Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-323-2011.pdf
PDF · 79.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5P/323/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Kežmarku - samosudca JUDr. Štefan Ťažký v právnej veci navrhovateľky G., nar. XX. XX. XXXX., trvale bytom Z., t. č. P., občianky SR, proti odporcovi L., nar. XX. XX. XXXX., trvale bytom Z., občan SR, o určenie výživného pre plnoleté dieťa takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky počnúc dňom 01. 12. 2011 mesačne sumou 60 eur, ktoré odporca povinný platiť vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
II. V zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
III. Dĺžne výživné za obdobie od 01. 12. 2011 do 31. 01. 2012 vo výške 20 eur je odporca p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Účastníkom náhradu trov n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala dňa 15. 11. 2011 na Okresný súd v Kežmarku návrh, v ktorom žiadala, aby súd zaviazal odporcu počnúc mesiacom november 2011 prispievať na jej výživu mesačne sumou 200 eur.
Svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, žije s matkou. Je plnoletá, navštevuje 3. ročník F.. Poukázala, že otec na jej výživu prispieval sumu 33 eur do jej plnoletosti. Ďalej uviedla, že náklady spojené so štúdiom zabezpečuje jej matka, ktorá pracuje ako učiteľka v Základnej škole s príjmom cca. 420 eur mesačne. Ďalej uviedla, že obaja rodičia majú vyživovacie povinnosti ešte k dvom neplnoletým deťom vo veku 16 a 6 rokov.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie a to oboznámil sa s obsahom spisu, výpoveďami účastníkov konania, ako aj predloženými listinnými dokladmi účastníkov z čoho mal zistený tento skutkový stav:
Navrhovateľka na pojednávaní trvala na podanom návrhu žiadala, aby súd mu vyhovel. Ďalej uviedla, že manželstvo jej rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku v decembri roku 2011. V čase rozhodnutia o rozvode manželstva bola plnoletá. Preto súd nerozhodoval o výživnom na ňu. Ďalej poukázala, že v predmetnom rozhodnutí bol jej otec v tomto konaní odporca zaviazaný prispievať na výživu jej dvoch mladších súrodencov na každé z nich sumou po 50 eur mesačne. Uviedla, že otec jej mesačne prispieval na výživu sumou 50 eur, avšak uviedla, že bola by spokojná keby otec prispieval mesačne na jej výživu aspoň sumou 70 eur, čo by pokrylo náklady cestovného. Navrhovateľka plnoletosť dovŕšila dňa 12. 10. 2011, je študentkou 3. ročníka F., odbor vizážista a kozmetička. Spolu s matkou a dvoma mal. súrodencami bývajú v meste P. v podnájme. Ide o dvojizbový byt, kde matka za podnájom uhrádza mesačne sumu 70 eur, v čom nie sú započítané služby spojené s bývaním. Ďalej uviedla, že náklady spojené s návštevou školy predstavujú cestovné z miesta bydliska do miesta návštevy školy, kde cesta z P. do P. a späť stojí 5 eur, mesačne to predstavuje sumu 20 eur. Uviedla, že ďalšie náklady s cestovným má z internátu do školy, kde cestuje mestskou hromadnou dopravou a denne lístok na mestskú dopravu ju vyjde na sumu 1 eur. Za stravu a ubytovanie v internáte mesačne matka uhrádza sumu 50-60 eur, podľa počtu dní v mesiaci. Mesačne uhrádza školné vo výške 55 eur. Ďalšie náklady predstavujú zakupovanie školských potrieb a školských pomôcok. Tieto jej zakupujú spoločne rodičia. Kozmetické pomôcky potrebné na školskú prax jej zakupuje otec. Každý mesiac sa skladajú na stužkovú slávnosť po 10 eur. Ďalšie náklady sú spojené so zakupovaním ošatenia, obutia a stravy. Je zdravá. Na otázku súdu uviedla, že jej matkou je učiteľkou na Základnej škole v G. Matka má vyživovacie povinnosti ešte k neplnoletému bratovi, ktorý navštevuje F. a k mal. sestre, ktorá navštevuje Základnú školu v P.
Odporca uviedol, že je zamestnaný ako vodič vo firme G., kde má priemerný zárobok cca. 300 eur. Uviedol, že iný príjem nemá. Na základe rozhodnutia Okresného súdu v Kežmarku, ktorý rozhodol o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného na čas po rozvode bol zaviazaný prispievať na výživu mal. dcéry Y. mesačne sumou 50 eur, ktorá je žiačkou 1. ročníka ZŠ a na syna Y. taktiež sumou 50 eur, ktorý je študentom 2. ročníka F.. Uviedol, že býva u svojich rodičov v rodičovskom dome, kde na bývanie a stravu svojim rodičom neprispieva z dôvodu svojich finančných možností.
Z predloženého potvrdenia odporcom od svojho zamestnávateľa G. súd zistil, že jeho čistý príjem za obdobie od 01. 01. 2011 do 31. 12. 2011 predstavuje sumu 3.451,99 eur. Priemerný čistý mesačný príjem predstavuje sumu 287,66 eur.
Predmetom tohto konania je určenie výživného rodičovi na plnoleté dieťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka nadobudla plnoletosť dňa 12. 10. 2011 a v školskom roku 2011/2012 je študentkou 3. ročníka F., súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia zaviazal na plnenie vyživovacej povinnosti odporcu, rodiča navrhovateľky počnúc dňom 01. 12. 2011.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody vhodné osobitného zreteľa.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri učení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd mal zistené, že odporca je zamestnaný ako vodič vo firme G. kde jeho mesačný čistý príjem je 287,66 eur. Súd pri určení výživného vo výške 60 eur mesačne navrhovateľke zobral k úvahu, že odporca má vyživovaciu povinnosť ešte k dvom mal. deťom a to súrodencom navrhovateľky, na ktorých výživu bol zaviazaný prispievať na každé z detí sumou po 50 eur mesačne. Ďalej súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal aj z vyjadrení navrhovateľky, že odporca jej doposiaľ mesačne prispieval na výživu sumou 50 eur a okrem toho sa podieľal na zakupovaní kozmetických pomôcok a školských potrieb. Súd mal za to, že takto stanovené výživné je v schopnostiach a možnostiach odporcu prispievať na výživu navrhovateľky i keď súd má za preukázané, že náklady navrhovateľky mesačne spojené s návštevou školy sú oveľa vyššie.
Vzhľadom k tomu súd v časti návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného na sumu 200 eur mesačne zamietol.
Zároveň súd vypočítal dĺžne výživné za obdobie mesiacov december 2011 a január 2012, kde vychádzal z prehlásení oboch účastníkov, že odporca na výživu prispieval navrhovateľke mesačne 50 eur, čiže rozdiel medzi stanoveným výživným súdom vo výške 60 eur predstavuje sumu 10 eur, ktoré za dva mesiace predstavujú dlh na výživnom vo výške 20 eur, ktoré súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O Právo podať odvolanie nemá osoba, ktorá sa tohto práva už raz výslovne vzdala.
O Manžel, ktorý po uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 (troch) mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma svoje predošlé priezvisko.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).