Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/81/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľov 1/ U. Z., bytom O., G. XX, 2/ Z. Z., bytom O., G. XX, obaja zastúpení Mgr. Q. A., advokátkou so sídlom v Z.., G. M. A. XXXX/X proti odporcovi P. L. J. O., a.s., so sídlom v C., W. č. X, IČO: XX XXX XXX, o určenie, že poistný vzťah trvá, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 4. novembra 2010, č.k. -362 v spojení s opravným uznesením toho istého súdu zo dňa 29. novembra 2010, č.k. -363, takto

rozhodol:

Odvolací súd návrh odporcu na prerušenie konania podľa z a m i e t a .

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením vo veci samej a vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania p o t v r d z u j e .

Vo výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ náhradu trov konania vo výške 856,76 eur, do 3 dní k rukám Mgr. Q. A., advokátky.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 128,82 eur, do 3 dní k rukám Mgr. Q. A., advokátky.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvého stupňa určil, že poistný vzťah založený poistnou zmluvou UDP-K č. 7076300011 s dobu poistenia od 14.01.2000 do 14.01.2015, uzatvorenou medzi O.., IČO: XX XXX XXX ako poistiteľom na strane jednej a U. Z. ako poistníkom a poisteným na druhej strane, trvá. Ďalej určil, že poistný vzťah založený poistnou zmluvou UDP- K č. 7076300010 s dobu poistenia od 14.01.2000 do 14.01.2015, uzatvorenou medzi PP. IČO: XX XXX XXX ako poistiteľom na strane jednej a Z. Z. ako poistníkom a poisteným na strane druhej trvá. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom k rukám ich právnej zástupkyni náhradu trov konania vo výške 1.259,02 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej uložil odporcovi povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 199 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľka v 1. rade ako fyzická osoba - nepodnikateľ - spotrebiteľ uzatvorila ako poistník a poistený s odporcom dňa 01.02.2000 poistnú zmluvu UDP - K, č. 7076300011 na produkt životné poistenie. Doba poistenia bola zmluvnými stranami dohodnutá od 14.01.2000 do 14.01.2015 s mesačnou splatnosťou poistného plateného po dobu 10 rokov. Pre prípad smrti bola zmluvnými stranami dojednaná poistná suma vo výške 30.000,-

Sk (995,82 eur), a pre prípad dožitia poistná suma vo výške 45.360,- Sk (1.505,68 eur). Navrhovateľ v 2. rade takisto ako fyzická osoba - nepodnikateľ - spotrebiteľ ako poistník a poistený uzatvoril s odporcom dňa 01.02.2000 poistnú zmluvu UDP - K, č. 70276300010 na produkt životné poistenie. Doba poistenia bola zmluvnými stranami dohodnutá od 14.1.2000 do 14.1.2015 s mesačnou splatnosťou poistného plateného po dobu 10 rokov. Pre prípad smrti bola zmluvnými stranami dojednaná poistná suma vo výške 40.000,- Sk (1.327,76 eur) a pre prípad dožitia poistná suma vo výške 60.370,- Sk (2.003,92 eur). Listom zo dňa 02.03.2009 odporca navrhovateľom oznámil, že ku dňu 16.05.2008 bola ich poistná zmluva ukončená. Tomuto prípisu malo predchádzať opakované doručovanie poštových poukážok zo strany odporcu titulom odbavného, žiadne peňažné prostriedky navrhovatelia však od odporcu neprevzali a naďalej platili poistné v pôvodne dohodnutej výške a v dohodnutej lehote splatnosti. Listami zo dňa 20.6.2008 odporca navrhovateľom mienil oznámiť, že dňa 16.05.2008 došlo na základe ustanovení v zmysle článku 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, k zrušeniu uvedených poistných zmlúv s výplatou odkupnej hodnoty podľa s odôvodnením, že nemôže pokračovať v nesprávne kalkulovanom poistení. Napriek tomu, že odporca oznámil navrhovateľom, že poistný vzťah medzi nimi zanikol a už nie sú naďalej poistení, navrhovatelia naďalej platili mesačne dohodnutú výšku poistného a odporcom opakovane zaslané odkupné formou šekovej poukážky si odmietli prevziať. Z listinných dôkazov založených do spisu navrhovateľmi mal súd takisto zistené, že dňa 31.07.2009 vykonalo MF SR ako dozorný orgán previerku u odporcu, ktorou bolo zistené, že ponúkané produkty vrátane aj produktov UDP - K sú v súlade s Obchodných plánom, Všeobecnými poistnými podmienkami schválenými MF SR. Dňa 18.02.2003 sa uskutočnil v sídle odporcu v dôsledku prejdenia pôsobnosti dozorného orgánu z MF SR na Úrad pre finančný trh, dohľad úradu nad jeho činnosťou, pričom taktiež neboli zistené žiadne pochybenia v kalkulácii poistnej sadzby UDP - K, ani u iných produktov. S účinnosťou od 01.09.2005 došlo k zrušeniu úradu pre finančný trh a jeho pôsobnosť prešla na Národnú banku Slovenska. V období od 30.04.2007 do 21.02.2008 sa uskutočnil u odporcu dohľad vykonávaný NBS, so záverov ktorého vyplynulo, že kalkulačné vzorce uvedené v dokumente nie sú v súlade s poistno - matematickými metódami a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, pričom za najkritickejšie boli označené produkty UDP - K a kapitál. NBS určila odporcovi lehotu do 30.04.2008 na odstránenie nedostatkov. V predmetnej veci sa súd prvého stupňa stotožnil v celom rozsahu s právnym názorom právnej zástupkyne navrhovateľov, majúc za to, že na rozhodnutí súdu v tejto veci majú navrhovatelia naliehavý právny záujem, pretože bez takéhoto rozhodnutia s poukazom na správanie odporcu, ktorý tvrdí, že poistné zmluvy zanikli a snaží sa odporcom vyplatiť za ne odkupnú hodnotu, resp. dohodnúť sa s nimi na iných zmluvných podmienkach, bude postavenie navrhovateľov neisté bez rozhodnutia súdu. Navrhovatelia nevedia, či sú stále v právnom vzťahu s odporcom na základe sporných poistných zmlúv, alebo nie a teda ani to, či naďalej si majú plniť svoje zmluvné povinnosti z vyššie uvedených zmlúv (platiť poistné), resp. či ich platby odporca prijíma v súlade so zákonom, alebo či sa ich prijímaním bezdôvodne obohacuje. Súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že naliehavý právny záujem bude u navrhovateľov daný až v roku 2015, keď dôjde najneskôr k poistnej udalosti - dožitiu, pretože odporca sám v konaní tvrdil, že poistné zmluvy zanikli a teda z týchto dôvodov by nebol predpoklad, aby v nich v neskoršom období plnil. Až do tej doby by teda navrhovatelia boli v stave právnej neistoty, ohľadne ich skutočného právneho vzťahu k odporcovi. Keďže poistné plnenie sa stane splatným až v roku 2015 navrhovatelia sa nemohli domáhať od odporcu priamo plnenia. Súd prvého stupňa ďalej preskúmal obe poistné zmluvy uzavreté medzi navrhovateľmi a právnym predchodcom odporcu z hľadiska ich platnosti. Zmluvy, ktoré navrhovatelia s odporcom uzatvorili predstavujú zmluvný typ upravený v v ustanovení a nasledujúcich. Boli uzavreté v súlade s ustanovením a nasledujúcich ustanovení . Nebolo v konaní zistené, že by ich uzavretím bol obchádzaný zákon, resp. že by v nich obsiahnuté ustanovenia sa priečili dobrým mravom. Vyplýva to i zo samotného tvrdenia právneho zástupcu odporcu, ktorý v konaní na jednej strane namietal platnosť poistných zmlúv, na druhej strane však argumentoval ich zánikom z iných právnych dôvodov. Poistná zmluva je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa uzaviera medzi dvoma subjektmi - poistiteľom, za ktorý sa zaväzuje poskytnúť poistné plnenie a fyzickou, alebo právnickou osobou, ktorá uzaviera poistnú zmluvu. Osobu, ktorá uzavrela s poistiteľom poistnú zmluvu možno označiť ako poistníka. Zhodnotiac výsledky dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že odporca navrhovateľom oznámil, že dňom 16.05.2008 došlo na základe ustanovení v zmysle článku 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok k zrušeniu poistných zmlúv s následnou výplatou odkupnej hodnoty podľa z dôvodu nemožnosti pokračovať v zmluvnom vzťahu v dôsledku neprávne kalkulovaného poistenia. Konštatoval, že oznámenie o zrušení poistných zmlúv uzavretých odporcom s navrhovateľmi dňa 01.02.2000 nemá oporu v zákone ani v poistných zmluvách, či vo všeobecných

poistných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Naviac aj podľa Všeobecných poistných podmienok mal právo na jednostranné zrušenie poistného vzťahu poistník, nie však poisťovateľ. Navrhovatelia jednoznačne prejavili záujem zotrvať v poistnom vzťahu, jednak písomným oznámením odporcovi, jednak platením bežného poistného a takisto odmietnutím prevzatia odporcom zaslaného odbytného, resp. odmietnutím odporcovho návrhu na uzavretie dohody o urovnaní. Takýto jednostranný právny úkon odporcu nebol právom predpokladaný, ani dovolený, keď podľa poistiteľ nemôže vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu. Tvrdenia odporcu, že poistnú zmluvu je možné ukončiť aj iným spôsobom ako predpokladá s poukazom na to, že ide o vzťah s verejným prvkom, považoval súd za nedôvodnú. Ustanovenia a nasledujúcich upravujú taxatívne možnosť zániku poistných zmlúv. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že poistné zmluvy bol nútený jednostranne zmeniť, resp. ukončiť v dôsledku postupu štátnych orgánov, keď podľa záverov orgánu dohľadu - NBS kalkulačné vzorce používané odporcom nie sú v súlade s poistno - matematickými metódami a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, súd prvého stupňa poukázal na to, že predmetné poistné zmluvy boli uzavreté v roku 2000. K tomuto termínu nebolo ustanovenie a v znení noviel účinné. Až po uzavretí poistných zmlúv od 01.05.2004 došlo k zmene právnej úpravy v oblasti poisťovníctva, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného. Táto zmena nemohla preto v súlade so zákazom retroaktivity nijakým spôsobom ovplyvniť obsah predtým vzniknutého právneho vzťahu medzi navrhovateľmi a odporcom. Na základe uvedených skutočností konštatoval, že predmetné poistné zmluvy nezanikli žiadnym zákonným spôsobom, ani spôsobom upraveným v poistných zmluvách, resp. vo všeobecných poistných podmienkach, tieto sú stále účinné a pre účastníkov konania právne záväzné. Z týchto dôvodov návrhu navrhovateľov 1/, 2/ v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa tak, že navrhovateľom, ktorí boli v spore v celom rozsahu úspešní, priznal plnú náhradu trov účelne vynaložených na uplatnenie ich práva na súde. Trovy navrhovateľov pozostávali z trov právneho zastúpenia, pričom pri výpočte trov právneho zastúpenia u navrhovateľa 1/ postupoval v súlade s ust. vyhlášky č. z tarifnej hodnoty rozhodujúcej pre určenie hodnoty jedného úkonu právnej služby, zo sumy 2.003,92 eur, ktorá suma predstavuje výšku poistného plnenia na základe poistnej zmluvy navrhovateľke v 1. rade pre prípad dožitia. Výška jedného úkonu právnej služby je 91,29 eur, krátená v súlade s ust. citovanej vyhlášky (do 31.05.2010 do 20 % a od 01.06.2010 o 50 %). V zmysle je súčasťou trov advokátskeho zastúpenia aj náhrada paušálnych nákladov vo výške 6, eur za každý z úkonov právnej pomoci za rok 2009 a vo výške 7,21 eur za každý z úkonov právnej pomoci za rok 2010. Navrhovateľka 1/ tak mala nárok na trovy právneho zastúpenia za 9 úkonov právnej služby spolu s režijným paušálom za prípravu a prevzatie veci, spísanie návrhu zo dňa 01.07.2009, písomná námietka miestnej príslušnosti zo dňa 03.09.2007, písomná žiadosť zo dňa 26.10.2009 po 79,98 eur, za písomné podanie - stanovisko zo dňa 01.03.2010, vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania zo dňa 01.03.2010 po 80,24 eur, za písomné vyjadrenie k meritu veci zo dňa 27.10.2007, návrh dohody o urovnaní zo dňa 27.10.2010 a za účasť na pojednávaní dňa 04.11.2010 po 52,86 eur, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 638,98 eur. Pri výpočte výšky trov advokátskeho zastúpenia u navrhovateľa 2/ vychádzal súd prvého stupňa z tarifnej odmeny podľa vyhlášky č. , pričom vychádzal z hodnoty jedného úkonu právnej služby v sume 1.505,68 eur, ktorá suma predstavuje výšku poistného plnenia na základe poistnej zmluvy uzavretej s navrhovateľom 2/ pre prípad dožitia. Výška jedného úkonu právnej služby je 71,37 eur, krátená v súlade s ustanovením citovanej vyhlášky. Navrhovateľovi 2/ ďalej patrí aj paušálna náhrada hotových výdavkov vo výške 6, eur za jeden úkon právnej služby za rok 2009 a vo výške 7,21 eur za jeden úkon právnej služby v roku 2010. Navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 9 úkonov právnej služby spolu s režijným paušálom vo výške 513,52 eur. Ďalej priznal navrhovateľom trovy súvisiace s náhradou za stratu času uplatnenou ich právnou zástupkyňou za účasť na pojednávaní pred Okresným súdom v Prievidzi dňa 04.11.2010 za 6 polhodín po 12,02 eur (spolu 72,12 eur) a náhradu cestovných nákladov súvisiacich s tým istým pojednávaním, pri ceste z Dubnice nad Váhom do Prievidze a späť, paušálna náhrada vo výške 23,79 eur (130 km x 0,183 eur za kilometer) a náhrada za spotrebované PHM vo výške 10,62 eur. Trovy konania v celkovej výške predstavujú sumu 1.259,02 eur, ktoré zaviazal súd odporcu zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľov podľa Pri rozhodovaní o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vychádzal z toho, že navrhovatelia boli v spore od platenia súdnych poplatkov zo zákona ako spotrebitelia oslobodený, a preto súd zaviazal odporcu zaplatiť na účet tamojšieho súdu súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 199 eur podľa položky 1 písm.b/ sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu o súdnych poplatkoch v znení noviel.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhal sa jeho zmeny a zamietnutia žaloby v celom rozsahu, alebo zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne navrhol konanie prerušiť podľa ust. a predložiť predbežnú otázku na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev. Vyslovil názor, že základnou spornou otázkou v tomto konaní bola otázka, či došlo k zániku právneho vzťahu založeného medzi účastníkmi konania poistnými zmluvami, alebo nie, to znamená určenie, či tu právny vzťah je, alebo nie je. Mal za to, že v priebehu trvania právneho vzťahu došlo k vzniku právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik tohto právneho vzťahu, a to v dôsledku nemožnosti plnenia (dodatočnej právnej a objektívnej nemožnosti plnenia), majúc svoj pôvod v zmene právneho predpisu, o poisťovníctve, ktorá nastala po uzatvorení poistných zmlúv medzi navrhovateľmi a odporcom. bol novelizovaný o poisťovníctve, do ktorého bol s účinnosťou od 01.05.2004 vložený úplne nový , v zmysle ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Dokazovaním v rámci tohto konania bolo spoľahlivo preukázané predloženými listinnými dôkazmi, že poistné v prípade poistného produktu UDP-K u odporcu nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia; že poistné bolo určené v nižšej výške ako správne poistno-matematicky malo byť. Túto skutočnosť skonštatovala tak Národná banka Slovenska, ktorá v protokole o vykonanom dohľade zároveň zaviazala odporcu prijať potrebné opatrenia na nápravu zistených nedostatkov a rovnako bola táto skutočnosť preukázaná aj znaleckým posudkom AUDIT - POL, s.r.o., ktorý si dal vypracovať z dôvodu odborného overenia a posúdenia NBS tvrdených skutočností o nesprávne vypočítanom poistnom pri produkte UDP-K. Poukázal na to, že poistný produkt UDP-K s nesprávne určeným poistným ponúkol plne v súlade s individuálnym právnym aktom - povolením Ministerstva financií SR z roku 1995, ktorým bol produkt UDP-K ministerstvom schválený a bol povolený jeho predaj, pričom toto rozhodnutie Ministerstva financií SR bolo pre neho záväzné. bol v rámci prechodných a záverečných ustanovení ZoP vložený nový , podľa ktorého odseku 1, poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť podľa doterajších predpisov, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona, najneskôr do 30.04.2005 s výnimkou a , s ktorými sú povinné tieto subjekty zosúladiť svoje právne pomery najneskôr do 20.03.2007. V dôsledku tej skutočnosti, že poistné v prípade poistného produktu UDP-K nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami, čo sa po 01.05.2004 dostalo do priameho rozporu s ust. ZoP, postupujúc v súlade s ust. ZoP, ktorý mu uložil povinnosť zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona, musel postupovať v súlade so zákonom a bezodkladne po zistení rozhodujúcich skutočností (nesprávne určené poistné) zosúladiť svoje právne pomery s novými ustanoveniami ZoP. V dôsledku toho, že navrhovatelia nepristúpili na dohodu a trvali na pôvodne dohodnutých podmienkach, v spojení so zmenou ZoP a so zákonom uloženou povinnosťou upraviť svoje právne pomery s novými ustanoveniami ZoP, došlo u neho k vzniku objektívnej následnej právnej nemožnosti plnenia, nakoľko nemohol ďalej poskytovať poistnú ochranu v rozsahu, ktorý bol v rozpore so zákonom. Vznikom tejto právnej skutočnosti došlo k zániku poistenia, minimálne v časti poistného plnenia, ktoré vo vzťahu k dohodnutému poistnému bolo vyššie ako malo správne poistno- matematicky byť. Poukázal na rozhodnutie NS SR č. zo dňa 20.03.1997, v zmysle ktorého zmena zákona môže mať za následok stav, že pôvodné dohodnuté plnenie sa stane nemožným, pričom táto nemožnosť plnenia má objektívny charakter spočívajúci v zmene právneho predpisu, uskutočnenej po vzniku záväzku. V dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia povinnosť dlžníka zanikla a zanikol aj záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa o naliehavom právnom záujme navrhovateľov na požadovanom určení. Trval na tom, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení na strane navrhovateľov nastane až v okamihu vzniku poistnej udalosti a až vtedy môže dôjsť k zmene ich právneho postavenia, ktoré sa stane v prípade neposkytnutia plnenia z jeho strany neistým a založí tak dôvodnosť na podanie žaloby na súd pre osobu aktívne legitimovanú. Podanie určovacej žaloby v tomto prípade nebolo dôvodné, bolo predčasné a rozhodnutie súdu sa právneho postavenia navrhovateľov nijako nedotklo a nepredišlo ani budúcemu možnému sporu. Zotrval na svojom názore, že otázku nemožnosti plnenia bolo potrebné posúdiť už v tomto konaní a to z toho dôvodu, že plnenie z jeho strany nepredstavuje len výplata poistného plnenia pri vzniku poistnej udalosti, ale plnenie predstavuje poskytovanie poistnej ochrany v určitom rozsahu od momentu uzavretia poistnej zmluvy. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nevykonal ním navrhnutý dôkaz, keď nevyžiadal od Ministerstva financií SR, resp. NBS správny spis, obsahujúci rozhodnutie Ministerstva financií SR č.

zo dňa 30.05.1995, ktorého vyžiadanie navrhol ako dôkaz za účelom preukázania toho, že skutočne zo strany Ministerstva financií SR došlo v roku 1995 k schváleniu nesprávnych vzorcov, na základe ktorých bolo následne v produktoch UDP-K určené nesprávne poistné, čo sa v roku 2004 dostalo do rozporu so zákonom a spôsobilo nemožnosť plnenia na strane odporcu. Pokiaľ by súd tento dôkaz vykonal, dospel by k záveru o zodpovednosti Ministerstva financií SR o schválení nesprávnych vzorcov na výpočet poistného a za povolenie produkt s poistno-matematicky nesprávne určeným poistným predávať. Súdu prvého stupňa taktiež vyčítal, že nesprávne právne posúdil tvrdenú a preukázanú dodatočnú, objektívnu, právnu nemožnosť plnenia na jeho strane, ktorá spočívala v nemožnosti zotrvať v právnom vzťahu, ktorého obsah je bez zavinenia odporcu v priamom rozpore so zákonom o poisťovníctve, čo bolo konštatované aj orgánom dohľadu a zotrvanie v ktorom bez jeho zmeny by pre neho znamenalo postupovať v rozpore so zákonom a zároveň vystaveniu sa riziku sankcií. Rozhodnutím Ministerstva financií SR, ktoré v roku 1995 schválilo nesprávne určené poistné pri produkte UDP-K, ktoré nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami, bol uvedený do omylu v tom, že poistný produkt UDP-K schválený štátom určenou autoritou, nemá nedostatky a že ho môže ponúkať. Až neskorším orgánom dohľadu (NBS) bol upovedomený o tom, že tento produkt nemá správne určené poistné, čo je zároveň v rozpore so zákonom a že odporca je povinný prijať opatrenia na nápravu pod hrozbou závažných sankcií s nemožnosťou ich opakovaného uloženia. Otázku náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným rozhodnutím si uplatňuje v samostatnom konaní voči Slovenskej republike a Ministerstvu financií SR a v prípade živých ešte trvajúcich poistných zmlúv UDP-K bol nútený prijať opatrenia na nápravu nesprávne určeného poistného. Ďalej uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa mu ukladá, aby konal niečo, čo zákon zakazuje a takáto požiadavka je aj v rozpore s SR. Odporca ďalej nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Bol toho názoru, že pri určovaní výšky trov právneho zastúpenia navrhovateľov bolo potrebné použiť ust. vyhlášky, nakoľko je evidentné, že hodnotu tejto veci nie je možné vyjadriť v peniazoch, a to ani s nepomernými ťažkosťami. V takomto prípade je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 1/13-ina výpočtového základu, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka a nepoužije sa základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty veci tak, ako ju nesprávne určil súd prvého stupňa. V uplatnenom návrhu na prerušenie konania podľa odporca žiadal o predloženie prejudiciálnej otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev v znení: 1/ či sa môže článok 105 a článok 109 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a článok 14 bod 14.1 a bod 14.3 a článok 25 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk vykladať tak, že z vykonávania dohľadu nad poisťovacími podnikmi (poisťovňami) sú národné centrálne banky vylúčené, 2/ či sa môže článok 14 bod 14.4 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk vykladať tak, že národné centrálne banky môžu vykonávať aj funkciu dohľadu nad poisťovacími podnikmi (poisťovňami).

Navrhovatelia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhli napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Nestotožnili sa s tvrdením odporcu, že určovacím výrokom súdu prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí nebola odstránená ich právna neistota. Na základe meritórneho rozhodnutia súdu majú právnu istotu v tom, že ich poistné zmluvy sú „živé“, že ich poistenie života a zdravia trvá a že poistné, ktoré pravidelne na účet odporcu poukazujú, nie je plnením bez právneho dôvodu, ale je plnením z titulu riadne trvajúcej poistnej zmluvy. Právne zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia považujú za komplexné a v plnom rozsahu sa na právny vzťah medzi účastníkmi konania vzťahujúce. Nebolo podľa ich názoru právne dôvodné, aby sa súd podrobne zaoberal všetkými odporcom uvádzanými právnymi argumentmi predloženými v konaní, ktoré v prevažnej miere zasahovali do sféry verejného práva. Neobstojí námietka odporcu, že súd neúplne zistil skutkový stav, keď si nevyžiadal z archívu správny spis Ministerstva financií SR, nakoľko je zrejmé, že ani medzi účastníkmi konania, ani zo strany súdu nebolo rozporované, že odporca v roku 1995 podľa orgánu dohľadu spĺňal podmienky na výkon poisťovníctva na uzatváranie poistných zmlúv typu UDP-K. Ak však dodatočne vplyvom pochybenia orgánov dohľadu, alebo zmenou právnej úpravy, došlo k zmene podmienok regulujúcich odporcu, je potrebné skúmať porušenie právnej povinnosti a v príčinnej súvislosti s tým vznik škody na strane odporcu. Nie je však dôvodné z takýchto dôvodov zasahovať do práv a oprávnených záujmov navrhovateľov, ktorí si riadne plnia všetky povinnosti z uzavretej zmluvy, za čo ako ekvivalent očakávajú v prípade poistnej udalosti od odporcu poskytnutie poistného plnenia. Aj z tvrdenia odporcu je nakoniec zrejmé, že od Slovenskej republiky sa v samostatnom súdnom konaní domáha náhrady škody.

Poukázali na to, že napriek rozsiahlosti dôkazného materiálu, doloženého odporcom v priebehu konania, odvolaním sa na obchodné tajomstvo, tento nedoložil nijakú konkrétnu listinu, ktorá by preukazovala ním tvrdené skutočnosti (hrozba uloženia pokuty, hrozba odobratia licencie a zákazu činnosti). V tomto smere teda odporca neuniesol dôkazné bremeno, ani v odvolacom konaní nemožno prihliadnuť na ním uvádzané, ničím nepodložené, údajné sankcie zo strany orgánu dohľadu a z nijakého odporcom doloženého dôkazu, okrem ním doloženého vyjadrenia k návrhu nie je zrejmé, že prepočet poistného v poistných zmluvách UDP-K je v rozpore s poistno-matematickými metódami. Táto skutočnosť nevyplýva ani z predloženej nehodnovernej, neautentickej a neúplnej fotokópie protokolu z kontroly, rovnako ani z obsahu notárskej zápisnice, a ani z doloženého znaleckého posudku, ktorý je neprehľadný, obsahuje právne posúdenie otázky, ktorú je oprávnený vyhodnotiť iba súd, neodvoláva sa na nijaké konkrétne listiny a neobsahuje nijaké prílohy, z ktorých by boli zrejmé zistené závery. Naviac vyhlásenie NBS, doložené navrhovateľmi k podanému návrhu, preukazujú opak, keď orgán dohľadu sa od celej situácie dištancuje. V časti určenia výšky náhrady trov konania považovali rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne. Uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 192,32 eur.

Navrhovatelia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k návrhu odporcu na prerušenie konania uviedli, že nie je dôvod na takéto odporcom navrhované prerušenie konania, nakoľko spor medzi účastníkmi konania je sporom súkromnoprávnym a prípadné konanie ohľadne správnosti aplikácie verejnoprávneho predpisu ( o poisťovníctve) v zmysle zmlúv o Európskych spoločenstvách nemá význam pre rozhodnutie súdu v danej veci. Zároveň poznamenali, že o uvedenom návrhu už rozhodol súd prvého stupňa, a to svojím uznesením zo dňa 20.05.2010, č.k. -272.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu vo veci samej nie je dôvodné, proti výroku o náhrade trov konania však je dôvodné.

Odporca v odvolacom konaní navrhol odvolaciemu súdu prerušiť konanie podľa a predloženie predbežnej otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev v znení: 1/ či sa môže článok 105 a článok 109 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a článok 14 bod 14.1 a bod 14.3 a článok 25 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk vykladať tak, že z vykonávania dohľadu nad poisťovacími podnikmi (poisťovňami) sú národné centrálne banky vylúčené, 2/ či sa môže článok 14 bod 14.4 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk vykladať tak, že národné centrálne banky môžu vykonávať aj funkciu dohľadu nad poisťovacími podnikmi (poisťovňami).

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že odporca v danej veci v priebehu konania pred súdom prvého stupňa podal návrh na prerušenie konania podľa z tých istých dôvodov, aké uplatnil aj v návrhu na prerušenie konania v odvolacom konaní.

Okresný súd v Prievidzi uznesením zo dňa 20.05.2010 č.k. -272 návrh odporcu na prerušenie konania podľa zamietol s poukazom na to, že spor medzi účastníkmi tohto konania je sporom súkromnoprávnym a prípadné konanie ohľadne správnosti aplikácie verejnoprávneho predpisu ( o poisťovníctve) v zmysle Zmlúv o Európskych spoločenstvách nemá význam pre rozhodnutie v danej veci. Odvolací súd v tomto smere zdieľa názor súdu prvého stupňa vyslovený v citovanom uznesení a vzhľadom k tomu, že nedošlo k zmene podmienok za akých rozhodoval o návrhu odporcu na prerušenie konania súd prvého stupňa, dospel k záveru, že nie je daný dôvod na prerušenie konania a návrh odporcu zamietol.

Odvolací súd ďalej preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vo veci samej vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej, a to po skutkovej i právnej stránke v zmysle , preto vypracováva len skrátené odôvodnenie tohto rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti len dodáva:

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že navrhovatelia 1/, 2/ preukázali naliehavý právny záujem na určení, že ich poistno-právne vzťahy, založené zmluvami uzatvorenými s odporcom, trvajú. V tejto súvislosti súd prvého stupňa dôsledne vychádzal z ust. , citované zákonné ustanovenie správne vyložil a aplikoval na danú vec. Správne ustálil, že naliehavý právny záujem na určení je daný v prípade, ak by bez takéhoto určenia bolo neisté, alebo ohrozené právo účastníka právneho vzťahu. V danom prípade súd prvého stupňa správne a v súlade so skutočnosťou poukázal na neistotu navrhovateľov 1/, 2/, či sú stále v právnom vzťahu s odporcom na základe sporných poistných zmlúv, alebo nie, keď poistný vzťah by mal byť ukončený až v roku 2015, pričom v súčasnosti obaja navrhovatelia poukazujú odporcovi poistné na základe uzatvorených poistných zmlúv. V danom prípade nie je možné zo strany navrhovateľov podať žalobu na plnenie, nakoľko toto je splatné až v roku 2015 a do tej doby bolo potrebné vzájomné právne vzťahy medzi účastníkmi konania ustáliť. Za tejto situácie mali obaja navrhovatelia naliehavý právny záujem na žiadanom určení tak, ako je predpokladaný v ust. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že poistné zmluvy uzatvorené medzi navrhovateľmi 1/, 2/ a odporcom boli uzavreté v súlade s ust. a nasl. ako zmluvný typ upravený v ust. . Jednostranný právny úkon odporcu - oznámenie o zrušení poistných zmlúv dňa 01.02.2000 nemá oporu v zákone, ani v poistných zmluvách, ani vo všeobecných poistných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti vyslovil správny právny záver o neexistencii dôvodov zániku poistenia v zmysle ust. - . Takýto jednostranný právny úkon odporcu nebol právom predpokladaný a ani dovolený, keď podľa poistiteľ nemôže vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu. Pokiaľ po uzatvorení poistných zmlúv s navrhovateľmi, od 01.05.2004 došlo k zmene právnej úpravy v oblasti poisťovníctva, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu súm poistného ( v znení noviel), táto zmena nemohla v súlade so zákazom retroaktivity nijakým spôsobom ovplyvniť obsah predtým vzniknutého právneho vzťahu medzi navrhovateľmi a odporcom. Tvrdený dôvod zániku poistenia odporcom (právna nemožnosť plnenia) súd prvého stupňa opodstatnene nepovažoval za dôvodný, vychádzajúc z ust. , , týkajúceho sa nemožnosti plnenia. Z citovaného ustanovenia treba vyvodiť, že táto skutočnosť je rozhodujúca v čase splatnosti záväzku a pokiaľ nastane pred splatnosťou záväzku, musí sa jednať o trvalý a nemenný stav. Aj podľa názoru odvolacieho súdu predmetné poistné zmluvy medzi účastníkmi konania nezanikli žiadnym zákonným spôsobom, ani spôsobom upraveným v poistných zmluvách, resp. vo všeobecných poistných podmienkach. Odporca v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nespochybňuje záver súdu prvého stupňa o povahe predmetnej zmluvy, ako spotrebiteľskej zmluvy podľa , a z toho vyplývajúcich dôsledkov spočívajúcich v tom, že spotrebiteľ nemôže znášať prípadné riziká, ktoré pre poistiteľa vyplývajú z jeho podnikateľskej činnosti, v danom prípade z nedostatkov v kalkulačných vzorcoch, pretože nedisponuje potrebnými odbornými znalosťami pre správne určenie výšky poistného, prípadne poistného plnenia. Odvolacia námietka odporcu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, keď si nevyžiadal z archívu Ministerstva financií SR správny spis Ministerstva financií SR č. 52/1024/1995 neobstojí, nakoľko z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi účastníkmi konania nebolo rozporované, že odporca v roku 1995 podľa orgánu dohľadu spĺňal podmienky na výkon poisťovníctva a uzatváranie poistných zmlúv typu UDP-K. Za tohto stavu boli odvolacie námietky odporcu neopodstatnené.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením vo veci samej a vo výroku o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania podľa ako vecne správny potvrdil.

Vo výroku o náhrade trov konania odvolací súd však napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa , nakoľko v tejto časti jeho rozhodnutie nebolo správne. Odvolacie námietky odporcu proti napadnutému rozsudku vo výroku o náhrade trov konania boli dôvodné.

V danej veci je nesporné, že navrhovateľom 1/, 2/ patrí náhrada trov konania vzhľadom na plný úspech vo veci ( ), ktorá spočíva v odmene za právne zastupovanie. Predmetom konania v preskúmavanej veci bolo určenie, že poistný vzťah medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ a odporcom trvá. Podľa súdnej praxe sa žaloba o určenie, že určitý vzťah trvá, posudzuje za takú vec, kde nie je možné vyjadriť hodnotu sporu v peniazoch, pričom podporne sa poukazuje aj na znenie položky 1 sadzobníka súdnych poplatkov, týkajúcich sa súdneho poplatku v konaní o určenie, či právny vzťah, alebo právo je, alebo

nie je. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa nesprávne postupoval, keď pri výpočte trov právneho zastúpenia navrhovateľov 1/, 2/ použil ust. vyhlášky č. a určil za tarifnú hodnotu veci, z ktorej následne vypočítal výšku tarifnej odmeny advokáta, výšku poistného plnenia pre prípad dožitia u jednotlivých navrhovateľov vyplývajúcu z ich poistných zmlúv. V danom prípade mal súd pri určovaní výšky trov právneho zastúpenia použiť ust. citovanej vyhlášky, účinnej v čase vykonávania úkonov právnych služieb, nakoľko hodnotu tejto veci nie je možné vyjadriť v peniazoch, a to ani s nepomernými ťažkosťami. V tomto prípade je potom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 1/13-ina výpočtového základu, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, čo za úkony právnej služby vykonané v roku 2009 predstavuje sumu 53,49 eur, za úkony právnej služby vykonané v roku 2010 sumu 55,49 eur a za úkony právnej služby vykonané v roku 2011 sumu 57 eur. Právnej zástupkyni navrhovateľov 1/, 2/ patrí potom odmena za 4 úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia z 01.07.2009, podanie návrhu na súd 01.07.2009, písomná námietka k miestnej príslušnosti z 03.09.2009, písomná žiadosť z 26.10.2009 á 53,49 eur. Ďalej jej patrí odmena za 5 úkonov právnej služby - písomné stanovisko z 01.03.2010, vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania z 01.03.2010, písomné vyjadrenie k meritu veci z 27.10.2010, návrh dohody o urovnaní z 27.10.2010, účasť na pojednávaní 04.11.2010 á 55,49 eur. Právna zástupkyňa navrhovateľov zastupovala 2 osoby, preto bolo potrebné postupovať v súlade s ust. vyhlášky č. účinnej do 31.05.2010 a odmenu za zastupovanie 2 osôb za úkony vykonané do 31.05.2010 znížiť o 20 %, a to za 4 úkony á 53,49 eur, za 2 úkony vykonané v roku 2010 á 55,49 eur, t.j. 213,96 + 110,98 = 324,94 x 2 (osoby) = 649,88 - 20 % = 519,91 eur. Od 01.06.2010 bolo potrebné postupovať pri znížení odmeny za zastupovanie 2 osôb podľa novely vyhlášky č. vykonanej vyhláškou č. , a to podľa a odmenu znížiť o 50 % za 3 úkony vykonané v roku 2010 (písomné vyjadrenie k veci, návrh dohody o urovnaní, účasť na pojednávaní 04.11.2010), t.j. 55,49 x 3 = 166,47 eur x 2 (osoby) = 332,94 eur - 50 % = 166,47 eur, odmena spolu 686,38 eur. Podľa ust. citovanej vyhlášky právnej zástupkyni navrhovateľov patrí aj náhrada za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 6,95 eur za 4 úkony právnej služby vykonané v roku 2009, t.j. 4 x 6,95 eur = 27,80 eur a za 5 úkonov právnej služby v roku 2010, t.j. 5 x 7,21 eur = 36,05 eur, spolu režijný paušál 63,85 eur. Pri úkonoch právnej služby vykonávaných mimo sídla právnej zástupkyne jej patrí náhrada za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 04.11.2010 za 6 polhodín po 12,02 eur, t.j. 72,12 a náhrada cestovných nákladov pri ceste z Dubnice nad Váhom do Prievidze a späť, a to paušálna náhrada vo výške 23,79 eur (130 km x 0,183 eur / 1 km), náhrada za spotrebované PHM vo výške 10,62 eur (130 km x 6,5 l x 1,257 eur za 1 l x 0,01). Trovy konania navrhovateľov 1/, 2/ spolu predstavujú sumu 856,76 eur.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a tak, že úspešným navrhovateľom 1/, / priznal odmenu za 2 úkony právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu z 12.04.2011, písomné vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania podľa , , vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení á 57 eur, t.j. 2 x 57 = 114 eur x 2 osoby = 228 - 50 % = 114 eur + 2 x režijný paušál za rok 2011 - 7,41 eur = 14,82 eur, spolu 128,82 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .