Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-81-2011.pdf
PDF · 78.09 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/81/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Magdy Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokát, AK Ecker-Kán & partners, Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi : X. S.-S., O. B. K. X, O., o zaplatenie sumy 50,50 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 40C 209/2010-24 zo dňa 12. novembra 2010, v pomere hlasov 3:0, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa lehoty na plnenie z m e ň u j e tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,50 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,50 € a to trov právneho zastúpenia v sume 28,57 € k rukám JUDr. Vladimíra Kána, advokáta v Bratislave, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,50 € a trovy konania v sume 44,52 € k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Zároveň súd prvého stupňa povolil odporcovi zaplatiť dlžnú sumu v pravidelných splátkach vo výške 3 € mesačne, pričom prvá splátka je zročná do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a každá ďalšia k 25. dňu toho ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia. Nezaplatením čo i len jednej zo splátok riadne a včas, sa stáva zročným celé priznané plnenie.
Súd prvého stupňa vychádzal zo skutkového zistenia, že odporca dňa 03.08.2009 cestoval v hromadnom dopravnom prostriedku navrhovateľa, linka č. 92, č. voza 4805/1, o 6.44 hod., v Bratislave, kedy bol revízorom navrhovateľa vyzvaný na preukázanie sa platným cestovným lístkom, splnenie povinnosti ktorej odporca nevedel preukázať, úhradu na mieste nezaplatil a na výzvu navrhovateľa nereagoval.
Po právnej stránke prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 12 ods. 4 zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave a ustanovením čl. 6 bod 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vydaného v zmysle zák. č. 164/1996 Z.z. o dráhach Dopravným podnikom Bratislava, a.s., keď mal dokazovaním za preukázané, že odporca dňa 03.08.2009 o 06.44 hod. cestoval na linke MHD číslo 92 v Bratislave bez platného cestovného lístka a pohľadávku 50,50 € (0,50 € cestovné a 50 € úhrada vo výške 100 násobku základného cestovného) neuhradil. S ohľadom na nepriaznivú situáciu odporcu súd prvého stupňa v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporcovi splatiť navrhovateľovi dlžnú sumu v pravidelných splátkach za určených podmienok.
O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 16,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 28,02 €.
Predmetný rozsudok odvolaním napadol v časti týkajúcej sa výroku o povolení splátok vo výške 3 € v zákonnom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovateľ, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne právne posúdil vec, nakoľko prihliadol iba na tvrdenia odporcu a nezobral do úvahy oprávnené nároky navrhovateľa. V odvolaní ďalej uvádza, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne a to z dôvodu, že súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi predmetnú sumu v pravidelných mesačných splátkach, pričom ich výška je neodôvodnená, keď súd v konaní prihliadol len na argumentáciu odporcu a to s poukazom na jeho nepriaznivú sociálnu situáciu. Výšku mesačných splátok považuje navrhovateľ za neprimerane nízku, dobu splácania za neprimerane dlhú a v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ má za to, že záver súdu o tom, že ide o výnimočný prípad a sú vo veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať zo starostlivého posúdenia všetkých hľadísk a okolností, pričom treba skúmať nielen pomery povinného, ale aj to, ako by sa rozhodnutie dotklo pomerov oprávneného. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé na základe čoho súd rozhodol o splátkach a akými dokladmi odporca preukazoval dôvody hodné osobitného zreteľa. V závere odvolania navrhovateľ uvádza, že eviduje voči odporcovi ďalších 6 pohľadávok, ktoré odporca neuhradil ku dnešnému dňu ani sčasti. Zároveň dáva do pozornosti súdu, že vo výroku prvostupňového rozsudku je nesprávne uvedené číslo účtu navrhovateľa. Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť istinu a trovy konania tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu v celkovej výške 50,50 € a trovy konania v celkovej výške 44,52 € a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 44,83 € a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že s tvrdeniami navrhovateľa uvedenými v odvolaní nesúhlasí, nakoľko nemá z čoho požadovanú sumu zaplatiť, je nezamestnaný bezdomovec a okrem osobných vecí nemá žiaden majetok. Ohľadom uvedených pokút sa vyjadril tak, že ich dostal vždy v prípade, keď si zháňal prácu.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V posudzovanej právnej veci odvolací súd preskúmal rozhodnutie prvostupňového súdu len v rozsahu, v akom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným odvolacím dôvodom, vrátane obsahového vymedzenia (§ 212 ods. 1 O.s.p.), t.j. preskúmal časť výroku, ktorým bolo odporcovi umožnené zaplatiť dlh v mesačných splátkach vo výške 3 € mesačne, s odôvodnením, že v prípade vyšších splátok by mohla byť schopnosť zabezpečovania základných životných potrieb odporcu ohrozená, pretože je nezamestnaným bezdomovcom.
Sporové konanie ( ako je aj konanie o prejednávanej právnej veci ) je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou účastníkov konania, pričom iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva na účastníkoch a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd prvého stupňa sa touto zásadou dôsledne neriadil, keď povolil odporcovi zaplatiť dlžnú sumu v pravidelných splátkach, pretože v konaní nemal odporcom tvrdenú skutočnosť bezpečne preukázanú, že osobné, sociálne, majetkové postavenie odporcu aplikáciu tohto výnimočného opatrenia umožňujú. Prvostupňový súd bez precíznej úvahy vo svojom odôvodnení len deklaruje, že odporca je nezamestnaným bezdomovcom a v prípade jednorazovej úhrady dlžnej sumy vo výške 50,50 eur by mohla byť schopnosť zabezpečovania základných životných potrieb ohrozená; avšak tieto závery súdu prvého stupňa nie je možné vziať za dôkazne podložené a to práve preto, že samotná dedukcia súdu prvého stupňa sa v tomto zmysle pohybuje len vo všeobecnej polohe, bez odkazu na to, z čoho prvostupňový súd tieto závery urobil, teda akými dôkazmi má tvrdenie odporcu za preukázané. Zákonodarca umožňuje dlžníkovi povoliť úhradu v mesačných splátkach, avšak ak súd pristúpi k tomuto opatreniu, musí toto byť výsledkom zodpovedajúceho dokazovania, čomu tak v súdenej veci nie je.
Keďže z obsahu spisu odporcom tvrdené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup upravený v § 160 O.s.p veta druhá nevyplývajú, pre prijatie tohto záveru absentujú doklady, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej výrokovej časti týkajúcej sa lehoty na plnenie, ktorou bola odporcovi povolená dlžná suma uhrádzať v mesačných splátkach vo výške 3 eur zmenil tak, že odporca je povinný zaplatiť dlžnú sumu vo výške 50,50 eur v lehote 3 dní s poukazom na ust.§ 220 O.s.p.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu podal návrh na priznanie náhrady trov konania a priznal v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,50 € (súdny poplatok za odvolanie) a trov právneho zastúpenia vo výške 28,57 €, ktoré zaviazal odporcu s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní.
Trovy právneho zastúpenia predstavujú teda odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a to písomné podanie - odvolanie zo dňa 22.12.2011, keď odmena advokáta za 1 úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 16,60 € a aj s poukazom na ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 23,81 € (16,60 € + 1 x 7,21 € režijný paušál), pričom táto odmena advokáta bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o sumu 4,76 € (23,81 € x 20 % = 4,76 €).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.