Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-8-2008.pdf
PDF · 75.35 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/8/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Martinom Stretavským, v právnej veci žalobcu S. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. č. XX, K., zastúpeného JUDr. Miroslavom Vidovencom, advokátom, Sama Chalúpku č. 18, proti žalovanému Slovak Telecomu, a.s. so sídlom v Bratislave, Karadžičová č. 10, IČO: 35763469, zastúpeného JUDr. Augustínom Tomášom, advokátom, Floriánska 16, Košice, o zaplatenie sumy 7 110,14 Eur (214.200,-Sk) s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 11.6.2004 domáhal uloženia povinnosti odstrániť diaľkový a telekomunikačný kábel z parciel č. 3206/6, 3207/2 a 3207/4 kat. úz. Michalovce a zároveň požadoval zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 214 200 Sk so 6 % úrokom z omeškania od 4.5.2005 do zaplatenia. O nárokoch žalobcu súd rozhodol rozsudkom č.k. 13C 6/2005 zo dňa 25.1.2008 tak, že nárok žalobcu o preloženie diaľkového a telekomunikačného kábla zamietol a nárok na zaplatenie sumy 214 200 Sk s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie. Žalobca žiadal priznať sumu 214 200 Sk titulom bezdôvodného obohatenia a jeho výšku odôvodnil tým, že výmera pozemku, na ktorom je umiestnené telekomunikačné vedenie je 714 m2, pričom obvyklý nájom za 1 m2, v ktorom je zahrnutý aj zisk žalovaného z titulu užívania predmetného kábla je 150 Sk / 1 m2, čo za 1 rok predstavuje sumu 107 100 Sk ( 714x150 Sk).
Krajský súd v Košiciach rozhodnutím zo dňa 29.10.2009, č.k. 1Co 174/2008 potvrdil rozsudok Okresného súdu v jeho zamietavom výroku.
Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca vo výpovedi uviedol, že predmetný kábel je uložený na jeho pozemku, obmedzuje ho vo vlastníckych a užívacích právach a z tohto dôvodu je žalovaný povinný odškodniť žalobcu a to z titulu bezdôvodného obohatenia alebo priznať náhradu vo výške obvyklého nájmu, ktorá by prináležala žalobcovi v prípade, ak by došlo k uzavretiu nájomného vzťahu. Žalobca potom ako sa stal vlastníkom pozemkov, cez ktoré vedie telekomunikačné vedenie a dozvedel sa uložení predmetných káblov začal rozsiahlu korešpondenciu so žalovaným, v ktorej si uplatňoval nárok na priznanie peňažnej náhrady.
Žalovaný s uplatneným nárokom žalobcu nesúhlasil, nakoľko žalovanému vzniklo vecné právo z titulu uloženia telekomunikačného vedenia, pričom v zmysle zákona vlastníkovi pozemku nevzniká nárok na odškodnenie podľa zákonnej úpravy č. 110/1964 platnej v čase ukladania predmetného telekomunikačného kábla. V súčasnej dobe podľa zákona č. 610/2003 Z.z., má vlastník právo na finančné odškodnenie, pokiaľ ho uloženie takéhoto telekomunikačného vedenia obmedzujú v obvyklom užívaní jeho nehnuteľnosti, pričom na uplatnenie takéhoto nároku plynie dvojročná zákonná lehota. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v prípade priznania náhrady škody, ktorú žalobca požaduje je potrebné preukázať škodu a príčinnú súvislosť medzi škodou a samotnou existenciou telekomunikačného vedenia. Právna úprava ukladania telekomunikačného vedenia bola v čase jeho realizácie formulovaná vo verejnom záujme ako aj zmeny vlastníckych práv spoločnosti a v transformácii po privatizácii tejto spoločnosti. Nikdy sa nededili právne vzťahy, aby sa predišlo uzatváraniu nových nájomných alebo iných zmlúv.
Podľa § 451 ods. 1,2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 420 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciach ( TZ), organizáciám spojov prislúchajú vo verejnom záujme oprávnenia:
a) zriaďovať a prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach telekomunikačné nadzemné a podzemné vedenia včítane potrebných oporných a vytyčovacích bodov,
b) vstupovať a vchádzať v nevyhnutne potrebnom rozsahu pri projektovaní, zriaďovaní, prevádzke, opravách, zmenách alebo odstraňovaní telekomunikačného zariadenia na cudzie nehnuteľnosti,
c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliešťovať stromy prekážajúce telekomunikačnému vedeniu.
Podľa § 12 ods.4 TZ, pokiaľ je výkonom oprávnení podľa odseku 1 obmedzené užívanie nehnuteľnosti, poskytne sa jej vlastníkovi alebo užívateľovi primeraná náhrada.
Podľa § 16 ods. 1,2 TZ, za škodu spôsobenú na nehnuteľnosti alebo na jej príslušenstve pri stavbe, prevádzke, opravách, zmene alebo odstraňovaní telekomunikačných zariadení patrí poškodenému vlastníkovi alebo užívateľovi nehnuteľnosti náhrada. Ak k dohode o náhrade škody nedôjde, možno nárok na náhradu škody uplatniť podľa všeobecných predpisov.
Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca nemá nárok na odškodnenie z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže v konaní neboli preukázané vyššie citované zákonné predpoklady na priznanie bezdôvodného obohatenia. Žalobcovi nevzniklo právo ani na náhradu škody, keďže v konaní nepreukázal aká škoda a v akej výške mu vznikla a z vykonaného dokazovania nie je zrejmá ani príčinná súvislosť medzi škodou a konaním žalovaného. Podľa zákona č. 110/1964 Zb. ma síce vlastník resp. užívateľ pozemku právo na primeranú náhradu, avšak iba v tom prípade, ak by výkonom oprávnení žalovaného došlo k obmedzovaniu užívania nehnuteľnosti. Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení by vznikol žalobcovi nárok na náhradu škody, ktorú by žalovaný spôsobil na nehnuteľnosti alebo jej príslušenstve v zmysle § 16 ods. 1 cit.zákona. Keďže v konaní nebolo preukázané, aby žalobcovi konaním žalovaného vznikla akákoľvek škoda na nehnuteľnosti, súd nárok žalobcu zamietol.
O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.