Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/101/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a Mgr. Jána Odnogu na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. novembra 2023 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bánovciach nad Bebravou, trvale bytom C. D. C., E. XXXX/XX, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 17.07.2023 a takto jednomyseľne

rozhodol:

Podľa sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 17.07.2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) bol A. B. podľa oslobodený spod obžaloby spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou, v ktorej sa mu kládlo za vinu, že sa mal dopustiť prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , , Tr. zák. s poukazom na a Tr. zák. na skutkovom základe, že dňa 12.03.2022 v čase približne o 13:30 hod. v obci Zlatníky č. 55 z dôvodu pretrvávajúcich konfliktov s poškodeným F. G., nar. XX.XX.XXXX, porozhadzoval stoličky po dvore a zohol roxorovú tyč na malej bráničke poškodeného, za čo bol riešený hliadkou PZ a následne v čase o 16:47 hod. v obci Zlatníky odoslal zo svojho mobilného telefónu s číslom XXXX XXX XXX prostredníctvom aplikácie H. I. H. na jej mobilný telefón s číslom XXXX XXX XXX správu, že ho sused udal a mal políciu, v čase o 17:11 hod. ďalšiu správu, že prišiel z polície, zajtra ráno príde a zabije ho, o čom I. H. ihneď telefonicky prostredníctvom aplikácie Messenger informovala svoju matku H. J. a uvedené správy jej preposlala a H. J. o tomto telefonicky informovala poškodeného F. G., nar. XX.XX.XXXX, čím u poškodeného vzbudil obavu o jeho život a zdravie, pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prokurátor odvolanie, zahlásiac ho do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po jeho vyhlásení v neprospech obžalovaného.

V jeho písomných dôvodoch uviedol aj nasledovné (citácie):

S rozsudkom sudu prvého stupňa sa nestotožňujem a naopak mám za to, že súd sa pri rozhodovaní nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci v nadväznosti na to vec nesprávne právne posúdil, pričom postupoval v rozpore s ustanoveniami , a Pri hodnotení vykonaných dôkazov nepostupoval dôsledne v zmysle zásady uvedenej v a v konaní vykonane dôkazy podľa môjho názoru vyhodnotil nesprávne. Dôkazný postup je totiž potrebne vyčerpávajúcim spôsobom popísať a logicky i vecne presvedčivým spôsobom zdôvodniť. Táto požiadavka vyplýva práve z ustanovenia

Zastávam názor, že skutok tak, ako je vymedzený v obžalobe, sa stal, tento napĺňa všetky formálne a materiálne znaky stíhaného prečinu a tohto sa dopustil obžalovaný A. B., ktorého vina bola dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázaná. Obžalovaný je usvedčovaný výpoveďou poškodeného F. G., svedkyne I. H., svedkyne H. J., sčasti výpoveďou samotného obžalovaného a ďalšími listinnými dôkazmi, najmä samotnými správami, lustráciou telefónneho čísla, záznamom zo služby a výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, z ktorého tiež vyplývajú susedské nezhody zo dňa 12.03.2022.

Ak mal súd v rámci vykonaného dokazovania za preukázané, že žiadne skutočnosti nesvedčia o tom, že obžalovaný bol uzrozumený s tým, že svedkyňa I. H. zašle výhražné správy svojej matke a táto ich následne zašle poškodenému a oboznámi ho s ich obsahom, súd v rámci svojich skutkových zistení a ich hodnotenia nezobral do úvahy všetky rozhodné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, a to najmä, že obžalovaný mal jasnú a nepochybnú vedomosť o skutočnosti, že svedkyňa I. H. a svedkyňa H. J. osobne a dlhodobo poznajú poškodeného F. G., nakoľko poškodený býval v susednej nehnuteľnosti v rámci spoločného dvora s nehnuteľnosťou (chalupy) v obci Zlatníky, ktorej vlastníkom je práve svedkyňa I. H. a v ktorej obžalovaný býval a zdržiaval sa, a tak poškodeného mohli v reálnom čase informovať o vyhrážkach uskutočnených obžalovaným. V rámci vzájomných vzťahov medzi obžalovaným, poškodeným a svedkyňami má význam skutočnosť, že v čase, kedy obžalovaný v danej nehnuteľnosti prebýval, navštevovali obžalovaného občas svedkyňa I. H., ktorá bola jeho bývalou partnerkou a jej mama – svedkyňa H. J., ktorá je súčasne tetou obžalovaného. Argument sudu, že svedkyňa H. nebývala v danej obci, preto nie je takého významu. Obžalovaný mal vedomosť, že svedkyňa H. a svedkyňa J. osobne poznajú poškodeného a svedkyňa J. má na poškodeného aj telefonický kontakt. O skutočnosti, že svedkyňa J. má telefonicky kontakt na poškodeného, vedela tiež svedkyňa H.. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade išlo medzi obžalovaným, poškodeným a svedkyňami o úzky okruh ľudí, ktorí mali na seba vzájomný dosah a mohli sa vzájomne informovať v prípade potreby o udalostiach v krátkom čase. Týchto blízkych rodinných a susedských vzťahov si bol vedomý aj obžalovaný a v rámci svojej výpovede ich aj popísal.

Svedkyňa H. potvrdila, že obžalovaný nevedel, či svedkyňa má kontakt na poškodeného, nakoľko sa nikdy o tom nebavili. Obžalovaný v rámci svojej výpovede naopak uviedol, že svedkyňa H. nemala na poškodeného kontakt, ktorú skutočnosť si nekriticky sud osvojil, hoci obžalovaný nemal žiadny dôvod sa domnievať a spoliehať, že svedkyňa H. telefonickým kontaktom na poškodeného nedisponuje, respektíve že by nemala možnosť žiadnym spôsobom upokojiť poškodeného o obsahu výhražných správ, navyše ak s ním bola ako vlastníčka susednej nehnuteľnosti v spoločnom dvore aj v osobnom kontakte, z ktorých dôvodov mohol vedieť a byť uzrozumený s tým, že vyhrážky sa objektívne môžu dostať k poškodenému a to aj inou ako telefonickou cestou. Súd sa v rámci svojho rozhodnutia nevysporiadal tiež s vedomosťou svedkyne H., že svedkyňa J. disponuje telefonickým kontaktom na poškodeného a napriek tomu svedkyňa H. považovala za potrebné o vyhrážkach upovedomiť menovanú, hoci ju výslovne nepožiadala, aby kontaktovala poškodeného, avšak o poškodeného prejavila strach, nakoľko poznala ako bývalá partnerka obžalovaného jeho povahové vlastnosti a správanie pod vplyvom alkoholu.

Prijaté správy od obžalovaného svedkyňa H. preposlala svojej matke – svedkyni J. z dôvodu, že sa bála, aby obžalovaný niečo nevyviedol, ak by bol opitý a aby sa nič nestalo, nakoľko pod vplyvom alkoholu je taký „sprostý človek“.

Ak mal súd za logickejšie, že by v prípade záujmu obžalovaného na tom, aby sa SMS správy s výhražným obsahom s určitosťou dostali k poškodenému, poslal by ich priamo J., je nevyhnutne poukázať na skutočnosť, že práve svedkyňa H. bola bývalou partnerkou obžalovaného, ku ktorej zjavne prechovával bližší vzťah, z ktorého dôvodu mohla byť z jeho strany primárne kontaktovanou osobou, o ktorej však musel mať tiež vedomosť a musel byť uzrozumený s tým, že poškodeného G. pozná a vyhrážky poškodenému môže skutočne sprostredkovať, hoci aj cez ďalšiu osobu, ktorá bola v danom prípade jej matka – svedkyňa J., o ktorej však obžalovaný už mal vedomosť, že disponuje minimálne telefonickým kontaktom na poškodeného, ktorého tiež osobne pozná.

Svedkyňa J. v rámci svojej výpovede potvrdila telefonický kontakt s poškodeným, v rámci ktorého ho upozornila na výhražné SMS správy a uviedla poškodenému, aby si dával pozor, aby sa náhodou niečo nestalo. K osobe obžalovaného uviedla, že keď si vypil, tak sa s nim nedalo debatovať a pod vplyvom

alkoholu bol agresívny, nadával, robil krik a vymýšľal. Svedkyňa J. považovala za potrebne informovať poškodeného o správach z dôvodu, lebo sa bála, že keď si vypije, aby sa niečo nestalo. Poškodenému hneď volala, aby si dával pozor, aby sa niečo nestalo, keď obžalovaný bude mať vypité. Svedkyňa J. tiež potvrdila, že s obžalovaným občas telefonicky komunikovala. Bola prítomná, keď sa obžalovaný vyhrážal poškodenému a hádzal do psa kamene, čím mal poškodeného len naplašiť, aby mu dal pokoj a nerýpal do neho. Zdržiavala sa v nehnuteľnosti v Zlatníkoch, susediacej s nehnuteľnosťou poškodeného.

Poškodený G. potvrdil predchádzajúce problémy s obžalovaným spočívajúce v tom, že obžalovanému prekáža štekot dvoch psov poškodeného, keď obžalovaný nemôže opitý cez deň kvôli nim spať a z uvedeného dôvodu už obžalovaný poškodenému vulgárne nadával a vyhrážal sa poškodenému, že ho podreže aj so psami. Obsah výhražných správ sa dozvedel od svedkyne J., nakoľko jej ich svedkyňa H. preposlala. Obsah správ u neho vzbudilo dôvodnú obavu o život a zdravie, a to napriek tomu, že poškodenému sa osobne nevyhrážal a tieto správy neposlal priamo poškodenému, lebo nemá jeho telefónne číslo, ale ich poslal svedkyni H.. O osobe obžalovaného vedel, že požíva alkohol v značnej miere a vtedy sa sprava nepríčetne.

Súd nezohľadnil v žiadnom smere skutočnosť, že obžalovaný bol v čase spáchania skutku podľa svojej výpovede pod vplyvom alkoholu, pod ktorého vplyvom je podľa výpovede svedkyne H. „sprostým človekom“, podľa svedkyne J. sa správa agresívne, nadáva, robí krik, vymýšľa a podľa poškodeného G. sa vtedy sprava nepríčetne, ktorá okolnosť primárne viedla svedkyne k potrebe informovania poškodeného o vyhrážaní sa zo strany obžalovaného, o ktorom následku konania bol podľa môjho názoru objektívne uzrozumený a o tomto vedel.

Ďalej súd v rámci hodnotenia výpovede obžalovaného nedostatočne reflektoval na účelovú obranu obžalovaného, keď v rámci svojej výpovede v procesnom postavení obvineného dňa 14.03.2022 v prípravnom konaní najskôr uviedol, že predmetné správy nemyslel vážne, keď ich posielal pod značným vplyvom alkoholu, avšak v konaní pred súdom v procesnom postavení obžalovaného dňa 13.03.2023 už doplnil, že nemohol predpokladať preposlanie správ svedkyňou H. svojej matke – svedkyni J., ktorá ich obsah uviedla ďalej poškodenému. V priebehu trestného konania obžalovaný zmenil spôsob interpretácie svojej obhajoby, pričom súd má zákonnú povinnosť hodnotiť tieto zásadné rozpory v procese hodnotenia vierohodnosti výpovede obžalovaného. Je síce pravdou, že na rozdiel od svedkov môže obžalovaný vo svojich výpovediach aj beztrestne klamať a svoje výpovede meniť, či prispôsobovať svoju obhajobu aktuálnemu vývoju trestného konania, avšak vyššie uvedenými rozpornými výpoveďami obžalovaný prakticky sám spochybnil vierohodnosť svojej výpovede, a tým aj svojej obhajoby. V nemalej miere o uvedenom tiež nasvedčuje samotná výpoveď obžalovaného v konaní pred súdom, keď sa pôvodne vyjadril a poprel, že by pokrivil bránku poškodenému, nakoľko poškodený tam ani bránku nemá a stoličky má poškodený porozhadzované po dvore stále, pričom v neskoršej časti totožnej výpovede sa naopak vyjadril, že u poškodeného pomykal bránkou a išiel preč. Taktiež obžalovaný v rámci konania pred súdom uvádzal, že na poškodeného nebol nahnevaný, respektíve mu neprekážal štekot psov a na uvedenom závere zotrval aj po odstraňovaní rozporov z prípravného konania, v rámci ktorého uviedol, že na poškodeného G. bol nahnevaný z dôvodu štekajúcich psov a zberu odpadu.

Obžalovaný tak mal z dôvodu prechádzajúcich konfliktov s poškodeným reálny dôvod na vyhrážanie sa poškodenému a najmä z dôvodu blízkych – rodinných a susedských vzťahov všetkých zúčastnených osôb musel vedieť a byť uzrozumený s tým, že jeho vlastné vyhrážky sa objektívne dostanú k poškodenému. Vzhľadom na uvedené nemožno súhlasiť s názorom súdu o absencii subjektívnej stránky stíhaného trestného činu. Obžalovaný evidentne konal minimálne vo forme nepriameho úmyslu v zmysle ustanovenia § 15 písm. b) Tr. zák., v zmysle ktorého trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Hoci súd k časti skutku tykajúcej sa porozhadzovania stoličiek a zohnutia roxorovej tyče (v ktorej súvislosti bolo konanie obžalovaného kvalifikovane ako konanie spáchané násilím) uviedol, že toto konanie bolo predmetom správneho konania vyriešené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, za čo bol obžalovaný aj postihnutý napomenutím, uvedená skutočnosť podľa môjho názoru nebráni z dôvodu zvolenej formy riešenia daného priestupku práve formou napomenutia, ktoré sa nepovažuje za sankciu, v možnosti trestnoprávneho postihu aj v danej časti konania kladeného obžalovanému za vinu.

Súd prvého stupňa sa s dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní nedostatočne vysporiadal, nesprávne ich vyhodnotil, nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku čoho nesprávne rozhodol a tiež vec nesprávne právne posúdil. Z vyššie uvedených dôvodov považujem napadnutý rozsudok za nezákonný. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považujem za nepresvedčivé, nepreskúmateľné a rozporné s ustanovením

Preto navrhujem, aby Krajsky sud v Trenčíne v zmysle , zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a aby v zmysle vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu.

Uviedol aj nasledovné (citácie):

S uvedenou argumentáciou prokurátora v podanom odvolaní sa nestotožňujeme a postup Okresného sudu Prievidza v zmysle ustanovenia považujeme za vecne správny a spravodlivý z nasledovných dôvodov:

Skutočnosť, že svedkyňa I. H. a H. J. osobne poznajú poškodeného F. G., automaticky nezakladá predpoklad, že obžalovaný mohol predvídať možnosť, že sa správa cez aplikáciu Messenger adresovaná výlučne svedkyni I. H. dostane sprostredkovane cez jej matku H. J. k poškodenému, u ktorého mala vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život a zdravie. Práve to, že obžalovaný poslal správu svedkyni I. H. s textom „Usused ma udal, mal som policiu“, „Prisiel som s policie zajtra rano pridem a zabyjiem ho“ svedčí o tom, že táto správa bola písaná v návale emócii a pod vplyvom alkoholických nápojov, pričom práve svedkyňa I. H., ktorá je bývalou partnerkou obžalovaného, ku ktorej prechovával bližší vzťah, bola preňho osobou, u ktorej vedel, že sa môže z tejto napätej situácie vyventilovať prostredníctvom uvedenej správy. Za žiadnych okolností nemožno vykladať konanie obžalovaného tým spôsobom, že ním chcel, resp. aspoň vedel, že môže vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu o život a zdravie. Obžalovaný sa uvedenou správou len chcel „vyrozprávať“ svedkyni I. H. vzhľadom na ich blízky vzťah a vzájomnú dôveru, avšak nepredpokladal a nebol to ani jeho úmysel, aby túto správu svedkyňa I. H. ďalej posielala tak, aby sa dostala k poškodenému. Výber tejto osoby preto nebol podmienený tým, či daná osoba pozná alebo nepozná poškodeného, nakoľko úmyslom obžalovaného nebolo vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu o jeho život a zdravie. To, že obžalovaný napísal práve I. H., bolo zapríčinené ich vzájomným blízkym vzťahom a vzájomnou dôverou, nakoľko bola jeho partnerkou.

Argumentácia prokurátora, že obžalovaný musel mať vedomosť a musel byť uzrozumený s tým, že poškodeného F. G. svedkyňa I. H. pozná a môže túto správu aj cez iné osoby sprostredkovať, je zjavne účelová a tendenčná vedúca snahou „inputovať“ obžalovanému zavinenie aspoň vo forme nepriameho úmyslu. Uvedenou argumentačnou logikou by sme teda mohli povedať, že obžalovaný v podstate mohol túto správu poslať akémukoľvek obyvateľovi obce Zlatníky, nakoľko táto obec je počtom obyvateľov veľmi malou, kde „každý každého pozná“, teda preto by musel byť obžalovaný uzrozumený s tým, že táto správa sa môže dostať sprostredkovane, hoci aj cez viacero obyvateľov obce Zlatníky, k poškodenému F. G.. Uvedený tendenčný argumentačný postup prokurátora je neakceptovateľný a hrubo porušujúci kľúčovú zásadu aplikujúcu sa v rámci trestného konania, ktorou je in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obvineného. V prípade, ak by obžalovaný skutočne chcel u poškodeného vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život a zdravie, túto správu by adresoval priamo jemu alebo aspoň jeho najbližšej osobe tak, aby sa uistil, že obsah jeho správy sa dostane do jeho dispozície. Nepísal by teda túto správu osobe, ktorá je blízka obžalovanému, ale logicky minimálne osobe blízkej poškodenému.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujeme, aby Krajsky sud v Trenčíne ako odvolací sud podané odvolanie zamietol ako nedôvodné v zmysle ustanovenia

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v rámci konečných návrhov: · prítomný prokurátor krajskej prokuratúry sa v celom rozsahu pridržiaval konečného návrhu uvedeného v písomných dôvodoch odvolania podriadeného prokurátora, · obhajca obžalovaného sa v celom rozsahu pridržiaval konečného návrhu, ktorý bol uvedený v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora,

· obžalovaný súhlasil s tým, čo uviedol jeho obhajca a nič viac nedodal.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa na verejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť oslobodzujúceho výroku napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a takto dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Prokurátor v dôvodoch svojho odvolania namietal len nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení vykonaných dôkazov, v čom videl pochybenia v zmysle Prokurátor ďalej navrhol zrušiť napadnutý rozsudok aj z dôvodu podľa , avšak už konkrétne neuviedol, ktoré dôkazy navrhuje opakovať alebo ktoré ďalšie dôkazy navrhuje vykonať.

Podstata odvolania prokurátora spočívala v tom, že obžalovaný musel vedieť a byť uzrozumený s tým, že jeho vlastné vyhrážky sa objektívne dostanú k poškodenému, a preto konal minimálne vo forme nepriameho úmyslu.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, ktoré mu umožnili vo veci (spravodlivo) rozhodnúť v súlade s Napokon všetky tieto dôkazy súd prvého stupňa správne vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie

Ďalej odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením uviedol všetky skutočnosti, ktoré vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, ako sa súd prvého stupňa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a prečo rozhodol v jeho prospech. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku napokon dal aj riadne odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal prokurátor v dôvodoch svojho odvolania.

Na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa dospel aj odvolací súd k záveru, že vykonané dôkazy bez akýchkoľvek pochybností nepreukazujú, že stíhaný skutok, i keď sa tento stal, je aj trestným činom –

Odvolací súd poukazuje z hľadiska okolností prípadu na zistenie, že obžalovaný sa nevyhrážal poškodenému priamo („z očí do očí“), i keď takúto možnosť nepochybne mal (vedel, kde poškodený býva a bol s ním v ten deň aj v osobnom kontakte), ale svoju správu s vyhrážkou, v ktorej ani len nekonkretizoval osobu – suseda, ktorého chce zabiť, zaslal inej osobe, nie poškodenému. Pritom svedkyňa H. zjavne ani nevedela, ktorého suseda obžalovaný v tejto správe vôbec myslel (obžalovanému totiž napísala následne správu v znení „Koho a preco?“).

Odvolací súd aj preto považoval za správne úvahy súdu prvého stupňa, pokiaľ tento konštatoval, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by obžalovaný žiadal svedkyňu H., aby jeho správu s obsahom vyhrážky preposlala poškodenému, alebo mal dôvod sa domnievať, že táto svedkyňa bude ďalej postupovať takým spôsobom, že jeho správa s obsahom vyhrážky sa nakoniec môže dostať až k poškodenému. Svedkyňa H. naviac ani nemala na poškodeného kontakt a nebývala v obci, kde býval poškodený, o ktorých skutočnostiach obžalovaný mal vedomosť. Logicky preto obžalovaný, majúc túto vedomosť, skutočne nemohol predpokladať, že jeho správa s obsahom vyhrážky sa môže dostať až k poškodenému a že u tohto môže vyvolať obavu o jeho život a zdravie.

V tomto smere sa dá potom prisvedčiť aj obrane obžalovaného, že správu napísal „v návale emócií“, v čase, keď bol pod vplyvom alkoholu a krátko po tom, čo bol postihnutý v priestupkovom konaní pre konanie, ktorého sa dopustil práve voči poškodenému.

Odvolací súd potom sumarizuje, že obžalovaný nemohol predpokladať, že svedkyňa H. prepošle jeho správu svojej matke – svedkyni J. a tá bude následne o obsahu tejto správy informovať poškodeného.

Z vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa teda skutočne nevyplynuli také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne ustáliť, že obžalovaný: · buď chcel spôsobom uvedeným v porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom – Tr. zák. (priamy úmysel), · alebo vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený – Tr. zák. (nepriamy úmysel).

Pritom z hľadiska subjektívnej stránky sa pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zák. vyžaduje práve úmysel.

Napokon odvolací súd poukazuje aj na tú časť výpovede poškodeného, podľa ktorej sa mu obžalovaný mal dva týždne pred spáchaním stíhaného skutku vyhrážať smrťou (konkrétne že ho podreže), avšak táto vyhrážka obžalovaného – prednesená v prítomnosti poškodeného, nie „na diaľku“, u neho vtedy nevzbudila žiadne obavy. Aj z tohto pohľadu je potom možné mať vážne pochybnosti o naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty stíhaného prečinu.

Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkými dôkazmi a okolnosťami významnými pre svoje rozhodnutie, ktoré podrobne, logicky a presvedčivo odôvodnil.

Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti obžalobného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže byť napríklad založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu.

Z pohľadu vyššie uvedeného poukazuje odvolací súd aj na základnú zásadu trestného konania in dubio pro reo, t.j. v pochybnostiach v prospech obvineného ( ). Použitie tejto zásady prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu danej veci, v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval súladne aj z pohľadu takejto zásady, pretože nebola vylúčená možnosť iného záveru, ako o vine obžalovaného.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd podľa odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.