Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/33/2011

Potvrdené rozhodnutím 6Sžp/18/2012
„Identifikačné číslo spisu: 6011200411 Dátum vydania rozhodnutia: 30.01.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Hargaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:6011200411.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobkyne : Okresná prokuratúra vo Zvolene, Trhová 7, Zvolen, proti žalovanému : Mesto Detva, J.G. Tajovského 7, Detva, za účasti účastníka : O., bytom G., V., o preskúmanie zákonnosti oznámenia vydaného žalovaným pod č. 677/2009/JĽa-ozn zo dňa 1. apríla 2009, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/33/2011-51 zo dňa 27. januára 2012, jednohlasne, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/33/2011-51zo dňa 27. januára 2012 p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobkyne: Okresná prokurátorka vo J., Trhová č. 7, XXX XX J. proti žalovanému: M. V., J.G.Tajovského 7, XXX XX V., za účasti ďalšieho účastníka: O. C., G.. M. Y.. XXXX/X, XXX XX V. o preskúmanie zákonnosti opatrenia vydaného žalovaným pod č. XXX/XXXX/B. zo dňa 01.04.2009 jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou podľa v spojení s doručenou súdu 11.04.2011 domáhala zrušenia opatrenia žalovaného č.j. XXX/XXXX/B. z XX.XX.XXXX s odôvodnením, že vydaním opatrenia a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, bol porušený zákon. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že na základe ohlásenia jednoduchej stavby stavebníkom O. C. - ďalším účastníkom konania -podaného s prílohami u žalovaného v postavení stavebného úradu, žalovaný vydal oznámenie (tzv. súhlas) podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „“), že nemá námietky proti uskutočneniu ohlásenej jednoduchej stavby „Rodinný dom R. s garážou na pozemku parc. KN č. XXXXX/X v k.ú. V.“ pozostávajúcej z prízemia, podkrovia, prípojok na inžinierske siete, vjazdu a nepriepustnej žumpy, alternatívne ČOV, pri rešpektovaní podmienok stanovených v predmetom oznámení. Žalobkyňa namietala zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu stavebného úradu, pretože v územnom rozhodnutí vydanom stavebným úradom pod č. XXX/XXXX/B. zo dňa XX.XX.XXXX nebolo určené, že na uskutočnenie predmetnej stavby ďalšieho účastníka konania postačí ohlásenie, teda ust. nebolo aplikované a stavebným úradom posudzované a na túto možnosť neupozornil ani stavebník. Podľa žalobkyne preto nebola splnená zákonná podmienka pre vydanie predmetného opatrenia - oznámenia z 01.04.2009, že stavebný úrad nemá námietky proti uskutočneniu ohlásenej jednoduchej stavby. Proti opatreniu žalovaného podal prokurátor Okresnej prokuratúry J. protest značky Pd XXX/ XX-X z XX.XX.XXXX, o ktorom rozhodol Krajský stavebný úrad K. K. svojím rozhodnutím č. C.-XXXX- XX/XX-X;U. zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným 14.02.2011 tak, že protestu nevyhovel. Žalobkyňa sa preto žalobou podanou v zákonnej lehote domáhala zrušenia predmetného opatrenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom podania žaloby bola žalobkyňou tvrdená nezákonnosť napadnutého opatrenia, ako aj predchádzajúceho postupu žalovaného, spočívajúca v tom, že žalovaný sa neriadil ust. až 4 o správnom konaní (ďalej len „“), ani ust. , a a a , keď žalovaný v územnom rozhodnutí neurčil, že na uskutočnenie predmetnej jednoduchej stavby postačí ohlásenie. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný v územnom konaní ani neposudzoval možnosť aplikácie ust. a nepožadoval to ani stavebník. Z uvedeného dôvodu podľa žalobkyne nebola

splnená zákonná podmienka pre vydanie opatrenia - oznámenia stavebného úradu, že nemá námietky proti uskutočneniu ohlásenej jednoduchej stavby, t.j. ani na postup, kedy je možné vykonať stavbu na základe ohlásenia jednoduchej stavby. Podľa všetky druhy stavieb vyžadujú stavebné povolenie a umožnenie realizovať stavbu len na základe ohlásenia je podľa žalobkyne len úľavou, ktorú môže stavebný úrad poskytnúť stavebníkovi v prípadoch stanovených v veta prvá , t.j. v prípadoch, keď územné konanie o umiestnení stavby nebolo spojené so stavebným konaním ( ) a stavebný úrad z podkladov zadovážených v územnom konaní dospeje k záveru, že v územnom rozhodnutí môže natoľko presne určiť zastavovacie podmienky a požiadavky na projekt jednoduchej stavby, že následné stavebné konanie by už bolo len formálne a nemohlo by nijako podstatne zmeniť požiadavky na stavbu z hľadiska ochrany verejných záujmov chránených a osobitnými predpismi a práv účastníkov konania. V takom prípade potom musí stavebný úrad vo výrokovej časti rozhodnutia rozhodnúť o poskytnutí tejto úľavy stavebníkovi a podľa veta prvá určiť, že na jednoduchú stavbu postačí len ohlásenie podľa . Len v takomto prípade stavebník, ďalší účastníci konania, ako aj dotknuté orgány nadobudnú vedomosť, že stavebné konanie sa neuskutoční, nakoľko po nadobudnutí právoplatnosti územného rozhodnutia stavebníkovi postačí ohlásenie. Proti takémuto rozhodnutiu zároveň môžu účastníci konania podať opravný prostriedok, pokiaľ s aplikáciou ust. veta prvá nesúhlasia. Ak však stavebný úrad v územnom rozhodnutí o umiestnení stavby takúto úľavu neurčí a napriek tomu vydá opatrenie - oznámenie podľa , že proti uskutočneniu ohlásenej jednoduchej stavby nemá námietky, poruší zákon

- obíde celé obligatórne požadované konanie ( až ). Od stavebníka nevyžaduje splnenie zákonných stanovených povinností a dotknutým orgánom odníme možnosť podávať záväzné stanoviská. Rovnako ďalším osobám, ktorým by prináležalo postavenie účastníkov stavebného konania, odníme možnosť uplatňovať svoje práva zákonom predpísaným spôsobom v konaní. Podľa žalobkyne žalovaný podriadil povoľovanie jednoduchej stavby právnemu režimu ohlásenia bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky na takýto postup. Žalovaný vydaním predmetného opatrenia a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, nesporne porušil právnu úpravu, práva a zákonom chránené záujmy, ktorých ochrana patrí podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov do pôsobnosti prokuratúry, ktorej činnosť je jednou zo súčastí záruk zákonnosti. Žalobkyňa napokon v žalobe poukázala na to, že v zmysle žiadny z účastníkov územného konania, teda ani stavebník (ďalší účastník konania) nemal dôvod domnievať sa, že realizácia jednoduchej stavby - rodinného domu by mohla byť povolená bez uskutočnenia stavebného konania a bez stavebného povolenia, nakoľko stavebný úrad v územnom rozhodnutí neaplikoval ust. veta prvá a neurčil, že na túto jednoduchú stavbu postačí len ohlásenie. Skutočnosť, že žalovaný ako stavebný úrad pochybil v prospech stavebníka vydaním nezákonného opatrenia (tzv. súhlasu), na základe ktorého začal v dobrej viere stavbu realizovať, nemôže v právnom štáte spôsobovať tolerovanie odňatia možnosti ďalším osobám, ktorým malo v stavebnom konaní prináležať postavenie účastníkov konania a postavenie dotknutých orgánov, aby svoje práva nemali možnosť uplatňovať.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe z 23.05.2011 uviedol, že si nie je vedomý porušenia zákona. Poukázal na , podľa ktorého stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavby. Ohlásenie stavebnému úradu postačuje pri jednoduchej stavbe vtedy, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí a to podľa . Predmetná stavba je v zmysle jednoduchou stavbou. Stavebný úrad preto v územnom rozhodnutí zo dňa XX.XX.XXXX určil postup podľa , keď je v ňom uvedené: „Toto rozhodnutie platí podľa v znení neskorších predpisov 2 roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Nestratí však platnosť, ak v tejto lehote bude podaná žiadosť o stavebné povolenie stavby, umiestnenej týmto rozhodnutím, resp. ohlásenie stavby.“ Podľa žalovaného tým bolo v územnom rozhodnutí určené, že navrhovateľ (stavebník) môže požiadať o stavebné povolenie alebo ohlásenie stavby. Stavebníkovi sú dané možnosti, ako má postupovať a je na posúdení stavebného úradu, či navrhovateľ (stavebník) splnil podmienky na ohlásenie stavby, alebo je potrebné stavebné povolenie. Takto uvedený postup žalovaný zdôvodňoval tým, že územné rozhodnutie platí 2 roky, v tomto období môže nastať situácia, ktorá by si následne vyžadovala zmenu územného rozhodnutia a stavebný úrad by vzhľadom na zmenu skutočností musel o nich rozhodnúť v stavebnom konaní. Žalovaný napokon vo svojom vyjadrení uviedol, že postupoval v konaní v zmysle Správneho poriadku.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa a preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

Predmetom preskúmavacieho konania je v tomto prípade opatrenie, ktorým žalovaný v postavení stavebného úradu na základe ohlásenia jednoduchej stavby oznámil ďalšiemu účastníkovi konania ako stavebníkovi, že proti uskutočneniu jednoduchej stavby „Rodinný dom R. s garážou“ na pozemku parc. KN č. XXXXX/X v k.ú. V. (ďalej aj „predmetnej stavby“) nemá námietky. Okruh účastníkov tohto konania je určený ust. .

Zástupca žalobkyne sa na pojednávaní pridržiaval dôvodov uvedených v žalobe. Zdôraznil, že v prejednávanom prípade žalovaný nedodržal postup stanovený a Správnym poriadkom, a preto navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Poverená zástupkyňa žalovaného poukázala na obsah písomného vyjadrenia a uviedla, že opatrenie žalovaného bolo vydané v súlade so . Žiadala žalobu zamietnuť.

Ďalší účastník konania O. C. na pojednávaní uviedol, že v územnom konaní boli všetci susedia ako prípadní účastníci oboznámení so všetkými skutočnosťami ohľadne stavby, mali možnosť sa vyjadriť, vyjadrili sa, k stavbe nemali námietky a v súčasnosti je stavba pred kolaudáciou. Vzhľadom na to, že boli dodržané všetky podmienky, navrhol, aby bola žaloba zamietnutá.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný ako stavebný úrad na základe návrhu O. C. na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Rodinný dom R. s garážou“ na pozemku parc. KN-E č. XXXXX, XXXXX v k.ú. V. vydal s poukazom na a dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie č. XXX/XXXX/B.. o umiestnení stavby „Rodinný dom R. s garážou“ pozostávajúcej z prízemia, podkrovia, prípojok na inžinierske siete, nepriepustnej žumpy, alternatívne ČOV, na pozemku parc. KN-E č. XXXXX, XXXXX v k.ú. V. a určil podmienky pre umiestnenie predmetnej stavby (body 1-9) s poukazom na . Súčasne týmto rozhodnutím stanovil, že platí 2 roky od nadobudnutia právoplatnosti a nestratí platnosť, ak v tejto lehote bude podaná žiadosť o stavebné povolenie stavby umiestnenej týmto rozhodnutím, resp. ohlásenie stavby. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia o.i. vyplýva, že k vydanému územnému rozhodnutiu neboli vznesené zo strany účastníkov konania námietky a k stavbe sa vyjadrili príslušné orgány, ktorých stanoviská boli zahrnuté do podmienok tohto rozhodnutia.

Stavebník (ďalší účastník konania) doručil stavebnému úradu 23.03.2009 ohlásenie jednoduchej stavby „Rodinný dom R. s garážou“ na pozemku parc. KN č. XXXXX/X v k.ú. V.. Na základe uvedeného ohlásenia stavby žalovaný (stavebný úrad) oznámil oznámením č. XXX/XXXX/B. z XX.XX.XXXX, že nemá námietky proti uskutočneniu ďalším účastníkom ohlásenej jednoduchej stavby „Rodinný dom R. s garážou“. Predmetným opatrením žalovaný súčasne určil podmienky pod bodmi 1-12, ktoré je stavebník povinný dodržať. Skutkové okolnosti prejednávaného prípadu neboli medzi účastníkmi konania sporné. Sporné bolo posúdenie výroku územného rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby, najmä jeho posledného odstavca a poslednej vety: „Toto rozhodnutie platí podľa , v znení neskorších predpisov, 2 roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Nestratí však platnosť, ak v tejto lehote bude podaná žiadosť o stavebné povolenie stavby, umiestnenej týmto rozhodnutím, resp. ohlásenie stavby.“ V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že samotné vydané územné rozhodnutie pritom nemôže byť predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní, pretože nejde o prípad, na ktorý je možné aplikovať ust. , v zmysle ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Preskúmané opatrenie - oznámenie stavebného úradu sa síce opiera o územné rozhodnutie, ktoré bolo preň aj záväzné, avšak nie je splnená jedna z podmienok

uvedených v ust. a to, že by zároveň pre jeho preskúmanie nebol určený osobitný postup. Územné rozhodnutie je totiž rozhodnutím, na preskúmanie ktorého je určený postup podľa 5. časti .

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa prvá veta stavebný úrad môže v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby, jej prístavby alebo nadstavby určiť, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa .

Podľa ohlásenie stavebnému úradu postačí pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí.

Podľa stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa , k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak.

Podľa prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone.

Podľa účastníkom konania o žalobe prokurátora je prokurátor, účastníci správneho konania a správny orgán podľa odseku 4.

Podľa prokurátor pri podaní návrhu podľa dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.

Územné rozhodnutie v poslednej vete výroku, tak ako je vyššie citovaná, náležitosti požadované Správnym poriadkom jednoznačne nespĺňa. Pokiaľ totiž zákon oprávňuje správny orgán nejakú skutočnosť určiť, je rozhodnutím vo veci určenie tejto skutočnosti. v oprávňuje stavebný úrad, aby v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby, jej prístavby alebo nadstavby určil, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa . Je nepochybné, že posledná veta výroku územného rozhodnutia nemá formu určovacieho výroku. Rovnako nespĺňa náležitosti stanovené Správnym poriadkom () tým, že výrok neobsahuje ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Vo výroku sa síce ust. uvádza, avšak vzhľadom na to, že neobsahuje konkrétne ustanovenie právneho predpisu s uvedením príslušného odseku cit. ust. , nie je možné považovať požiadavku stanovenú v Správneho poriadku za splnenú. Územné rozhodnutie navyše vôbec neobsahuje odôvodnenie týkajúce sa tejto časti výroku. Obrana žalovaného spočívajúca v odôvodnení použitej formulácie vo výroku jeho alternatívnosťou, ako aj ním v písomnom vyjadrení k žalobe i na pojednávaní uvádzané dôvody, ktoré ho viedli k aplikovaniu zvoleného postupu, sú právne irelevantné. Argumentácia žalovaného svedčí totiž nielen o pochybení, ktoré vyplýva priamo z predmetného výroku, ale aj o

svojvoľnosti pri jeho formulácii, t.j. arbitrárnosti pri rozhodovaní. Napriek vyššie uvedenému je potrebné opätovne zdôrazniť, že územné rozhodnutie nie je a ani nemôže byť predmetom prieskumu zákonnosti v tomto konaní. Z poslednej výrokovej vety predmetného územného rozhodnutia však nesporne vyplýva, že v územnom rozhodnutí bolo rozhodnuté aj o tom, že toto nestratí platnosť, ak v lehote 2 rokov od jeho právoplatnosti bude podaná žiadosť o stavebné povolenie stavby umiestnenej týmto rozhodnutím (Rodinný dom R. s garážou stavebníka O. C.), resp. ohlásenie stavby. Z takéhoto znenia výroku je jednoznačné, že ide o chybný výrok a to tak po stránke formálnej (absentuje určovacia veta), ako aj po stránke obsahovej (Stavebný zákon nepripúšťa žiadne alternatívy). Napriek tomu, že táto časť výroku predmetného územného rozhodnutia je celkovo nesprávna, jedná sa o výrok dostatočne zrozumiteľný na to, aby si z jeho obsahu mohol účastník vyvodiť záver o tom, že na umiestňovanú stavbu postačuje ohlásenie. To znamená, že aj všetci tí, pre ochranu ktorých záujmov žalobca žiada napadnuté oznámenie žalovaného zrušiť, pretože im podľa tvrdenia žalobcu mala byť odňatá možnosť uplatňovať svoje práva v konaní. Z obsahu predloženého spisu, z územného rozhodnutia i vyjadrenia ďalšieho účastníka konania vyplýva, že účastníci územného konania nemali žiadne námietky proti jednoduchej stavbe stavebníka - ďalšieho účastníka konania. Predmetné územné rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, a teda tak pre stavebný úrad, ako aj pre účastníkov stavebného konania v ďalšom konaní záväzné a to aj vtedy, ak je chybné, alebo nesprávne. Súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalobkyne o chýbajúcom výroku o tom, že na umiestňovanú stavbu stačí ohlásenie a tým o chýbajúcom podklade pre vydanie žalobou napadnutého opatrenia (oznámenia) žalovaným. Pokiaľ teda stavebník (ďalší účastník konania) na základe takto vydaného územného rozhodnutia ohlásil uskutočnenie jednoduchej stavby (svojho rodinného domu, ktorý je pred kolaudáciou), dodržiac všetky podmienky stanovené stavebným úradom, pričom účastníci územného konania boli oboznámení so všetkými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetnej jednoduchej stavby a mali možnosť sa k nim vyjadriť, nemožno mu pričítať absenciu konania v dobrej viere.

Súd preto dospel k záveru, že stavebník - ďalší účastník konania vychádzajúc z vydaného územného rozhodnutia mal dôvod predpokladať, že na územným rozhodnutím umiestnenú jednoduchú stavbu „Rodinný dom R. s garážou“ stačí ohlásenie stavby, pretože predmetné územné rozhodnutie vo výroku takýto postup označuje, resp. umožňuje. Stavebník postupoval spôsobom označeným v územnom rozhodnutí, keď stavebnému úradu ohlásil jednoduchú stavbu, ktorá bola týmto územným rozhodnutím umiestnená. Stavebník teda svoje právo postaviť jednoduchú stavbu na základe súhlasu stavebného úradu, resp. oznámenia stavebného úradu, že nemá proti uskutočneniu ohlásenej stavby námietky, nadobudol v dobrej viere. Žalobkyňa sa v žalobe nevysporiadala nijakým spôsobom s tým, že rozhodnutie o umiestnení stavby obsahuje ako označenie ďalšieho možného postupu aj postup ohlásením stavby. V žalobných dôvodoch uvádza výlučne tvrdenie, že v územnom rozhodnutí rozhodnutie o takomto postupe absentuje. Súd sa preto nemohol stotožniť so záverom žalobkyne, že žalovaný nemal v územnom rozhodnutí podklad pre vydanie napadnutého opatrenia a ani s tým, že žalobkyňa nemusela postupovať podľa , pretože účastníci územného konania (vrátane stavebníka) nemali dôvod domnievať sa, že na predmetnú jednoduchú stavbu stačí jej ohlásenie. umožňuje postup, pri ktorom stačí ohlásenie jednoduchej stavby, pričom je nesporné, že predmetná stavba spĺňa kritériá jednoduchej stavby. Rovnako územné rozhodnutie predpokladá postup ohlásením jednoduchej stavby a takýto postup vyplýva aj z postupu a usmernení stavebného úradu adresovaných stavebníkovi, pričom stavebný úrad následne s ohlásením stavby súhlasil. Z uvedených faktorov je možné vyvodiť konanie stavebníka v dobrej viere.

Prokurátor môže podľa podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone, pričom však pri podaní takéhoto návrhu musí podľa dbať o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. V preskúmavanom prípade táto podmienka stanovená v nebola splnená. Ochrana práv nadobudnutých v dobrej viere požíva ochranu v súlade s ústavnými princípmi právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv vyplývajúcich z pojmu demokratického právneho štátu ( SR). Práva ďalšieho účastníka nadobudnuté v dobrej viere (dobromyseľne) požívajú právnu ochranu. Na základe uvedených skutočností súd žalobu s poukazom na zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že žalobkyni, ktorá nemala vo veci úspech, náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyňa si náhradu trov konania ani neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.