Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/394/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľky T. L., bytom Q., A.. F. XX/XX, zastúpenej T.. R. R., J., so sídlom U. Q., F. XXX/X, IN. proti odporcovi N. T., P., Q., I., zastúpenému T.. T. P., J. J., o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 20. októbra 2010, č.k. -93 v spojení s opravným uznesením zo dňa 15. novembra 2010, č.k. -99, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 70,52 eur, do troch dní, k rukám T.. T. P..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd v spojení s opravným uznesením uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 201,64 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.02.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. Navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 150,44 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám zástupcu odporcu a náhradu trov konania štátu vo výške 3,22 eur, na účet tamojšieho súdu. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 0,45 eur na účet tamojšieho súdu. Z vykonaného dokazovania mal za nesporne preukázané, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi parcely B. XXXX - orná pôda o výmere 2.238 m2, parcely B. XXXX

- orná pôda o výmere 10.850 m2 zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. Q. každý v podiele 1/2-ica. Z dokazovania tiež nesporne vyplynulo, že odporca, ktorý je výlučným vlastníkom stavieb postavených na daných parcelách a v ich okolí, užíval časti týchto parciel, ktoré vlastní spolu s navrhovateľkou na poľnohospodárske účely (farma na chov hydiny), a to v rozsahu, ako je zakreslené na znaleckom nákrese znalca geodeta I.. N. P. v celkovej výmere 10.082 m2. Účastníci sa v dohodách nazvaných nájomné zmluvy dohodli na hospodárení so spoločnou vecou, t. j. o tom, že odporca bude oprávnený parcely užívať a povinný za užívanie spoločných parciel platiť navrhovateľke ročnú odplatu vo výške 0,50 Sk/1 m2 v rokoch 2003, 2004, 2006, resp. 1 Sk/m2 v roku 2007. Za rok 2008 bol odporca platobným rozkazom tamojšieho súdu, sp. zn. zaviazaný zaplatiť navrhovateľke náhradu za užívanie uvedených pozemkov v sume 1,- Sk/1 m2 v celkovej výške 217,22 eur podľa predchádzajúcej nájomnej zmluvy zo dňa 02.01.2007. Predmetom sporu v danej veci je nárok navrhovateľky na náhradu za užívanie pozemkov odporcom v období od 01.01.2009 do 31.12.2009, kedy odporca užíval predmetné pozemky, t. j. aj spoluvlastnícky podiel navrhovateľky bez toho, aby sa účastníci dohodli na výške náhrady za užívanie pozemkov a odporca nezaplatil navrhovateľke žiadnu odplatu za užívanie v tomto období. Navrhovateľka hmotnoprávne oprela svoj nárok o ust. a nasl. .

Podľa názoru súdu výška peňažnej náhrady predstavuje odplatu za užívanie spoločných pozemkov, ktorú by navrhovateľka mohla vzhľadom na polohu pozemku za žalované obdobie užívania dosiahnuť od užívateľa titulom nájomného na základe riadne uzavretej nájomnej zmluvy s užívateľom, pričom táto zodpovedá nájomnému platenému v danom mieste a čase za užívanie obdobných nehnuteľností na poľnohospodárske účely. Pri určení výšky náhrady za užívanie nehnuteľností súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca I.. L. N., ktorý považoval za správny. Mal za to, že znalcom zvolená metóda oceňovania polohovou diferenciáciou je v danom prípade jediná použiteľná metóda na zistenie ceny predmetných nehnuteľností a ceny ich nájmu za posudzované obdobie. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala, že v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. ustanovený znalec I.. U. postupoval pri stanovení ceny nájmu za použitia porovnávacej metódy, dospel k záveru, že v tomto konaní nie je dostupný dostatok porovnávacieho materiálu na použitie porovnávacej metódy pri určovaní výšky náhrady za užívanie predmetných pozemkov na poľnohospodársku výrobu. V okolí farmy odporcu je jedine farma J., P., Q., ktorá má v nájme obdobné pozemky a taktiež ich využíva na poľnohospodársku výrobu. Ide iba o jeden porovnávací materiál s tým, že pozemky, na ktorých J., Q. prevádzkuje farmu, sa nachádzajú bližšie k centru obce, pričom prevádzkovateľ farmy vlastníkom pozemkov za ich užívanie platí ešte nižšie nájomné, ako určil znalec I.. L. N. v znaleckom posudku. Nájomné zmluvy, uzavreté medzi odporcom a U. B. dňa 13.03.2009 a s J. F. dňa 03.02.2009, sa týkajú pozemkov v inej lokalite v k.ú. Q., a preto nájomné v nich dohodnuté nemožno zohľadniť pri určovaní výšky peňažnej náhrady za užívanie parciel B. XXXX a XXXX v k.ú. Q.. Ďalšie odporcom predložené nájomné zmluvy sa vzťahujú na nájom pozemkov vo vzdialenom katastrálnom území G. a ich použitie na komparáciu je preto vylúčené. Aj kúpne zmluvy predložené navrhovateľkou sa týkajú prevodov pozemkov v iných lokalitách k.ú. Q., než sa nachádzajú pozemky užívané odporcom, a preto ani z týchto zmlúv nebolo možné vychádzať pri stanovení všeobecnej ceny pozemkov a následnej výšky náhrady. Taktiež nebolo možné použiť správu G. Q. ako relevantný porovnávací materiál, nakoľko táto hovorí o odplatách dojednaných v kúpnych zmluvách a nájomných zmluvách týkajúcich sa pozemkov buď v iných lokalitách k.ú. Q., alebo priamo v centre G. Q.. Nájomné zmluvy ohľadom užívania dotknutých pozemkov, ktoré uzavreli účastníci konania, sa týkali dohodnutého nájomného za užívanie v skorších obdobiach, naposledy v roku 2006, a preto súd nemohol na ne vziať zreteľ pri určovaní výšky náhrady, keďže posudzované obdobie je od 01.01.2009 do 31.12.2009. Preto súd uzavrel, že znalec I.. L. N. opodstatnene zvolil vhodnú a jedinú možnú metódu polohovej diferenciácie na zistenie všeobecnej ceny nájmu predmetných pozemkov, ktorá zohľadňuje rozhodujúce špecifiká nehnuteľností a najlepšie vystihuje cenu nehnuteľností v danej lokalite a v náväznosti na to cenu nájmu za užívanie nehnuteľností. Výšku nájmu za 1 m2, určenú v znaleckom posudku, potom súd považoval za adekvátnu peňažnú náhradu, prináležiacu navrhovateľke za to, že nemohla vykonávať jej spoluvlastnícke oprávnenie - užívať spoločné pozemky a brať z nich pôžitky. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa nevyhovel návrhu navrhovateľky, aby bol vypracovaný kontrolný znalecký posudok, nakoľko by to bolo neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Z týchto dôvodov mal za nepochybne preukázané, že odporca v rozhodnom období od 01.01.2009 do 31.12.2009 užíval na poľnohospodárke účely spoločné pozemky účastníkov vo výmere 10.082 m2 a navrhovateľke nevyplatil odplatu za užívanie, ktorá jej patrí vzhľadom na jej spoluvlastnícky podiel 1/2-ica a po zohľadnení všeobecnej hodnoty ročného nájomného 0,04 eur za 1 m2, ustálenej zo znaleckého posudku I.. L. N.. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že je povinnosťou odporcu vydať navrhovateľke náhradu za užívanie spoločných pozemkov v sume 201,64 eur (výmera pozemkov zodpovedajúca podielu navrhovateľky 5.041 m2 x náhrada 0,04 eur/1 m2). Preto návrhu navrhovateľky v tejto časti vyhovel a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , a nasl., , Nariadenia vlády SR. Úrok z omeškania priznal navrhovateľke vo výške 9 % ročne zo sumy 201,64 eur od 01.02.2010 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa a tak, že odporcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko si zástupca odporcu trovy konania nevyčíslil v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku. Preto zaviazal navrhovateľku, aby odporcovi nahradila pomernú časť z trov vo výške 150,44 eur spočívajúcich v zaplatení preddavku na trovy znaleckého dokazovania, ktoré vyplývali zo spisu. O trovách konania štátu rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie, resp., aby sám nariadil vykonanie kontrolného znaleckého posudku, aby sa znalec mohol vyjadriť k možnosti porovnávacej metódy v k.ú. Q. pre stanovenie náhrad za užívanie pozemkov navrhovateľky. Bola toho názoru, že súd

prvého stupňa nezistil riadne skutkový stav veci potrebný pre jeho rozhodnutie najmä tým, že odmietol jej návrh na doplnenie dokazovania, prednesený na pojednávaní dňa 20.10.2010, keď trvala na výsluchu súdneho znalca I.. T. U., aby sa vyjadril k predmetu sporu, pretože tento vykonával znalecké dokazovanie aj v inom súdnom konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. , a aby tento ustálil v k.ú. G. Q. ohľadne poľnohospodárskych pozemkov náhrady za užívanie na základe porovnávacej metódy. Vytýkala súdu prvého stupňa, že nevyhovel jej návrhu na kontrolné znalecké dokazovanie a vyhlásil dokazovanie za skončené z dôvodu, že kontrolné znalecké dokazovanie považoval za nehospodárne. S týmto právnym názorom nesúhlasila. Trvala na svojom názore, že znalec I.. N. nezistil pre porovnávaciu metódu žiadne podklady, ani dopytom na Obecnom úrade v Q., pričom takýto listinný dôkaz ona predložila a z vyjadrenia G. Q. vyplýva, že minimálna výška náhrady sa pohybuje od 0,43 eur za m2 / rok aj v najvzdialenejšej lokalite ako je lokalita Q. P. až po čiastku 16,60 eur / m2 / rok v strede obce. Zdôraznila, že zistenie náhrady za použitia porovnávacej metódy je najobjektívnejšie, a preto tvrdenie súdu, že vykonanie kontrolného znaleckého posudku by bolo neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, nemôže mať oporu a tento názor je nesprávny.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že odvolanie navrhovateľky neobsahuje žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa riadnym spôsobom nevysporiadal už v napádanom rozhodnutí. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že dôkaz navrhnutý navrhovateľkou, a to výsluch I.. T. U., ktorý vyhotovoval znalecký posudok v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. a vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku nie je v danom konaní potrebný, nakoľko znalec I.. L. N. bol na pojednávaní dňa 20.10.2010 vypočutý a objasnil, aké okolnosti ho viedli k výberu metódy polohovej diferenciácie pri jeho vypracovaní s tým, že uviedol, že nemal k dispozícií žiadne relevantné doklady na použitie inej metódy. Listinné dôkazy, ktoré boli navrhovateľkou predložené, sa týkali iných lokalít G. Q. s iným účelovým využitím, žiadna sa nenachádzala v lokalite nazývanej „B. W.“, bez inžinierskych sietí, žiadna nebola využívaná na poľnohospodársku výrobu a čo je najdôležitejšie, žiadna z nich nebola touto poľnohospodárskou výrobou tak výrazným spôsobom zaťažená. Preto z týchto dokumentov nebolo možné vychádzať. Poukázal tiež na skutočnosť, že sama navrhovateľka v minulosti s odporcom uzatvárala nájomné zmluvy, kde výška nájmu bola dojednaná v sume nižšej ako určenej znaleckým posudkom I.. N. a v takomto znení podávala návrh i na vydanie platobného rozkazu za rok 2008. Svoj názor zmenila až v roku 2009, zrejme motivovaná vidinou vyššieho príjmu od odporcu, pričom odporca prejavoval snahu o mimosúdne vyriešenie celej záležitosti v priebehu celého konania. Navrhovateľka nebola ochotná sa na výške náhrady za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu na poľnohospodárske účely dohodnúť. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. , , ktorým potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. , v ktorom konaní odvolací súd posudzoval výšku nájmu na pozemky užívané na poľnohospodársku výrobu, pričom sa jednalo o pozemky v katastri L. U., kde krajský súd zaujal jednoznačné stanovisko, že v prípade nájmu pozemkov na poľnohospodársku výrobu je potrebné pri rozhodovaní zohľadniť najmä druh pozemku a spôsob jeho využitia. Záverom zdôraznil, že v danom prípade sa jedná o pozemky v okrajovej časti katastrálneho územia obce, využívané výlučne na poľnohospodársku výrobu, touto výrobou výrazne zaťažené, bez inžinierskych sietí a riadnych prístupových ciest, a preto náhrada vo výške 0,04 eur/m2 ročne, určená rozhodnutím súdu prvého stupňa, je podľa jeho názoru viac ako adekvátna. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 70,50 eur (písomné vyjadrenie k odvolaniu 71,37 eur, 1 x režijný paušál 7,41 eur).

Krajský súd preskúmal vec podľa v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov, bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa ,

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľky vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky navrhovateľky vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnila pred súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také okolnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219

ods. 2 odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:

Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle ust. odôvodniť len okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písmenom a) až f).

V preskúmavanej veci navrhovateľka v podanom odvolaní vytýka súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to výsluch znalca I.. U. a kontrolné znalecké dokazovanie ( ).

Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva v takej skutočnosti, že ak účastník navrhol vykonanie dôkazu, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť. V danej veci navrhovateľka navrhovala doplniť dokazovanie výsluchom svedka I.. T. U., ktorý vykonával znalecké dokazovanie v konaní na Okresnom súde Považská Bystrica za použitia porovnávacej metódy a ustálil v k.ú. Q. náhradu za užívanie pozemkov a súčasne navrhovala vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania.

Súd prvého stupňa navrhovateľkou navrhované dôkazy nevykonal z dôvodu, že ich považoval za neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, nakoľko mal po oboznámení sa so spisom tamojšieho súdu sp. zn. , na ktorý navrhovateľka poukazovala, za preukázané, že v danej veci mal znalec dostatočný porovnávací materiál na použitie porovnávacej metódy, pričom v súdenej veci nie je dostupný dostatok porovnávacieho materiálu na použitie porovnávacej metódy pri určovaní výšky náhrady za užívanie predmetných pozemkov na poľnohospodársku výrobu, ktorú skutočnosť zdôraznil súdny znalec na pojednávaní dňa 20.10.2010.

Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvého stupňa o nadbytočnosti vykonania dôkazov navrhovaných navrhovateľkou v tejto veci stotožňuje a považuje ich za nadbytočné.

Aj znalecký dôkaz v danej veci, znalecký posudok I.. L. N., podlieha sudcovskému hodnoteniu podľa Oproti iným dôkazom je tu však pri hodnotení podstatný rozdiel. Pri hodnotení všetkých ostatných dôkazov môže súd hodnotiť ich obsah z pohľadu, či je pre súd daný jeho všeobecnou skúsenosťou a znalosťou logického myslenia. Pri znaleckom posudku súd hodnotí len vierohodnosť osoby znalca a logičnosť správ, ktoré podáva. Znalecký posudok môže hodnotiť len nepriamo tým, keď skúma, či odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, či je odôvodnenie logické, a či znalec prihliadol ku všetkému, čo mu bolo predložené. Súd nemôže teda hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska oboru, pre ktorý bol znalec ustanovený, pretože pre takéto hodnotenie nemá potrebné a náležité odborné znalosti. Voľné hodnotenie znaleckého dôkazu súdom môže teda spočívať len v tom, či sa znalec javí v konkrétnom prípade ako vierohodný, či jeho odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia, a či znalec vychádzal zo skutkových okolností danej veci. Ak má súd v tomto smere nejaké pochybnosti, odstráni ich tým, že znalcovi uloží, aby vec riadne vysvetlil v doplnku znaleckého posudku, a to v ústnom, prípadne písomnom, alebo ustanoví nového znalca. Ustanovenie ďalšieho znalca prichádza do úvahy, pokiaľ v záveroch znalca sú rozpory, ktoré sa mu nepodarilo odstrániť, alebo pri hodnotení znaleckého posudku súd zistí, že znalec neprihliadol ani v doplnení znaleckého posudku na predložené skutočnosti.

V preskúmavanej veci dôvody pre nariadenie znaleckého dokazovania ďalším znalcom, prípadne znaleckou inštitúciou nie sú dané. Znalec v závere znaleckého posudku jednoznačne odpovedal na otázku prvostupňového súdu, týkajúcu sa skutočnosti, ktorá je významná pre vydanie rozhodnutia v danej veci. Zo spisu nevyplýva, že by znalec neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré mu boli predložené. Prípadné rozpory, alebo otázky zo strany účastníkov konania boli odstránené pri výsluchu znalca na pojednávaní okresného súdu. Dôvodom pre nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania nemôže byť len subjektívny názor účastníka o nesprávnosti výsledku znaleckého dokazovania, bez

uvedenia právne významných dôvodov tvrdenej nesprávnosti. Týmto dôvodom nemôže byť existencia znaleckého posudku vyhotovená iným súdnym znalcom, v inom súdnom konaní, týkajúca sa inej lokality, iného druhu využitia pozemku iným subjektom.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s podrobným a správnym odôvodnením súdu prvého stupňa ohľadne použitia metódy polohovej diferenciácie súdnym znalcom, nakoľko v danej veci neexistoval dostatok podkladov pre vyhotovenie znaleckého posudku metódou porovnávacou. Správne potom súd prvého stupňa, ako i odporca, poukazovali predovšetkým na druh pozemku, ktorého sa náhrada týka a spôsob jeho využitia, ktorý je využívaný výlučne na poľnohospodársku výrobu, pričom je bez inžinierskych sietí a bez riadnych prístupových ciest.

Odvolací súd nezistil žiaden dôvod pre výsluch súdneho znalca I.. U., ktorý v danej veci nebol poverený žiadnou znaleckou úlohou.

Z týchto dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že odvolací dôvod podľa uplatnený navrhovateľkou nie je daný.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil včítane listinných dôkazov a znaleckého posudku podľa zásad uvedených v ust. a nasl. a správne aplikoval predpisy hmotného práva. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané a navrhovateľkou v odvolacom konaní tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti (odvolaním nebol napadnutý výrok o trovách konania štátu vo vzťahu k odporcovi) vrátane rozhodnutia o trovách prvostupňového konania a o trovách konania štátu vo vzťahu k navrhovateľke ako vecne správny podľa , potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na podrobné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa , , a vzhľadom na úspech odporcu v odvolacom konaní mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania spočívali v odmene zástupcu odporcu za 1 úkon právnej služby podľa vyhlášky č. (písomné vyjadrenie k odvolaniu) po 71,37 eur, režijný paušál 1 x 7,41 eur podľa citovanej vyhlášky a % DPH vo výške 14, eur podľa citovanej vyhlášky. Trovy odvolacieho konania predstavovali spolu sumu 93, eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že zástupca odporcu uplatnil trovy odvolacieho konania v nižšej výške, ako by odporcovi prináležala v zmysle horeuvedeného, a to vo výške 70,52 eur, odvolací súd mu priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 70,52 eur, keď nemohol prekročiť návrh odporcu podaný podľa

Podľa súd uložil navrhovateľke zaplatiť náhradu trov advokátovi, ktorý zastupoval odporcu.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .