Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-284-2011.pdf
PDF · 74.17 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/284/2011
Uznesenie
Okresný súd Žilina, v exekúcii vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Andrea Ondrejková, so sídlom Bratislava, Vrútocká 12, vo veci oprávneného: EXTORT spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Panenská 24, IČO: 44890885, pr. zastúpený LLPMV s.r.o., so sídlom Bratislava, Belopotockého 2, za spoločnosť koná konateľ Mgr. Ladislav Zselinszky, proti povinnej: N. M., G.. XX.XX.XXXX, K. P., L. XXX/X, o vymoženie istiny 99,58 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Námietky povinnej proti exekúcii zo dňa 6.3.2011 z a m i e t a .
II. Návrh povinnej za zastavenie exekúcie zo dňa 6.3.2011 z a m i e t a .
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného zo dňa 25.8.2010 a exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 8C 263/99-47 zo dňa 18.2.2001 za účelom vymoženia istiny 99,58 EUR a zaplatiť trovy konania, požiadal súdny exekútor o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Okresný súd Žilina udelil poverenie na vykonanie exekúcie dňa 31.1.2011 č. 5511 097510*.
Podaním doručeným súdu dňa 14.3.2011, podané na pošte dňa 11.3.2011 podala povinná námietky proti exekúcii a návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku (ďalej len EP). Uviedla, že rozsudok, ktorý má byť podkladom pre exekúciu bol uhradený, takže exekúcia je nezákonná. Pominuli dôvody vymáhaného nároku, exekúcia je neprípustná a podala námietku premlčania podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Taktiež zanikli právne dôvody II. vlny kupónovej privatizácie, bola zmenená zákonom na dlhopisnú. Postúpenie pohľadávky je bez právneho dôvodu, nezákonné.
Oprávnený sa k námietkam písomne vyjadril podaním zo dňa 23.9.2011 tak, že rozsudok nadobudol vykonateľnosť 13.7.2002 preto s poukazom na ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedošlo k premlčaniu práva.
Súdna exekútorka vo vyjadrení zo dňa 26.7.2011 uviedla, že povinnej bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie dňa 28.2.2011.
Podľa § 50 ods. 1, 4 EP, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ EP, súd exekúciu zastaví ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, súd preto v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom, je vykonateľné, teda či má vlastnosť, ktorá mu umožňuje tvoriť podklad pre exekúciu. Aby rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť, musí spĺňať tak materiálne náležitosti, ako aj náležitosti formálne.
V danej veci súd zistil, že rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 8C 263/99-47 je riadnym exekučným titulom po stránke materiálnej aj formálnej a spĺňa vyššie uvedené náležitosti. Súd nezistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti o udelenie poverenia so zákonom.
Exekučný titulom bola povinná zaviazaná uhradiť právnemu predchodcovi oprávneného istinu vo výške 99,58 EUR (3.000,-Sk) a trovy konania vo výške 31,20 EUR (940,-Sk), pričom právoplatnosť nadobudol dňa 9.7.2002 a vykonateľnosť dňa 13.7.2002. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnej exekútorke doručený dňa 25.8.2010, kedy sa v zmysle ust. § 36 ods. 2, veta prvá EP začalo exekučné konanie.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa 110 ods. 1 veta prvá OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone (premlčacej doby) na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo súdnym rozhodnutím oprávnenému nemožno priznať.
Z vyššie konštatovaného skutkového stavu vyplýva, že rozsudok sa stal vykonateľným dňa 13.7.2002, preto 10-ročná premlčacia doba v zmysle ust. § 110 ods. 1 OZ plynie do 13.7.2012. Exekučné konanie bolo začaté doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke dňa 28.8.2010, teda v rámci premlčacej lehoty. Vychádzajúc z uvedeného oprávnený začal exekúciu riadne v rámci premlčacej lehoty a takto nedošlo k zániku jeho nároku vyplývajúceho z predloženého exekučného titulu.
Povinná v námietkach proti exekúcii udávala, že dlh bol uhradený, avšak na toto tvrdenie nepredložila súdu žiaden relevantný dôkaz. Súd nemôže v tomto preberať iniciatívu za povinnú, nakoľko by bola porušená rovnosť účastníkov konania, ktorou zásadou sa riadi občiansko-súdne konanie.
Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 37 ods. 3 veta prvá EP, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie preukázal zmluvami o postúpení pohľadávky medzi DB SLOVAKIA investičný fond, a.s. v konkurze, Tlmače a FLAW, s.r.o. Bratislava zo dňa 11.5.2009, medzi FLAW s.r.o. Bratislava a INTERRED Group Inc, Mahé Seychelská republika zo dňa 11.1.2010 a medzi INTERRED Group Inc, Mahé Seychelská republika a EXTORT SPOL. S R.O. Bratislava zo dňa 16.2.2010, že bola pohľadávka, ktorá je predmetom tejto exekúcie na neho riadne postúpená v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia.
Vychádzajúc z konštatovaného súd námietky povinnej proti exekúcii a návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodné zamietol, keďže nepreukázala, že exekvovaná istina bola ňou uhradená a k premlčaniu nároku nedošlo.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti uzneseniu v časti výroku I. nie je prípustné odvolanie (§202 ods. 2 O.s.p., § 50 ods. 4 EP) . Proti uzneseniu v časti výroku II. je prípustné odvolanie (§202 ods. 2 O.s.p., § 58 ods. 4 EP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j., ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak: a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.