Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-27-2011.pdf
PDF · 77.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-13P/27/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca samosudcom Kajetánom Kičurom v právnej veci navrhovateľa O. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXXX proti odporkyni K. Y., nar. X. XX. XXXX, bytom Y. XXXX/XX, Č. o určenie výživného takto
rozhodol:
Súd konanie o zverenie maloletého O. Y., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti otca z a s t a v u j e .
Odporkyňa je p o v i n n á platiť výživné navrhovateľovi v sume 50,- € mesačne počnúc od 28. 9. 2011, ktoré výživné je povinná zaplatiť navrhovateľovi vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k jeho rukám.
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý bol Okresnému súdu Čadca doručený dňa XX. X. XXXX, sa otec v tom čase ešte maloletého navrhovateľa ako jeho zákonný zástupca domáhal jeho zverenia do svojej osobnej starostlivosti a určenia povinnosti matke prispievať na výživu dieťaťa sumou 70,- € mesačne na tom skutkovom základe, že rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. X Q. XX/XXXX zo dňa 9. X. XXXX bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky. Uznesením ČVS: M.-XXX/XX-Q.-XXXX bol maloletý obvinený z prečinu poškodzovania cudzej veci. Pod spisovou značkou M XX/XXXX bola voči maloletému vedená mediácia. Matka jeho správanie nezvláda. Od mediácie sa syn zdržiaval u otca v jeho domácnosti. Svoje správanie nezmenil, preto po dohode s matkou bol umiestnený v psychiatrickej liečebni. Po návrate z liečebne sa naďalej zdržiaval u otca a otec mu v celom rozsahu zabezpečoval aj starostlivosť. Matka sa o syna zaujímala iba sporadicky a taktiež na jeho výživu prispieva iba sporadicky. Pracovný čas otca umožňuje tráviť viac času so synom, na základe čoho možno predpokladať, že svojou autoritou správanie syna môže do značnej miery upraviť.
V priebehu konania dieťa nadobudlo plnoletosť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením s výsledkami lustrácie v Sociálnej poisťovni, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca zo dňa 7. 11. 2011, 8. 11. 2011 a 21. 11. 2011, správou Obecného úradu Raková zo dňa 7. 11. 2011, správou Mestského úradu Čadca zo dňa 1. 12. 2011, správou Daňového úradu Čadca zo dňa 10. 11. 2011, správou Sociálnej poisťovne zo dňa 22. 11. 2011, potvrdením odporkyne o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vybranej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse a na vyživované deti za rok 2011, fotokópiou dohody o vykonaní práce zo dňa 22. 8. 2011, zo dňa 2. 9. 2011 a zo dňa 14. 10. 2011, potvrdením o mzde zo dňa 15. 11. 2012, 7. 12. 2011, zo dňa 17. 10. 2011, zo dňa 5. 1. 2012, dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 21. 7. 2011 v spojení s dodatkom k dohode o pracovnej činnosti zo dňa 18. 8. 2011, príjmovým pokladničným dokladom súdneho exekútora, dokladom o úhrade nájmu a na základe takto vykonaného dokazovania mal zistený nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ je študentom druhého ročníka Združenej školy obchodu a služieb Čadca. Býva u svojho otca. Od matky ako odporkyne žiada výživné vo výške 50,- € mesačne. Odporkyňa je od 19. 8. 2011 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Dávka v hmotnej núdzi jej vyplácaná nie je. Za rok 2010 odporkyňa podala daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb, v ktorom uviedla príjem vo výške 3 694,56 €, základ dane vo výške 3 201,26 €, daňová povinnosť bola vo výške 0,- €. Na základe dohôd o pracovnej činnosti uzatvorených s M. T., IČO: XXXXXXXX a C. M. odporkyňa dosiahla v období september 2011 až november 2011 odmenu vo výške celkom 236,78 € a na základe dohody o pracovnej činnosti uzatvorenej s obchodnou spoločnosťou Q.-Q., s. r. o., IČO: XX 391 557 odmenu za vykonanú prácu vo výške 120,- €. S určením výživného vo výške 50,- € odporkyňa súhlasila.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k nasledovným právnym záverom:
Pôvodným návrhom na začatie konania sa otec dieťaťa domáhal zverenia dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti matke prispievať na jeho výživu.
Keďže dieťa v priebehu konania dovŕšilo plnoletosť, súd považoval za potrebné v nadväznosti na uvedenú právnu skutočnosť ustáliť si najskôr okruh účastníkov daného konania. Dovŕšením plnoletosti dochádza k zániku zákonného zastupovania, ako aj odpadá potreba zastupovania kolíznym opatrovníkom v zmysle § 31 Zákona o rodine. Dovŕšením plnoletosti dieťa nadobúda samostatné procesné postavenie. Súd preto ďalej v konaní pokračoval už len s plnoletým dieťaťom ako navrhovateľom a jeho matkou ako odporkyňou.
Dovŕšenie plnoletosti má i ten dôsledok, že zaniká potreba do budúcnosti riešiť otázku úpravy osobnej starostlivosti rodičov o dieťa v zmysle § 24 Zákona o rodine, resp. § 36 v spojení s § 24, § 25 a 26 Zákona o rodine. Dovŕšením plnoletosti navrhovateľa zanikol predmet daného konania v časti potreby upraviť otázku výchovy a starostlivosti oň zo strany jeho rodičov. Súd preto vo vzťahu k tejto časti predmetu konania rozhodol tak, že konanie o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca zastavil.
Ďalej sa súd zaoberal už iba tou časťou predmetu konania, ktorým bola vyživovacia povinnosť odporkyne ako matky voči navrhovateľovi ako dieťaťu. Navrhovateľ zotrval na podanom návrhu na určenie výživného a od odporkyne požadoval výživné v sume 50,- € mesačne. Súd mal preukázané, že navrhovateľ ako študent nie je schopný sám sa živiť a naďalej je odkázaný svojou výživou na svojich rodičov. Odporkyňa s navrhovateľom žiadaným výživným v celom rozsahu súhlasila. Súhlas odporkyne s navrhovanou výškou výživného súd vyhodnotil tak, že je v jej schopnostiach a možnostiach žiadanú sumu navrhovateľovi hradiť. Súd preto v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Zákona o rodine odporkyni uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 50,- € mesačne počnúc od 28. 9. 2011. Takto určené výživné je odporkyňa povinná platiť navrhovateľovi k jeho rukám vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier)
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.