Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/13/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu: SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov, so sídlom Volgogradská 88, 080 01 Prešov, IČO: 31 718 523, právne zastúpený: JUDr. Michal Kmec, advokát, so sídlom Konštantínova 6, 080 01 Prešov, proti žalovanému: M.B.P. Prešov, s.r.o., so sídlom Jarková 27, 080 01 Prešov, IČO: 31 723 004, právne zastúpený: JUDr. Ján Surma, advokát, so sídlom Hlavná 122, 080 01 Prešov, o zaplatenie 7.919,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -115 zo dňa 25.10.2022, takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozhodol, cit.:

„I. Žaloba žalobcu sa z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. , , , , , , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, .

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7.919,64 eur s príslušenstvom. V podanej žalobe tvrdil, že žalovaný ako správca bytového domu spôsobil škodu vlastníkom bytov a nebytových priestorov z dôvodu zanedbania odbornej starostlivosti pri zabezpečovaní opravy vodovodnej prípojky. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil zmluvy o výkone správy, faktúru za opravu potrubia, znalecký posudok č. 23/2020, žiadosť o mimosúdne vyriešenie sporu, výpis z fondu opráv, rozpočet T. M. P., predsúdnu výzvu, e-mailovú komunikáciu.

4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca je odo dňa 07.04.2021 správcom bytového domu na ulici A. X a X v O., vo vlastnom mene zastupuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov a koná na účet týchto vlastníkov. Žalovaný je predchádzajúcim správcom bytového domu na ulici A. X a X v O.. Listom zo dňa 25.06.2020, doručeným žalovanému dňa 30.06.2020, Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. oznámila, že pracovníci jej závodu zistili poruchu - únik vody na vodovodnej prípojke, ktorá patrí do správy žalovaného. Podľa zákona o verejných vodovodoch je odberateľ povinný zabezpečiť odstránenie poruchy na vlastné náklady. Žalovaný bol vyzvaný na odstránenie poruchy do dňa 02.07.2020 s tým, že uloženie rekonštruovanej vodovodnej

prípojky má byť do hĺbky minimálne 1,5 m. Po odstránení jedného úniku vody zistila vodárenská spoločnosť ďalší únik, úniky vody zistil aj dodávateľ, spolu štyri. Žalovaný ako správca rozhodol, že namiesto postupných čiastkových opráv skorodovaného potrubia pristúpi k výmene celého potrubia za plastové. Za odstránenie štyroch porúch na vodovodnom potrubí, resp. za výmenu vodovodnej prípojky V. na ulici A. X-X si A. L. - T. vyúčtoval sumu 13.404,22 eur so splatnosťou dňa 27.08.2020. Podľa znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou T.. M. M. bola obvyklá cena prác spojených s realizáciou vodovodnej prípojky vo výške 4.920 eur. Znalkyňa pri vyhotovovaní znaleckého posudku nemala k dispozícii stavebný denník dodávateľa. Podľa krycieho listu rozpočtu vypracovaného T.. M. P., cena opravy vodovodného potrubia by mala byť vo výške 6.187,14 eur. Podľa odborného vyjadrenia Technickej univerzity v C. suma fakturovaných prác bola vo výške 13.404,22 eur, porovnávacia cena prác v smernej orientačnej databáze R. bola vo výške 10.916,19 eur. Fakturovaná cena je tak o 2.488,03 eur vyššia. Dodávateľ vykonal aj práce, ktoré neboli predmetom fakturácie, a to zabezpečenie výkopu, ochranné zábradlie, lavička, vyčistenie stanoviska a úprava pláne.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by žalovaný mal v júni, resp. v júli 2020 možnosť vybrať dodávateľa, ktorý by poruchu na vodovodnej prípojke odstránil za výhodnejšiu cenu a okamžite. Vlastníkom bytov a nebytových priestorov nevznikla žiadna škoda v súvislosti s opravou vodovodného potrubia, žalovaný ako správca s odbornou starostlivosťou zabezpečil výmenu celého skorodovaného vodovodného potrubia, k prerušeniu dodávky vody nedošlo, oprava bola vykonaná riadne, žalobca nemá vedomosť o ďalších únikoch vody. Zákon o vlastníkoch bytov a nebytových priestorov predpokladá zodpovednosť správcu za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich zo zákona alebo zo zmluvy o výkone správy. Nakoľko v konaní nebol zistený vznik škody v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia si povinností správcu a rovnako nebol zistený ani protiprávny úkon na strane žalovaného, súd žalobu žalobcu o náhradu škody voči žalovanému zamietol.

6. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. . Keďže žalobu zamietol, súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, nezistiac dôvody pre aplikáciu .

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie mal za preukázané, že v súvislosti s poruchou na vodovodnej prípojke sa v danom prípade jednalo o havarijný stav, avšak havarijný stav nedefinuje ani zákon ani zmluva o výkone správy so žalovaným. Súd sa nevysporiadal v tejto súvislosti s argumentáciou žalobcu uvedenou v replike zo dňa 22.07.2022. Z výsluchu konateľa žalovaného na pojednávaní vyplynulo, že žalovaný mal za účelom opravy vodovodnej prípojky osloviť tri firmy vrátane dodávateľa L., ktorý ako jediný mal kapacity na túto opravu. Žalovaný však nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení v súvislosti s obstarávaním uvedenej opravy. Svedok L. nevedel vysvetliť, prečo bola za výkopové práce vyúčtovaná suma zohľadňujúca koeficient horniny tr. 4, pričom uvedená skutočnosť má zásadný význam pre cenu, ktorú vlastníci bytov za opravu zaplatili. V znaleckom posudku T.. M. sa na strane 4 a 5 uvádza, že „nosnou položkou je realizácia výkopov ručne. ........Trieda zeminy podľa faktúry zhotoviteľa je 4, to sú však pevné horniny - rozpojiteľné klinom a rýpadlom. Trieda zeminy zistená podľa obhliadky je tr. 2 - kde patria horniny rypné a nanajvýš tr. 3

- kde patria horniny kopné. Obidve triedy hornín sú rozpojiteľné rýčom a nakladačom. Vo vyhodnotení uvažujem s triedou horniny 3.“ Podľa svedka L. malo ísť o úplne rozmočenú zeminu, napriek tomu bola vyúčtovaná cena za výkop horniny s koeficientom 4, pričom vlastníci bytov za výkop zeminy zaplatili celkovo 5.176 eur, z toho časť tvorila suma 2.851 eur za hĺbenie rýh v triede horniny 4 a príplatok za lepivosť v triede horniny 4 v sume 1.730,56 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že znalkyňa nemala k dispozícii stavebný denník dodávateľa. Žiaden stavebný denník však nebol žalovaným predložený a nie je súčasťou súdneho spisu. Jediným dôkazom o rozsahu prác je súpis prác v prílohe faktúry A. L., ktorý bol podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku a rozpočtu. Súd prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie ďalších dôkazov prednesenom na pojednávaní dňa 25.10.2022, a to návrh na výsluch T.. M. a návrh na doplnenie stanoviska VVS k priebehu opravy s odôvodnením, že skutkový stav je možné objektívne zistiť aj z obsahu predložených listinných dôkazov, bez nutnosti nariaďovať ďalšie pojednávanie. Žalobca má za to, že výsluchom T.. M. a stanoviskom VVS budú objasnené rozhodujúce

skutočnosti, a to ustálenie koeficientu horniny za obvyklé výkopové práce, ktorých cena bola zásadnou položkou vo faktúre dodávateľa. Návrh na vykonanie dôkazu predložením stanoviska VVS považuje za potrebný na zistenie skutkového stavu, a to či sa v tomto prípadne jednalo o haváriu v zmysle o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach, či boli zistené aj početné závady na vodovodnej prípojke, kto ich zistil a pod. Ak by totiž nešlo o haváriu, mal správca postupovať podľa a riadiť sa rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie vec aj nesprávne právne posúdil. Rozdiel v cene, ktorú za opravu vlastníci bytov zaplatili, predstavoval viac než dvojnásobok ceny určenej znaleckým posudkom, čo podľa žalobcu zakladá legitímnosť podanej žaloby. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepreukázal výhodnejšiu ponuku v danom čase. Žalobca má za to, že zo strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie je možné, aby preukázali existenciu, resp. neexistenciu konkrétnej lepšej ponuky v danom čase a toto od žalobcu ako subjektu konania nie je možné ani spravodlivo požadovať. Žalovaný žiadne ponuky ani nepredložil a nepreukázal, preto nie je možné žiadne ponuky v danom čase porovnať. Predloženým znaleckým posudkom preukázal existenciu výhodnejších cenových ponúk za opravu, ktoré znalkyňa v znaleckom posudku deklaruje. S poukazom na a uviedol, že žalovaný zásadné vysvetlenie k oprave vodovodnej prípojky predniesol až na pojednávaní dňa 25.10.2022. Tieto mali zásadný vplyv na rozhodovaniu žalobcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v súvislosti s uplatňovaním akýchkoľvek nárokov proti žalovanému a na priebeh a spôsob ich uplatňovania. Súd prvej inštancie odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , ktorým odôvodnil svoj procesný postup čo do rozsahu dokazovania a odôvodňovania svojho rozhodnutia. Súd prvej inštancie však nedal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na otázku, prečo nevyhodnotil ako porušenie povinnosti žalovaného hospodáriť a majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov s odbornou starostlivosťou a dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, ak zaplatená cena opravy o viac ako dvojnásobok prevyšuje obvyklú cenu určenú znaleckým posudkom. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie mal za preukázané, že v danom prípade sa jednalo o havarijný stav, čo uvádza v bode 28. odvolaním napadnutého rozsudku. Žalovaný už v podanom odpore argumentoval, že odstránenie poruchy na vodovodnej prípojke zabezpečil dodávateľom, ktorý mal na túto havarijnú situáciu kapacitu a poruchu odstránil. Potenciálni dodávatelia, ktorí nemali kapacitu na odstránenie poruchy, nepredkladali svoje cenové ponuky. Žalovaný predložil znalecký úkon znaleckého ústavu v odbore 37 0000 - stavebníctvo, v ktorom znalecký ústav Technická univerzita v C. vyvodila záver, že práce dodané dodávateľom A. L. zodpovedajú položkám R.. Pri vypracovaní znaleckého úkonu bol podkladom aj stavebný denník, ktorý bol spolu so znaleckým posudkom predložený súdu. Žalovaný postupoval v súlade s ods. , teda zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu povinností správcu pri správe bytového domu. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalovaný spôsobil vlastníkom bytov a nebytových priestorov škodu, naopak žalovaný predišiel svojím postupom vzniku ďalšej škode, ktorá by hrozila v prípade opakovaných porúch na vodovodnej prípojke. Žalobcom predložený posudok a rozpočet majú iba hodnotiaci charakter k vystaveným faktúram, no nezakladajú zodpovednosť žalovaného ani existenciu škody na strane vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno k uplatňovanému žalobnému návrhu a nepreukázal porušenie povinností žalovaného ako správcu bytového domu a vznik škody vlastníkom bytov a nebytových priestorov na ul. A. č. X a č. X v O.. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle v zmysle ustanovenia a , vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a , vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Podľa , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

13. Podľa a , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

14. Podľa a , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

15. V zmysle citovanej právnej úpravy súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobnom návrhu ale tiež vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu, v opačnom procesnom postavení než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

16. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že zásada voľného hodnotenia dôkazov ( ) vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli stranami tvrdené, a ktoré boli predmetom dokazovania, musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné. Z týchto rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi stranami nebol spor. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav.

17. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Tak napr. pri svedeckej výpovedi sudca hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k stranám a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, a ďalej vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností, na chovanie pri výpovedi a pod. Poznatky, ktoré získa týmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom sudca porovná s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov, a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia

dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia.

18. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vlastníkom bytov a nebytových priestorov nevznikla žiadna škoda v súvislosti s opravou vodovodného potrubia a žalovaný s odbornou starostlivosťou zabezpečil výmenu celého skorodovaného vodovodného potrubia.

19. Dôvodná je však námietka žalobcu týkajúca sa zamietnutia návrhu na doplnenie dokazovania na pojednávaní dňa 25.10.2022, čo súd prvej inštancie odôvodnil tým, že skutkový stav je možné objektívne zistiť z predložených listinných dôkazov.

20. Súd prvej inštancie v bode 31. svojho odôvodnenia stručne uviedol, že T. M. pri vypracovaní svojho posudku nemala k dispozícii stavebný denník a z odborného vyjadrenia Technickej univerzity v C. vyplýva, že dodávateľ si nevyúčtoval cenu za zabezpečenie výkopu, ochranné zábradlie, lavičku, vyčistenie staveniska a za úpravu pláne, čo predstavuje približne sumu 1.400 eur.

21. Z takto zisteného skutkového stavu a následne pri absencii právneho záveru súdu prvej inštancie v zásadných otázkach, odvolací súd nemôže dať odpoveď na odvolacie námietky žalobcov vo vzťahu k ich tvrdeniam o preukázaní existencie havarijného stavu a primeranosti ceny za výkopové práce pri výmene vodovodného potrubia, najmä z pohľadu výšky uhradenej sumy za výkopové práce.

22. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

23. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. . Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Podľa ustanovenia , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

24. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 . Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa , rozhodol tak, že zrušil rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko nedostatočne odôvodnené rozhodnutie je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcom, aby uskutočnil im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

26. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci sa vysporiadať so všetkými tvrdeniami a dôkazmi predloženými účastníkmi v priebehu konania, vykonať potrebné dokazovanie a následne zo zisteného skutkového stavu ustáliť vo svojom rozhodnutí taký právny záver, ktorý bude preskúmateľný najmä v tých otázkach, ktoré boli zjavne sporné medzi stranami počas konania. Na základe takto prijatého záveru vo veci rozhodne tak, aby rozhodnutím nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa , a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný ( ). Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho ( ).

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).