Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28P-84-2011.pdf
PDF · 91.96 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/84/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky G. V., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, V., adresa pre doručovanie: B. X, V.Š., zastúpenej Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, P.O. Box 125, Bratislava, IČO: 30798841, adresa pre doručovanie: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Hlavná 67, Prešov, proti odporcovi X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, V.Š., v konaní o určenie príspevku pre manželku, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky ako príspevok na výživu manžela sumou 50 eur mesačne od 6.9.2011 do 28.12.2011.
Dlžné výživné zo strany odporcu za obdobie od 6.9.2011 do 28.12.2011 vo výške 184,80 eura je odporca p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresnom súde Prešov dňa 6.9.2011 sa navrhovateľka domáhala, aby súd odporcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou 50 eur mesačne vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred odo dňa podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že od 24.6.2011 s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti, pričom odporca jej neprispieva ani na výživu maloletých detí W. V. U. pochádzajúcich z ich manželstva v takom rozsahu, ako na to bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. XXP/XX/XXXX-47 zo dňa 17.5.2011, a súčasne neprispieva ani na úhradu dlhov, ktoré účastníkom tohto konania vznikli počas manželstva.
Odporca s návrhom nesúhlasil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámením listinných dôkazov založených v súdnom spise tunajšieho súdu sp.zn. 28P/84/2011 a oboznámením spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXC/XX/XXXX, a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo pred Matričným úradom v V. dňa XX.XX.XXXX. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti W. V.Í., nar. XX.X.XXXX a Š., nar. XX.XX.XXXX.
Navrhovateľka je toho času nezamestnaná, od 1.9.2008 je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny V., bez nároku na dávku v nezamestnanosti. Jej príjem ku 30.11.2011 pozostával z dávky a príspevku k dávke v hmotnej núdzi v sume 86,71 eura mesačne, prídavku na dieťa v sume 44,02 eura mesačne a tiež z brigádnického príjmu, ktorého výška variuje. Podľa predloženého potvrdenia o príjme spoločnosti R. V., s.r.o., so sídlom R. Q. X, V., bola v uvedenej spoločnosti navrhovateľka zamestnaná v období od 24.9.2010 do 7.7.2011 na základe dohody o pracovnej činnosti a jej príjem v období od septembra 2010 do júna 2011 bol priemerne v sume 68,62 eura mesačne netto. Z Dohody o pracovnej činnosti uzavretej medzi navrhovateľkou a spoločnosťou R. V., spol. s r.o. zo dňa 6.9.2011 vyplýva, že navrhovateľka má dohodnutý týždenný pracovný čas v rozsahu max. 10 hodín týždenne, za dohodnutú odmenu 2 €/1 hod.
Zo spoločnej domácnosti s odporcom odišla spolu s deťmi v júni 2011 po tom, čo ju odporca fyzicky napadol. V súčasnosti bývajú u rodičov navrhovateľky. Dôvodom podania návrhu na súd je to, že navrhovateľka ostala bez peňazí. Odporca jej na výživu neprispieval a neprispieval jej ani na výživu ich maloletých detí. Z uvedeného dôvodu podala návrh na vykonanie exekúcie a tiež aj trestné oznámenie, po podaní ktorého odporca výživné na maloleté deti uhradil. V minulosti a aj teraz pracuje len brigádnicky, keďže mal. dcéra W. V. trpí W. U.. Uvedené ochorenie si vyžaduje zvýšenú starostlivosť o ňu a navrhovateľka jej musí byť v popoludňajších hodinách k dispozícii. Brigádami si navrhovateľka dokázala privyrobiť sumami 28 eur v mesiaci september 2011, 42 eur v mesiaci október 2011 a 61 eur v mesiaci november 2011. Často si peniaze musela požičať, aj od mamy. Za bývanie mame neplatila.
Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny V. zo dňa 15.11.2011 bola navrhovateľke priznaná preddavkovo dávka a príspevky k dávke v hmotnej núdzi v sume 117,04 eura mesačne od 1.10.2011. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 6.12.2011 bola navrhovateľke znížená preddavkovo poskytovaná dávka a príspevky k dávke v hmotnej núdzi na sumu 86,71 eura mesačne od 1.11.2011. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny V. zo dňa 5.1.2012 bola navrhovateľke odňatá a zastavená výplata preddavkovo poskytovanej dávky a príspevkov v sume 86,71 eura mesačne od 1.12.2011.
Odporca je živnostníkom v oblasti stavebníctva, pracuje ako murár. Jeho príjem je pohyblivý. V marci a apríli 2011 fakturoval sumu 1 000 eur brutto v každom mesiaci, v máji 2011 sumu 677 eur brutto. Iné faktúry v roku 2011 nemal. Počas zostávajúcej časti roka pracoval len brigádnicky. Podľa jeho vyjadrenia navrhovateľke poskytol peniaze. Išlo o sumy 20, 40, 50 eur, a podobne. Toho času býva u brata v období keď je bratova manželka v K.. Inokedy býva u svojej mamy alebo po pivniciach.
Rozsudkom č.k. XXP/XX/XXXX-47 zo dňa 17.5.2011 súd schválil dohodu rodičov, podľa ktorej sa mal. deti W. V. a Š. zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. W. V. sumou 60 eur mesačne a na výživu mal. Š. sumou 40 eur mesačne, začínajúc dňom 1.4.2011, vždy do 28.-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí. Dlžné výživné za mesiac apríl 2011 otcovi nevzniklo.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXC/XX/XXXX mal súd za preukázané, že manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný prispievať na výživu mal. W. V. sumou 60 eur mesačne a na výživu mal. Š. sumou 40 eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2011.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej „zákon č. 36/2005 Z.z.“), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z., vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Hmotnoprávnymi podmienkami, ktoré musia byť kumulatívne splnené na to, aby súd mohol rozhodnúť o určení výživného pre jedného z manželov, je právna existencia manželstva, nerovnováha v životnej úrovni manželov, skutočnosť, že jeden z manželov si neplní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne a riadne k druhému manželovi a súlad s dobrými mravmi. Vyživovacia povinnosť v zmysle § 71 zákona č. 36/2005 Z.z. predchádza nároku na dávky a príspevky poskytované v zmysle zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov. Právna úprava vyživovacej povinnosti medzi manželmi vychádza z tradičnej filozofie vzťahov medzi manželmi založenej na tom, že muž a žena majú rovnaké práva a povinnosti. Manžel a manželka sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, s čím súvisí aj požiadavka rovnakej životnej úrovne, t.j. rovnakej hmotnej a kultúrnej úrovne. Pokiaľ ide o rozsah tohto druhu vyživovacej povinnosti, spolu s výživným pre dieťa, je jej rozsah najväčší. Má pokrývať a uspokojiť všetky osobné potreby oprávneného subjektu, predovšetkým stravu, ošatenie, bývanie, kultúrne vyžitie.
V danom konkrétnom prípade bolo dôvodom podaného návrhu na súd oddelené hospodárenie navrhovateľky a odporcu, ktoré viedlo k disproporcii v ich celkovej životnej úrovni. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľka od septembra 2011 pracuje v spoločnosti R. V., W.. W. r.R.. na základe Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 6.9.2011 v rozsahu maxim. 10 hodín týždenne. Jej mesačný príjem z brigádnickej činnosti v období september 2011 až december 2011 bol priemerne v sume 49,33 eura netto. Okrem príjmu z brigádnickej činnosti poberá prídavok na dieťa v sume 44,02 eura mesačne. Od 1. októbra 2011 jej bola priznaná dávka v hmotnej núdzi v sume 117,04 eura, ktorá jej bola s účinnosťou od 1.11.2011 znížená na sumu 86,71 eura a od 1.12.2011 jej bola táto dávka odňatá. Z uvedeného vyplýva, že v septembri 2011 bol jej príjem vo výške 72,37 eura netto, v októbri 2011 vo výške 203,18 eura, v novembri 2011 vo výške 192,29 eura netto a v decembri 2011 vo výške 109,31 eura netto.
Pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky vzal súd do úvahy jednak oprávnené potreby navrhovateľky pozostávajúce z potreby zabezpečenia stravy, ošatenia, kultúrneho vyžitia a na strane druhej schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného subjektu, t.j. odporcu, ktorý je živnostníkom a aj napriek opakovanej výzve súdu nepredložil doklad o svojom príjme za rok 2011, resp. daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2010. Odporca súdu predložil len tri faktúry, ktorými fakturoval za vykonané práce celkovo sumu 2 300 eur. Ani navrhovateľka, ani odporca neuhrádzajú podľa ich vyjadrenia žiadne poplatky za bývanie, keďže navrhovateľka býva spolu s deťmi u svojich rodičov a mame na bývanie neprispieva. Odporca býva buď u brata alebo u svojej mamy, ale rovnako tak nikomu neprispieva na bývanie. Odporca okrem výdavkov na stravu a ošatenie má súdom určenú vyživovaciu povinnosť v sume dovedna 100 eur na obidve maloleté deti. Žiadne iné pravidelné výdavky nemá. Súd zohľadnil predovšetkým skutočnosť, že v čase od podania návrhu na súd do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva navrhovateľky a odporcu, sa navrhovateľka starala a aj v súčasnosti naďalej stará o domácnosť, a to o dve maloleté deti pochádzajúce z manželstva s odporcom. V zmysle § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. sú manželia povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. V zmysle citovaného ustanovenia súd prihliadol tiež na to, že navrhovateľka sa zo spoločnej domácnosti musela odsťahovať po tom, čo ju odporca napadol a správal sa agresívne. Rovnako tak zohľadnil fakt, že odporca si v minulosti neplnil súdom určenú vyživovaciu povinnosť k svojim dvom maloletým deťom, o čom svedčí návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 31.10.2011 podaný navrhovateľkou a tiež trestné oznámenie podané na odporcu dňa 18.10.2011 z dôvodu zanedbania povinnej výživy z jeho strany. V tejto súvislosti bolo dňa 18.11.2011 začaté trestné stíhanie voči odporcovi za prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že životná úroveň navrhovateľky a odporcu nebola rovnaká.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností považoval súd návrh navrhovateľky za právne dôvodný a ňou uplatnený nárok za nárok oprávnený. Súd preto jej návrhu v celom rozsahu vyhovel tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a odporcu zaviazal na poskytnutie výživného pre navrhovateľku ako príspevku na výživu manžela vo výške 50 eur mesačne od 6.9.2011, t.j. od podania návrhu na súd do 28.12.2011, t.j. ku dňu, kedy rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. XXC/XX/XXXX o rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu a o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode nadobudol právoplatnosť, keďže výživné pre manžela je časovo viazané na právnu existenciu manželstva a zánikom manželstva toto výživné zaniká zo zákonných dôvodov. Dlžné výživné za obdobie od 6.9.2011 do 28.12.2011 súd vyčíslil na sumu 184,80 eura, ktorú sumu je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní úspešná navrhovateľka si žiadne trovy konania neuplatnila a odporca ako neúspešný účastník nemá právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.