Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/121/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o mal. I. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., dieťa rodičov G. G., bytom A., O. N. XXX a I. G., bytom A., S. XXX/XX, o zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. októbra 2011, č.k. -25, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. I. zo sumy 33,19 eur na sumu 50 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2011, ktorú sumu je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Zároveň vyčíslil nedoplatok na zvýšenom výživnom k maloletému v sume 33,62 eur za obdobie od 01.09.2011 do 31.10.2011, ktoré je otec povinný zaplatiť k rukám matky, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Tým zmenil vo výrokovej časti rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 05.06.2008, č.k. -18 a v časti o určení výživného na maloletého. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že sú dané dôvody pre zvýšenie výživného. Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného uplynuli 3 roky a za tú dobu došlo k zvýšeniu nákladov, na ktorú skutočnosť súd v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine vždy prihliadne. Uviedol, že na strane matky došlo k zhoršeniu pomerov, keď v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom bola zamestnaná a poberala čistú mesačnú mzdu 8.000,- Sk (265,55 eur), v súčasnosti je nezamestnaná a poberá len dávky v hmotnej núdzi. Podstatná zmena pomerov u otca preukázaná nebola. V čase predchádzajúceho rozhodnutia bol nezamestnaný, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pracoval len brigádnicky, podľa vlastného vyjadrenia s príjmom cca 5.000,- Sk (165,97 eur), v súčasnosti je nezamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, podľa vlastného vyjadrenia si prácu hľadá, je bez príjmu a živí ho jeho matka. Okresný súd konštatoval podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného na strane mal. dieťaťa, ktoré začalo navštevovať základnú školu. Vyvodil, že matke tak vzrástli výdavky súvisiace s nákupom učebníc, školských potrieb, financovaním školských i mimoškolských aktivít. Okresný súd porovnal osobné, majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov, pričom zároveň v zmysle § 62 ods. 4 Zákona o rodine prihliadol na to, že matka sa o maloletého osobne stará a musí znášať všetky výdavky spojené so starostlivosťou o dieťa. V prípade matky maloletého mal za preukázané, že je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, poberá dávky v hmotnej núdzi. Otec maloletého podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nie je ani poberateľom sociálnych dávok. Okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že pri určení výšky výživného je povinný brať do úvahy nielen zárobkové pomery, ale i zárobkové možnosti a schopnosti rodiča. V prípade otca maloletého, ktorý sa po dlhú dobu nezaevidoval na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a nepožiadal o

priznanie sociálnych dávok, je daný predpoklad, že si dokáže zabezpečiť príjem napríklad brigádnickou činnosťou, prácou v zahraničí. Otec maloletého nemá zdravotné problémy, je v produktívnom veku, okrem maloletého nemá inú vyživovaciu povinnosť. Okresný súd vychádzal zo zásady ochrany záujmu mal. dieťaťa, zohľadňujúc najmä vek a odôvodnené potreby maloletého a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 33,19 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne, pričom poukázal na skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého, ktorý okresnému súdu vytýkal, že nevzal do úvahy jeho terajšie sociálne postavenie. Poukazoval na tú skutočnosť, že nie je zamestnaný, nepoberá žiadne sociálne dávky alebo iné príspevky. Zdôrazňoval, že momentálne jeho osobná situácia je tak vážna, že nemá kde bývať a prostriedky na živobytie získava sporadicky od svojej matky, u ktorej zatiaľ s jej dočasným dovolením býva. Mal za to, že súd je v tomto smere povinný zaoberať sa tak vážnou záležitosťou, ako je jeho sociálny status.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá sa domáhala potvrdenia napadnutého rozsudku. Uviedla, že ani jeden z dôvodov, ktorý uvádza otec vo svojom odvolaní, nemá žiadny právny význam, nakoľko otcovi ani jeho vek, ani jeho zdravotný stav nebráni tomu, aby mal riadny príjem. Poukazovala na tú skutočnosť, že otec nebol nikdy trvalo zamestnaný a vždy pracoval len príležitostne, aj napriek tomu, že sa zamestnať mohol. Z tohto dôvodu jeho súčasné sociálne postavenie je len z dôvodu, že otcovi zrejme jeho súčasný „sociálny status“ vyhovuje.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa

Uspokojovanie základných potrieb detí, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre ich telesný a duševný vývoj, si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné od rodičov. Výživné má byť také, aby z neho mohli byť uhradené potreby detí súvisiace s ich zdravotným stavom, výchovou, záujmami a vzdelávaním. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera uspokojovania potrieb detí je limitovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi ich rodičov.

V danom prípade okresný súd rozhodoval o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. I., pričom postupoval podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdneho rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. deti je zmena a zrušenie výživného možná len na návrh. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd pri rozhodovaní o zmene rozhodnutia o výživnom vychádzal zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Plynutím času však môže nastať zmena ako na strane osoby oprávnenej na výživné, tak i na strane osoby povinnej a táto zmena má potom za následok zvýšenie alebo zníženie skôr určeného výživného. Úlohou súdu je dôsledne porovnať podstatné okolnosti, z ktorých vychádzal pri poslednej úprave výživného s okolnosťami, ktoré sú dané v čase novej úpravy. Zmeniť výživné je možné len v prípade, ak sa zmenia pomery závažnejším spôsobom, a ak nejde len o prechodnú zmenu pomerov. Pri rozhodovaní o výživnom, a teda aj o zvýšení výživného súd vychádza zo zásad pre určenie výživného stanovených v ust. § 62 Zákona o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení jeho rozsahu sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa postupoval v danej veci dôsledne podľa citovaných zákonných ustanovení, ako i ustálenej súdnej praxe. Z obsahu spisu, ako aj z vykonaného dokazovania vyplýva, že výživné na mal. I. bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 06.05.2008, č.k. -18. V tom čase mal maloletý X roky, navštevoval materskú školu. Matka maloletého bola zamestnaná, s čistým mesačným príjmom 265,55 eur, otec maloletého už v tom čase bol nezamestnaný, vyradený bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu, nepoberal

sociálne dávky, ani príspevky, avšak už v tom čase podľa vlastného vyjadrenia pracoval brigádnicky a jeho príjem predstavoval 165,97 eur.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada nielen na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov, ale aj na opodstatnené potreby mal. detí. Od poslednej úpravy výživného uplynulo 3,5 roka, od ktorej doby došlo k zmene pomerov ako na strane maloletého, tak aj na strane matky. Maloletý začal navštevovať základnú školu, je žiakom X. ročníka základnej školy a je nesporné, že výdavky na pokrytie jeho osobných, ako aj školských potrieb podstatne vzrástli. Dôvodné je tak posúdiť plynutie času ako zmenu pomerov na strane maloletého, a to v každej oblasti ich uspokojovania. Okresný súd správne vyhodnotil aj pomery na strane obidvoch rodičov. Krajský súd preskúmaním veci zistil, že okresný súd postupoval v danom prípade pri zisťovaní skutkového stavu veci dôsledne. Náležite porovnával v rozhodnom období pomery na oboch stranách, ktoré vyhodnotil a správne rozhodol, že vyživovaciu povinnosť zo strany otca k mal. I. je potrebné zvýšiť, a to bez ohľadu na tú skutočnosť, že otec je nezamestnaný. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že otec bol nezamestnaný aj v čase poslednej úpravy výživného, keď pracoval brigádnicky. Od toho času sa pomery na jeho strane nezmenili, naďalej je nezamestnaný, avšak nemožno ponechať bez ohľadu aj tie skutočnosti, na ktoré poukázal okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, že otec nemá žiadne zdravotné problémy, je v produktívnom veku a nemá ani žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Dlhodobý stav jeho nezamestnanosti, keď už pri predchádzajúcej úprave výživného bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu, nemôže byť na ťarchu jeho dieťaťa, zvlášť, keď je zdravý a v produktívnom veku. Pri výchove a zabezpečení dieťaťa nesie otec zodpovednosť rovnako ako matka, ktorá ho v tomto prípade zabezpečuje nielen finančne, ale sa aj o dieťa osobne stará. Plní si tak vyživovaciu povinnosť aj za otca, a to aj napriek tej skutočnosti, že v súčasnej dobe je sama nezamestnaná a poberá len dávky v hmotnej núdzi. Maloletý je od poslednej úpravy výživného starší, školopovinný, jeho potreby vzrástli a tieto sú neporovnateľne vyššie, ako je výška výživného stanovená súdom prvého stupňa. S prihliadnutím na tieto skutočnosti si otec maloletého musí byť vedomý svojej prvoradej vyživovacej povinnosti zabezpečiť mal. dieťa.

Zohľadniac zmenu pomerov predovšetkým na strane maloletého, ktorého náklady objektívne stúpli, v súvislosti s nástupom na základnú školu (v súčasnosti je žiakom X. ročníka), dospel prvostupňový súd k správnemu záveru, keď s účinnosťou od 01.09.2011 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému na sumu 50 eur mesačne.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .