Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_31Cb-5-2011.pdf
PDF · 88.55 KB
Case nature
Subarea
31Cb/5/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Júliusom Tóthom v právnej veci žalobcu: Nordson CS, spol. s r. o., Šumavská 15, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 499 66 995, proti žalovanému: KOMAX PLUS, spol. s r. o., Rampová 6, 040 01 Košice, IČO: 36 173 860, v konaní o zaplatenie 107,-EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 107,-EUR, úrok z omeškania vo výške 8,76,-EUR, to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 EUR, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu doručeným tunajšiemu súdu dňa 10. 12. 2010 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 107,- EUR, úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 107,-EUR od 18. 12. 2009 do 31. 12. 2009, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 107,-EUR od 1. 1. 2010 do 30. 6. 2010, úrok z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 107,-EUR od 1. 7. 2010 do 31. 12. 2010 - titulom neuhradenia kúpnej ceny za žalobcom dodaný tovar žalovanému. Zároveň žiadal nahradiť mu trovy konania. Pretože žalovaný celú žalovanú sumu žalobcovi nezaplatil, musel sa žalobca svojho práva domáhať súdnou cestou.
Tunajší súd vydal dňa 3.6.2011 Európsky platobný rozkaz, č. k. 31Cb/5/2011-21. Uznesením zo dňa 12.9.2011 bol uvedený európsky platobný rozkaz zrušený z dôvodu, že sa ho nepodarilo žalovanému riadne doručiť.
Žalovaný sa ku skutočnostiam uvedeným v žalobe nevyjadril.
Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Košice I vyplýva, že žalovaný, má sídlo v Košiciach na ul. Rampová 6.
Predvolania na pojednávanie konané dňa 26.1.2012 boli žalobcovi a žalovanému riadne a včas doručené. Predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi a žalovanému riadne a včas doručené na adresu sídla spoločnosti zapísanú v obchodnom registri.
Žalobca sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil.
Pri doručovaní predvolania žalovanému na pojednávanie boli splnené podmienky v zmysle ust. § 48 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O. s. p.“), podľa ktorého ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu sa o tom nedozvie.
Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. zák. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd za splnenia vyššie uvedených podmienok a s poukazom na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.
Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe kúpnej zmluvy, podľa objednávky žalovaného, na základe ktorej bol žalobca ako predávajúci povinný žalovanému ako kupujúcemu dodať tovar a žalovaný bol povinný za uvedený tovar zaplatiť požadovanú kúpnu cenu.
Z dodacieho listu číslo 850494058 a potvrdenia o doručení zásielky vyplýva dodanie tovaru žalovanému 17.12.2009.
Z faktúry č. 9619020438 vystavenej žalobcom pre žalovaného dňa 15. 12. 2009 vyplýva, že žalovaný bol povinný za žalobcom dodaný tovar zaplatiť žalobcovi sumu
107,-EUR .
Napriek splatnosti vyššie uvedenej faktúry, žalovaný žalovanú sumu ku dňu podania žaloby neuhradil.
Podľa článku 3 ods. 1, 2, 3, 4 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky
( ďalej Rímsky dohovor ) 1. Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
2. Zmluvné strany si môžu kedykoľvek dohodnúť, že sa zmluva sa spravuje iným právom ako právom, ktorým sa na základe predchádzajúcej voľby podľa tohto článku alebo iných ustanovení tohto dohovoru spravovala dovtedy. Žiadna zmena zvoleného práva po uzatvorení zmluvy nemá vplyv na jej formálnu platnosť podľa článku 9, ani nepriaznivý vplyv na práva tretích osôb.
3. Voľba cudzieho práva účastníkmi, či už v spojení s voľbou cudzieho súdu alebo nie, pričom všetky ostatné prvky situácie v čase voľby majú väzbu len s jedným štátom, nemá vplyv na uplatnenie právnych predpisov tohto štátu, od ktorých sa nedá odchýliť dohodou strán a ktoré sa ďalej nazývajú len „imperatívne normy“.
4. Existencia a platnosť dohody účastníkov o voľbe rozhodného práva sa posudzuje podľa ustanovení článku 8, 9 a 11. V rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak je však časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu.
V zmysle článku 4 ods. 1, 2, Rímskeho dohovoru
1. V rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak je však časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu.
2. S výhradou ustanovenia odseku 5 tohto článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu
so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby, svoju ústrednú správu. Ak sa však zmluva uzatvorí v rámci výkonu obchodnej činnosti alebo povolania tohto účastníka, tak platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu s tým štátom, kde sa nachádza jeho hlavná prevádzkareň alebo, ak má podľa zmluvy plnenie poskytnúť iná prevádzkareň ako hlavná prevádzkareň, so štátom, kde sa nachádza táto iná prevádzkareň.
Z vyššie uvedených listinných dôkazov súd síce nemá za dostatočne preukázanú dohodu o voľbe práva i pri kúpnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania, ktorá je predmetom tohto sporu, no s poukazom na čl. 4 ods. 2 Rímskeho dohovoru , súd má za to, že rozhodným právom pre záväzkový vzťah účastníkov tohto konania je slovenský právny poriadok, nakoľko účastník zmluvy- žalovaný, ktorý mal uskutočniť plnenie pre žalobcu, mal v čase uzatvorenia zmluvy sídlo v Slovenskej republike.
Podľa ust. § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Obchodných zákonník), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka: Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo, alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa ust. § 411 Obchodného zákonníka: Predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom."
Podľa ust. § 447 a § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka: Kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. Kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu."
Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe kúpnej zmluvy, podľa objednávky žalovaného, na základe ktorej bol žalobca ako predávajúci povinný žalovanému ako kupujúcemu dodať tovar a žalovaný bol povinný za uvedený tovar zaplatiť požadovanú kúpnu cenu. Z dodacieho listu číslo 850494058 a potvrdenia o doručení zásielky má súd za preukázané dodanie tovaru žalovanému 17.12.2009. Z faktúry č. 9619020438 vystavenej žalobcom pre žalovaného dňa 15. 12. 2009 vyplýva, že žalovaný bol povinný za žalobcom dodaný tovar zaplatiť žalobcovi sumu 107,-EUR .
Napriek splatnosti vyššie uvedenej faktúry, žalovaný žalovanú sumu ku dňu podania žaloby neuhradil. Pretože žalovaný celú žalovanú sumu žalobcovi nezaplatil, musel sa žalobca svojho práva domáhať súdnou cestou.
V konaní nebolo žalovaným žiadnym spôsobom preukázané, že napriek splatnosti uvedenej faktúry, žalovaný žalovanú sumu ku dňu podania žaloby uhradil.
Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa splní včas a riadne.
Podľa ust. § 365 veta prvá Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15. 1. 2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. § 369 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka (2) Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
V zmysle § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže si žalovaný do dnešného dňa svoju povinnosť zaplatiť žalovanú cenu nesplnil v lehote splatnosti 17.12.2009, dostal sa do omeškania. Keďže omeškanie dlžníka nastalo po 15. 1. 2009 , súd omeškanie dlžníka posúdil podľa právnej úpravy týkajúcej sa omeškania v závislosti odo dňa omeškania. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úroky z omeškania tak ako si ich uplatnil žalobca, odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti do zaplatenia, vo výške ako je uvedená vo výroku tohto rozhodnutia, čo je v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi výšku úrokov z omeškania.
Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 107,-EUR s príslušenstvom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemá. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania v plnej výške, predstavujúcej sumu 16,50 EUR, ktorú tvorí zaplatený súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).