Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/139/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa: G. L., nar. XX.XX.XXXX bytom K. XXXX/XX, V. proti odporcovi C. L., nar. XX.XX.XXXX bytom Y. XX, V. v konaní o zvýšenie výživného pre dospelé dieťa takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

odôvodnenie:

Podaným návrhom doručeným súdu dňa 24.08.2011 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca zo sumy 25,40 Eur na sumu 120 Eur mesačne.

Svoj návrh odôvodnila tým, že je študentkou Gymnázia v V., býva s matkou v rodinnom dome. Poberá výživné 25,40 Eur a v období od 01.04.2011 do 31.06.2011 poberala štipendium vo výške 42,31 Eur. K jej pravidelným výdavkom patrí: životné poistenie 45 Eur mesačne, stavebné sporenie 6,64 Eur, telefón 20 Eur, oblečenie, strava, výdavky na učebnice 53 Eur počas školského roka, ďalšie školské pomôcky a jazyková škola 150 Eur. Pri zabezpečovaní stravy, ošatenia a ostatných základných životných potrieb jej pomáha matka. Od času poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca sa jej výdavky zvýšili a suma 25,40 Eur je nedostačujúca.

Odporca s návrhom nesúhlasil, nakoľko mu to finančne nevychádza. Uviedol, že nepracuje, bude poberať len podporu 66 Eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania a listinnými dôkazmi a to obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu č. k. , správami Sociálnej poisťovne, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, správami zamestnávateľov, dokladmi o príjmoch a výdavkoch účastníkov konania a zistil tento skutkový stav veci:

Rozsudkom Okresného súdu Trebišov č. k. zo dňa 27.01.2010 bolo zvýšené výživné otca na mal. G. a G. na sumu zodpovedajúcu 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne /t. č. 25,40 Eur/ na každé dieťa, počnúc od 01.11.2009 vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zároveň bol zmenený právoplatný rozsudok Okresného súdu Trebišov č. k. -35 zo dňa 21.09.2005 vo výrokovej časti o výživnom. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.2010.

Z potvrdenia školy súd zistil, že výdavky navrhovateľky, žiačky 3. ročníka gymnázia, v školskom roku 2011/2012 sú: jazykové učebnice pre anglický jazyk 22,60 Eur, pre nemecký jazyk 26,30 Eur, časopis ANJ 5,20 Eur; prezúvky 15 Eur, úbor a obuv na telesnú výchovu 30 Eur, účelové pomôcky na vyučovanie 30 Eur, ZRPŠ 20 Eur, kurz pohybových aktivít 50 Eur.

Z rozhodnutia školy č. 292/2011 zo dňa 29.04.2011 súd zistil, že navrhovateľke na školský rok 2010/2011 od 01.04.2011 bolo priznané štipendium vo výške 42,31 Eur.

Zo správy sociálnej poisťovne súd zistil, že navrhovateľka nepoberá ani nepoberala žiaden dôchodok ani dávku. Po šetrení na oddelení nemocenského poistenia, úrazovom oddelení a na oddelení podpory v nezamestnanosti bolo zistené, že menovaná nepoberá ani jednu z týchto dávok. Menovaná sa v systéme jednotného výberu poistného nenachádza.

Odporca nepoberá ani nepoberal žiaden dôchodok ani dávku. Po šetrení na oddelení nemocenského poistenia, úrazovom oddelení a na oddelení podpory v nezamestnanosti bolo zistené, že menovaný nepoberá ani jednu z týchto dávok. Z jednotného výberu poistného bolo zistené, že menovaný je od 01.04.2010 zamestnaný resp. prihlásený do poistenia u: A.. H. A., Z. - R., V. a od 14.06.2011 na dohodu u: U. M. - H. s.r.o. V..

Matka navrhovateľky nepoberá ani nepoberala žiaden dôchodok ani dávku. Po šetrení na oddelení nemocenského poistenia, úrazovom oddelení a na oddelení podpory v nezamestnanosti bolo zistené, že menovaná nepoberá ani jednu z týchto dávok. Z jednotného výberu poistného bolo zistené, že menovaná nie je od 01.01.2011 v SR zamestnaná resp. prihlásená do poistenia.

Zo správy kolízneho opatrovníka z pripojeného spisu č. k. súd zistil, že matka navrhovateľky je nezamestnaná, je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie; poberá prídavky na deti 44,02 Eur mesačne, dávku v hmotnej núdzi 87,54 Eur.

Zo správy zamestnávateľa odporcu súd zistil, že je zamestnancom u súkromného podnikateľa U. M.- H. s.r.o. na základe dohody o vykonaní práce. V mesiaci 06/2011 odporca dosiahol čistý príjem 20,25 Eur a v 08/2011 príjem 48,60 Eur.

Zo správy zamestnávateľa odporcu Z. R. - A.. H. A. súd zistil, že odporca bol jeho zamestnancom od 01.04.2010 do 05.01.2012. Pracovný pomer bol ukončený dohodou v zmysle . Čistý priemerný mesačný príjem odporcu v období od 01-11/2011 predstavoval sumu 119,16 Eur.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že výživné bolo naposledy upravené, keď bola študentkou základnej školy v 9. ročníku. Jej výdavky sa zvýšili. K výdavkom doplnila výdavky na stužkovú, kde sa skladali 50 Eur každý školský rok, poistenie 15 Eur, nevedela vyčísliť výdavky na oblečenie a hygienické potreby. Stravuje sa doma, býva s matkou a sestrou. Uviedla, že výživné bolo naposledy priznané vo výške 25 Eur, avšak nie je v tejto výške platené. Je platené v nižšej sume a niekedy nie je platené vôbec.

Z výpovede odporcu súd zistil, že ukončil pracovný pomer dohodou k 05.01.2012 ale dôvod skončenia bol ten, že zamestnávateľ nemal pre neho prácu. Už v decembri mu oznámil, že bude prepúšťať a že s ním ukončí pracovný pomer.

Na základe dohody o vykonaní práce chodí pracovať len vtedy, keď mu zavolajú, že potrebujú niečo opraviť alebo premiestniť farby. Dohoda o vykonaní práce platí aj tento rok, ale ešte ju nedostal. V súčasnom období je nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 06.01.2012, žiadal o priznanie dávky v hmotnej núdzi, má mu byť priznaná vo výške 66 Eur, okrem tohto príjmu, nebude mať iný príjem. Býva v podnájme, kde platí podnájom a inkaso vo výške 100 Eur mesačne. Býva s družkou, ktorá je nezamestnaná a poberá dávku v hmotnej núdzi 60 Eur. Na stravu vynakladá 60 Eur mesačne, telefón má na kredit, ktorý kupuje asi raz za 3 mesiace, výdavky na oblečenie 30 Eur, nemá poistky, pôžičky ani zdravotné problémy, ktoré by odôvodnili pravidelný nákup liekov a zdravotných pomôcok. Výživné na dcéry neplatí, lebo nemá peniaze.

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Podľa ust. §62 ods. 1,2 Zákona o rodine /ďalej ZoR/, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. §62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ust. , Zz o životnom minime, v znení účinnom v čase rozhodovania súdu, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 86,65-Eur mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa (výživné 26 Eur).

Podľa ust. Zz, nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak a) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo b) sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.

Podľa ust. § 62 ods. 4,5 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. §65 ods. 3 ZoR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. §75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. §77 ods. 1 prvá a druhá veta ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Podľa ust. §78 ods. 1,3 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nie sú naplnené zákonné predpoklady na zvýšenie výživného uvedené v ust. §78 ZoR.

Súd pri rozhodovaní zobral do úvahy jednak odôvodnené potreby oprávneného a jednak schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Základnou hmotnoprávnou podmienkou existencie a trvania vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je nepochybné preukázanie, že deti nie sú schopné samé sa živiť. Preukázanie tejto skutočnosti je podmienkou vzniku nároku na výživné ale nie hľadiskom určujúcim rozsah nároku. Zákonná povinnosť rodičov plniť vyživovaciu povinnosť deťom vzniká narodením a trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť; nie je teda ohraničená dosiahnutím určitého veku dieťaťa. Dosiahnutie plnoletosti dieťaťa nemá vplyv na trvanie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je významná iba z procesného hľadiska, pretože konanie o výživnom pre plnoleté dieťa možno začať len na návrh plnoletého dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom teda trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť a uspokojovať svoje odôvodnené potreby, zároveň však dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Dieťa nie je schopné samo sa živiť spravidla v tých prípadoch, keď sa sústavne pripravuje na budúce povolanie,

je invalidné alebo vyžadujúce osobitnú starostlivosť alebo keď podľa lekárskeho potvrdenia nie je so zreteľom na svoj vek alebo zdravotný stav schopné zárobkovej činnosti alebo za danej situácie nemá možnosť ani príležitosť zaobstarať si primerané zamestnanie.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Pri určení dôvodnosti nároku navrhovateľa na zvýšenie výživného súd vychádzal z pomerov účastníkov, za ktorých táto vyživovacia povinnosť bola určená porovnajúc s pomermi účastníkov v čase rozhodovania súdu.

Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že navrhovateľka neukončila prípravu na budúce povolanie, pokračuje v nej, nemá žiaden príjem, teda nie je schopná sama sa živiť, nakoľko nepoberá štátne ani sociálne dávky, iba prospechové štipendium. Ohľadne nákladov na svoje živobytie a nákladov spojených s prípravou na budúce povolanie je v plnom rozsahu odkázaná na svoju matku, ktorá nepracuje, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, okrem toho sa ešte stará o maloleté dieťa. Navrhovateľka preukázala, že na jej strane došlo v porovnaní s poslednou úpravou výživného k zvýšeniu nákladov.

Zároveň súd zistil, že odporca je nezamestnaný, pracuje iba na dohodu o vykonaní práce kde dosahuje minimálny príjem a požiadal o priznanie dávky v hmotnej núdzi. Na jeho strane nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala a umožňovala plnenie vyživovacej povinnosti v navrhovateľkou žiadanej výške.

Nakoľko každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že s prihliadnutím na majetkové a finančné pomery povinného nie je možné návrhu na zvýšenie výživného

vyhovieť a nakoľko posledná úprava výživného bola ustálená na výšku 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, súd ponechal úpravu výživného v tejto výške a návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto konaní bol odporca úspešný, avšak trovy konania si neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v zmysle ust. §205 ods. 2 len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1/, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.