmotného práva, bolo preukázať tvrdenú skutočnosť.
Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia o uzavretí zmluvy o pôžičke so žalovaným, s obsahovými náležitosťami uvádzanými v žalobe. Zmluva mala byť uzavretá ústnou formou (podľa tvrdenia žalobcu). Žalovaný však poprel uzavretie zmluvy o pôžičke a žalobca nepreukázal, že došlo k prejavu vôle žalovaného, ktorou by prevzal záväzok vrátiť žalobcovi dlh zo zmluvy o pôžičke.
Skutočnosť, že žalobca vložil na podnikateľský účet žalovaného sumu 100.000,-Sk, t.j. 3.319,40 eur, nepreukazovala uzavretie zmluvy o pôžičke, ako ani jej obsahové náležitosti uvádzané žalobcom v žalobe. Výsluchom svedka, ako aj listinami, najmä kúpnou zmluvou uzavretou s Obcou Štôla, peňažným denníkom žalovaného bolo preukázané, že finančné prostriedky vložené na podnikateľský účet žalovaného, predstavovali vklad žalobcu, za účelom zaplatenia kúpnej ceny lyžiarskeho vleku od Obce Štôla, na základe spoločných podnikateľských aktivít žalobcu a žalovaného (predovšetkým zmluvy o tichom spoločenstve). Žalobca nepopieral, že sa zúčastnil rokovaní na obecnom zastupiteľstve v Obci Štôla, ako ani nepopieral uzavretie zmluvy o tichom spoločenstve, ktorú uzavreli so svedkom ako tichí spoločníci žalovaného.
Keďže žalobca nedisponoval písomnou zmluvou o pôžičke a tvrdenia žalovaného, svedka a predložené listinné dôkazy preukazujú možný iný právny dôvod vloženia finančných prostriedkov na účet žalovaného, výsledky hodnotenia dôkazov neumožňovali súdu prijať záver o pravdivosti tvrdení žalobcu. V záujme žalobcu bolo, podľa hmotného práva, tvrdiť a preukázať vznik záväzku žalovaného z platnej zmluvy o pôžičke, keďže neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, žaloba musela byť zamietnutá.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, prislúchala plná náhrada trov konania voči žalobcovi v konaní neúspešnému. Trovy konania pozostávali z náhrady súdneho poplatku zaplateného za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 199 eur (položka č. 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. z. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, t.j. 6% z ceny vymáhaného nároku). Trovy konania ďalej pozostávali z odmeny právneho zástupcu žalobcu za zastupovanie v konaní, keď za jeden úkon právnej služby prislúchala odmena vo výške 121,17 eur, t.j. za štyri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odporu, účasť na súdnom pojednávaní dňa 2. 12. 2011 a 27. 1. 2012), štyri krát 121,17 eur, spolu 484,68 eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a), b), c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, popri odmene prislúchala právnemu zástupcovi paušálna náhrada hotových výdavkov v súvislosti so štyrmi úkonmi právnej služby 3 x 7,41 eur a 1 x 7,36 eur, spolu 29,86 eur. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi prislúchalo zvýšenie o DPH vo výške 20%, t. j. o sumu 102,91 eur. Žalobca je preto povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 199 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 617,45 eur, tieto na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jaroslava Kiapeša, advokáta so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 4330/31, podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
V súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd stanovil lehotu na plnenie v trvaní desať dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, prihliadajúc na výšku peňažného plnenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.