Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_SA-4Er-539-2003.pdf
PDF · 71.59 KB
Case nature
Area
Subarea
SA-4Er/539/2003
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: Národný úrad práce - Okresný úrad práce Zlaté Moravce, Hviezdoslavova 183, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 3178088136, proti povinnému: REKOP s.r.o., Žihárec č. 257, 925 83 Žihárec, IČO: 36522465, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 1.293,- Sk a ďalších trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom JUDr. Milanom Strieškom pod spisovou značkou EX 2189/03 vyhlasuje za neprípustnú a na základe toho exekúciu zastavuje .
II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, a to poverením vydaným Okresným súdom Šaľa č. SA-4Er/539/2003-11 zo dňa 19.11.2003, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1.293,- Sk a ďalších trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Národného úradu práce - Okresného úradu práce Zlaté Moravce č.k. 2155/K-45/2002PEGf zo dňa 10.07.2002, ktorý sa stal právoplatný dňa 02.08.2002 a vykonateľný dňa 19.08.2002.
Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu podnet na rozhodnutie o zastavení predmetnej exekúcie, a to v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko bolo zistené, že povinný bol ex offo vymazaný z Obchodného registra.
Súd v rámci skúmania podmienok konania zistil, že spoločnosť povinného bola v priebehu exekúcie zrušená, a to odo dňa 22.12.2010 a následne zanikla výmazom z Obchodného registra, a to ku dňu 15.01.2011, pričom právnym dôvodom výmazu bol ex offo výmaz.
Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41
Podľa § 57 ods.1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. o Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Exekučné konanie môže byť vykonávané len v prospech alebo neprospech subjektu spôsobilého byť účastníkom konania. Výmazom povinného z Obchodného registra, tento stratil právnu subjektivitu ako i spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Povinný zanikol výmazom ex offo dňa 15.01.2011, pričom zanikol bez právneho nástupcu, v zmysle čoho je predmetná exekúcia v súčasnosti vedená voči neexistujúcemu subjektu a ako taká je neprípustná. Preto súd danú exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a v spojitosti s ustanovením § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ju zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
O náhrade trov exekučného konania súd rozhodol tak, že túto súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko v danom prípade ide o situáciu, kedy súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov nevzniká. V zmysle ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupcu. Zánikom povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a teda v danom prípade bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie bola strata spôsobilosti povinného byť účastníkom konania. Povinný neexistuje (zrušený bol ku dňu 22.12.2010, vymazaný ku dňu 15.01.2011). Nakoľko k výmazu nedošlo na základe rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku povinného, o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmeny správcov, o zastavení konkurzného konania alebo zrušení konkurzu pre nedostatok majetku (nemajetnosť povinného) a oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nejedná sa teda o prípad, kedy možno k náhrade trov zaviazať oprávneného. Rovnako tak tu nie je ani zákonný priestor na to, aby sa rozširoval zákonom taxatívne vymedzený okruh dôvodov, kedy je možné náhradou trov exekučného konania zaťažiť oprávneného. Situácii, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie sa venoval aj Ústavný súd SR, ktorý v tejto súvislosti v rámci svojej rozhodovacej činnosti
poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva ( Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70 ), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu), je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Ústavný súd konštatoval, že toto riziko, ktoré exekútor nesie, je dôvodné a do značnej miery kompenzované jeho, v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Pre úplnosť tunajší súd na záver uvádza, že samotná skutočnosť, že povinný ( príp. aj oprávnený ) stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, a nemožno mu preto uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie tejto povinnosti štátu, keďže Exekučný poriadok v žiadnom svojom ustanovení neustanovuje možnosť, resp. zákonné podmienky, z ktorých by bolo možné vyvodiť prechod povinnosti nahradiť trovy exekúcie na štát ( rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 377/08-13 ). Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené v druhej vete výrokovej časti tohto uznesenia a súdnemu exekútorovi náhradu trov predmetného exekučného konania, nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.