Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-294-2010.pdf
PDF · 87.41 KB
No categories available
18C/294/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci žalobcu CASSPOS, a.s., Dopravná č. 6, Košice, IČO 31 721 648, zast. advokátkou JUDr. Eva Geleneky Hencovská, Bajzova č. 2, Košice proti žalovanej T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Č.. XX, W., zast. advokátom JUDr. Juraj Kula, Mäsiarska č. 30, Košice v konaní o náhradu získaného prospechu z odporovateľného právneho úkonu takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 23.235,74 EUR s 9% ročným úrokom z omeškania od 6.1.2011 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou, ktorú podal súdu dňa 2.11.2010 domáhal voči žalovanej náhrady získaného prospechu z odporovateľného právneho úkonu v sume 20.000 EUR s príslušným úrokom z omeškania odo dňa doručenia žaloby do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 7.2.2005 č.k. 12C 14/2003-216 zaviazal manžela žalovanej I. R. zaplatiť žalobcovi sumu 1.965.160,40,- Sk s 10% ročným úrokom z omeškania a k náhrade trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.5.2006 a keďže nedošlo k dobrovoľnému plneniu, na základe návrhu žalobcu exekútor JUDr. Ing. Bohumil Husťák dňa 25.5.2006 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktorým povinnému I. R. zakázal nakladať so svojím majetkom a následne vydal upovedomenie o spôsobe a začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti: spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3-iny k bytu č. X na X. posch., stavby súp. č. XXX na ul. C. T. Č.. X P. W. na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX, XXXX H. XXXX zapísaných v kat. území W. - U. na LV č. XXXXX. Napriek tomu I. R. previedol svoj spoluvlastnícky podiel na základe darovacej zmluvy č. P.-XXXX/XX uzavretej dňa 29.5.2006 na žalovanú T. R., svoju manželku. Z toho dôvodu žalobca podal žalobu o odporovateľnosť tohto právneho úkonu, a to darovacej zmluvy uzavretej dňa 29.5.2006 s tým, že táto je voči žalobcovi právne neúčinná a konanie sa viedlo na Okresnom súde Košice I sp. zn. 37C 165/2006. Rozsudkom zo dňa 9.11.2007 súd určil, že predmetná darovacia zmluva, je voči žalobcovi právne neúčinná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.1.2009, následne však žalobca zistil, že žalovaná previedla svoj spoluvlastnícky podiel takto získaný darovaním na tretiu osobu titulom kúpnej zmluvy.
Žalobca poukázal na ust. § 42b ods. 4 OZ, v zmysle ktorého môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.
Preto žalobca v tomto konaní žiada priznať náhradu v peniazoch, toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.
Žalobca v priebehu konania so súhlasom súdu zmenil petit svojej žaloby tak, že žiadal zaplatiť 23.235,74 EUR s 9% ročným úrokom z omeškania od 3.11.2010 do zaplatenia.
Žalovaná v písomnom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že nespochybňuje nárok žalobcu v časti, v ktorej si uplatňuje náhradu v peniazoch toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, nesúhlasila však s čiastkou, ktorú požaduje žalobca a uviedla, že podľa nej trhová hodnota nehnuteľnosti predstavuje 50.000 EUR a z toho 1/3-ina 16.666,66 EUR. Preto navrhla, aby súd ju zaviazal zaplatiť žalobcovi 16.666,66 EUR a určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovanej, listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom a predloženými účastníkmi konania, pripojeným spisom Okresného súdu Košice I sp. zn. 37 C 165/2006, na základe ktorých zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
Medzi účastníkmi konania boli nesporné tie skutočnosti, ktoré uviedol žalobca vo svojej žalobe týkajúce sa rozhodnutí súdu o odporovateľnosti právneho úkonu darovacej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi dlžníkom žalobcu I. R. a jeho manželkou, žalovanou v tomto konaní. Preto sa súd predovšetkým oboznámil s pripojeným spisom sp. zn. 37C 165/2006 zo dňa 9.11.2007, ktorým súd určil, že darovacia zmluva č. P. XXXX/XXXX uzavretá dňa 29.5.2006 medzi žalovaným v 1. rade I. R. a žalovanou v 2. rade T.R. R., je voči žalobcovi právne neúčinná, ako aj s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.11.2008, č.k. 3Co 72/2008, ktorým bol potvrdený prvostupňový rozsudok v časti o určení neúčinnosti darovacej zmluvy a zmenený rozsudok vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade tak, že proti nemu bola žaloba zamietnutá.
Súd si vyžiadal kúpnu zmluvu, ktorá bola uzavretá medzi predávajúcimi T. R., T. R., Q. W.Ő.P. a kupujúcimi O. L. a N.. Ž. V. dňa 6.6.2008, ktorou kúpnou zmluvou predávajúci odpredali kupujúcim byt č. X na X. posch. bytového domu súp. č. XXX na ul. C. T. Č.. X P. W., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu, ako aj spoluvlastnícky podiel na pozemkoch. V predmetnej kúpnej zmluve v čl. VI bola dohodnutá kúpna cena tejto nehnuteľnosti na 2.100.000,- Sk a zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena bude vyplatená v troch splátkach, a to 30.000,- Sk dňa 21.5.2008, druhá splátka 320.000,- Sk dňa 26.5.2008 a tretia splátka 1.750.000,- Sk do 5-tich dní od poskytnutia hypotekárneho úveru.
Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že je nesporné, že svoj podiel na predmetnej nehnuteľnosti previedla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.6.2008 na tretiu osobu. Vzhľadom na to, že bola podielovou spoluvlastníčkou, na nátlak ostatných podielových spoluvlastníkov pristúpila na uzavretie tejto kúpnej zmluvy, a tvrdila, že táto bola uzavretá ešte skôr, ako nadobudol právoplatnosť rozsudok vo veci odporovateľnosti právneho úkonu darovacej zmluvy. V mesiaci jún 2008 obdržala peniaze, teda podiel z kúpnej ceny nehnuteľnosti vo výške 700.000,- Sk a vzhľadom na to, že rozsudok uvádzal, že má vrátiť dar, tak keď dostala peniaze, tieto peniaze odovzdala svojmu manželovi. Podľa nej to bolo jedno, či vrátila dar alebo hodnotu daru v peniazoch. Žalovaná nevedela vysvetliť, prečo tieto peniaze neposkytla žalobcovi, uviedla, že k tomu sa vie vyjadriť iba jej manžel. poukázala na to, že sa jednalo o dlhy jej manžela, ktoré vznikli počas jeho podnikania, keďže nemali zrušené BSM exekútor siahol na veci patriace do BSM, tvrdila, že exekútor im už všetko zobral a nič nemajú.
Právny zástupca žalovanej namietal, že prospech, ktorý žalovaná získala z odporovateľného právneho úkonu, treba posudzovať k dátumu rozhodnutia súdu.
Za tým účelom predložil správu realitnej kancelárie MAXEN Reality Centrum, podľa ktorého 2 izbový byt na ul. Obrancov miestu v pôvodnom stave, sa pohybuje na hodnote 50.150 EUR a FRAMES SK s.r.o. podľa ktorého je to 50.000 EUR. Nesúhlasil ani s požadovaným úrokom z omeškania, pretože podľa neho tento možno žiadať iba od dlžníka, ktorý sa omeškal so splatením peňažného dlhu, v súlade s §517 ods. 2 OZ. Naviac namietal aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej z toho dôvodu, že žalovaná sumu, ktorú získala z predaja bytu odovzdala svojmu manželovi.
Strana žalobcu trvala na tom, že prospech, ktorý žalovaná získala, predstavuje sumu, ktorú získala predajom svojho podielu na nehnuteľnosti, tak, ako vyplýva z kúpnej zmluvy zo dňa 6.6.2008. Nie je dôležité, kedy rozsudok Krajského súdu v Košiciach v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu nadobudol právoplatnosť, pretože žalovaná bola vo veci vypočutá, vedela o tom, že bol vydaný rozsudok prvostupňového súdu, a že sú tu okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu. Nie je dôležité ani to, čo urobila žalovaná s peniazmi ktoré získala z predaja, stále zostala pasívne vecne legitimovaná v tomto konaní, pretože ona uzavrela kúpnu zmluvu a ona mala prospech z predaja bytu.
Podľa ust. § 42b/ ods. 4 OZ právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s cit. zák. ustanoveniami súd zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej istiny, pretože dospel k tomu záveru, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní je právne odôvodnený. Žalovaná je vo veci pasívne vecne legitimovaná, pretože mala prospech z právneho úkonu, proti ktorému žalobca s úspechom odporoval, teda z právneho úkonu darovacej zmluvy. Po právoplatnosti rozsudku o odporovateľnosti tohto právneho úkonu, ktorý sa stal voči žalobcovi neúčinný, žalobca ako veriteľ mal podklad k tomu, aby na základe titulu k výkonu rozhodnutia vydaného proti dlžníkovi, sa domáhal exekúcie toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a to voči osobe v prospech ktorej bol tento právny úkon urobený, t.j. voči žalovanej. Vzhľadom na to, že takýto postup nebol dobre možný, lebo medzičasom sa žalovaná tohto majetku zbavila - svoj podiel na nehnuteľnosti predala, prichádzal do úvahy iba postup, ktorý žalobca uplatnil v tomto konaní: domáhať sa, aby ten, kto mal z toho právneho úkonu prospech vydal takto získané plnenie a tohto plnenia sa mohol domáhať iba voči žalovanej, ktorá v skutočnosti mala prospech z uvedeného právneho úkonu a len ona bola pasívne vecne legitimovanou v tomto konaní. Prospech žalovanej predstavuje tú sumu, ktorú získala po speňažení svojho podielu na nehnuteľnosti, t.j. vo výške 1/3-iny zo sumy 2.100.000,- Sk, t.j. 700.000,- Sk, čo v prepočte na euro prestavuje 23.235,74 EUR. Súd nesúhlasil s názorom žalovaného, že prospech žalovanej by mala predstavovať čiastka predstavujúca trhovú hodnotu jej 1/3-vého podielu na predmetnej nehnuteľnosti, čo v súčasnosti môže byť 16.666,66 EUR k dátumu rozhodnutia súdu, pretože takýto postup by nebol v súlade s dikciou zákona. Podľa zváženia súdu zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby v prípade nemožnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu z neúčinného právneho úkonu vo výške toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku, bolo možné účinne a bezodkladne sa s úspechom domáhať práve tej sumy, ktorá predstavuje výšku prospechu, teda sumy prijatej zo speňaženia dotknutej nehnuteľnosti, teda dosiahnuť uspokojenie nároku žalobcu aj v prípade, pokiaľ by nehnuteľnosť bola vo vlastníctve tretích osôb, s ktorými žalobca nemá žiaden právny vzťah a voči nim žiadne nároky uplatňovať nemôže.
Skutočnosť, ako použila žalovaná peniaze získané z predaja svojho podielu, pre rozhodnutie súdu nemalo žiaden právny význam.
Súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania k priznanej istine, pretože s vydaním tejto sumy sa žalovaná dostala do omeškania dňom nasledujúcim po doručení žaloby. V súlade s § 517 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, žalovaná po predaji nehnuteľnosti bola žalobcovi dlžná priznanú istinu, preto sa na ňu citovaný §517 ods.2 OZ vzťahuj. Výška úroku z omeškania je v súlade s § 3 ods.1 vyhl. č.87/1995 Z.z. a predstavuje úrokovú sadzbu určenú Európskou centrálnou bankou zvýšenú o 8 percentuálnych bodov platných k dátumu začatia omeškania žalovanej, t.j. 9%.
Vzhľadom na to, že žalobca doposiaľ nezaplatil súdny poplatok z rozšírenej žaloby, súd nemohol rozhodnúť o trovách konania a preto rozhodol tak, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.