Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17P-113-2023.pdf
PDF · 83.56 KB
Case nature
Subarea
17P/113/2023
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom B. D. XX, E., deti rodičov: matka – F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. D. XX, E., t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, a otec mal. A.: neuvedený v rodnom liste a otec mal. C.: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., o návrhu navrhovateľa: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, E., na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. N a r i a ď u j e sa neodkladné opatrenie, ktorým sa maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, dočasne zverujú do osobnej starostlivosti navrhovateľa – B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, E..
II. Matka je p o v i n n á platiť na maloleté deti A. a C. výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, a to na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
III. Otec je p o v i n n ý platiť na maloletú C. výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, a to na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
IV. Súd u s t a n o v u j e Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, za procesného opatrovníka na zastupovanie maloletých detí v tomto konaní.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.11.2023 sa navrhovateľ – ujo maloletých detí domáha, aby súd maloleté deti dočasne zveril do jeho osobnej starostlivosti navrhovateľa.
2. Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 27.10.2023 v ranných hodinách bola matka maloletých detí zadržaná políciou a vzatá do väzby v Leopoldove. Otec maloletej C. je t.č. v podmienke za neplatenie výživného. Výživné má doplatiť do 12.12.2023 vo výške 950,- Eur. V prípade neuhradenia mu hrozí trestné stíhanie. Z toho dôvodu nie je schopný sa starať o maloletú C.. Otec A., ktorý nie je uvedený v rodnom liste, je t.č. odsúdený na 5 rokov odňatia slobody. Navrhovateľ je ujo maloletých detí, je s nimi v kontakte od ich narodenia. Pracuje ako mestský policajt v meste Hlohovec s čistým príjmom cca 1.100,- Eur mesačne. Býva s rodičmi v trojizbovom byte. Deti spia s jeho matkou (stará mama maloletých detí) v samostatnej izbe. Navrhovateľ ich vozí každý deň autom do školy a detských jaslí. S výchovou detí mu budú pomáhať rodičia a priateľka J. C.. Celá rodina má s deťmi veľmi pekný vzťah. Pre deti bude najvýhodnejšie, keď sa budú o ne spoločne starať a zabezpečovať ich zdravý vývin a vytvárať vhodné sociálne podmienky pre zverenie do starostlivosti navrhovateľa.
3. Dňa 13.11.2023 bola súdu doručená správa ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec, o prešetrení pomerov ohľadom maloletých detí. Uvádza sa v nej, že rodina matky je monitorovaná od roku 2022 z dôvodu anonymného oznámenia, že matka užíva omamné látky, čo sa však doposiaľ nepotvrdilo. Otec maloletej C. bol v roku 2023 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Matka bola dňa 27.10.2023 zadržaná políciou a rozhodnutím súdu bola vzatá do väzby v Leopoldove. Od 27.10.2023 starostlivosť o maloleté deti vykonáva navrhovateľ spolu so svojimi rodičmi, s ktorými spolu bývajú. Podľa vyjadrenia navrhovateľa a jeho rodičov by otec maloletej C. nebol schopný samostatne sa starať o maloletú, pretože majú podozrenie, že užíva návykové a psychotropné látky. Otec – p. H. sa o maloletú pravidelne telefonicky zaujíma. Bytové podmienky v domácnosti navrhovateľa sú veľmi dobré, maloleté bývajú v spoločnej domácnosti s ujom, jeho priateľkou J. a jeho rodičmi v trojizbovom byte, zdieľajú spoločnú izbu so starou matkou. S členmi domácnosti majú dobré citové väzby.
4. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
Podľa § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 328 ods. 2 druhá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Podľa § 367 ods. 1 až 3 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Podľa § 44 ods. 3 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
5. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri vydaní neodkladného opatrenia účastníci nemusia byť vypočutí. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil ujmu na právach niektorej z dotknutých účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je pritom pre súd rozhodujúcim hľadiskom, ovplyvňujúcim jeho rozhodnutie, záujem maloletého dieťaťa.
6. Po oboznámení sa s návrhom a ostatnými listinnými dôkazmi mal súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Z návrhu navrhovateľa, ako aj zo správy ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec je zrejmé, že rodičia nie sú schopní zabezpečiť o maloleté deti riadnu starostlivosť, nakoľko matka je vo väzbe a otec maloletej C. nevykonával o ňu osobnú starostlivosť, ani neprejavil takýto záujem. V prípade maloletej A. zase súdu nie je známa osoba, ktorá je jej otcom, nakoľko tento ani nie je zapísaný v rodnom liste maloletej. Keďže ani jeden z rodičov nemôže nateraz zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté deti, je potrebné, aby túto starostlivosť vykonával navrhovateľ, keď ním vykonávaná starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia videl súd v tom, že v prípade nevydania neodkladného opatrenia by sa maloleté deti ocitli bez akejkoľvek starostlivosti, nakoľko schopnosť zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté deti by nebola zabezpečená zo strany ich biologických rodičov a priaznivý vývoj maloletých by tak bol ohrozený. Vzhľadom na uvedené súd vo výroku I. uznesenia nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloleté deti do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa.
7. Súd zároveň vo výroku II. a III. uznesenia uložil rodičom maloletých detí v súlade s § 81 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť platiť na maloleté deti výživné, a to matke ako aj otcovi vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na maloleté dieťa. Ide o minimálnu výšku výživného, ktoré je povinný platiť každý z rodičov. Súd teda považuje rodičom stanovené výživné za nateraz primerané potrebám maloletého dieťaťa, tak aj možnostiam a schopnostiam rodičov, pričom rozsiahlejšie dokazovanie ohľadne výživného bude vykonané až v prípadnom konaní vo veci samej. Stanovené výživné sú rodičia povinní v zmysle § 45 ods. 8 Zákona o rodine uhrádzať príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
8. Podľa § 30 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu. Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
Podľa § 31 ods. 3 Zákona o rodine, kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Podľa § 31 ods. 4 Zákona o rodine, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený. Podľa § 117 CMP, ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
9. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd ustanovil maloletým deťom vo výroku IV. tohto uznesenia procesného opatrovníka, ktorý bude zastupovať ich záujmy v tomto konaní. Za procesného opatrovníka pritom ustanovil podľa trvalého bydliska maloletých miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, ktorý orgán vedie tiež dokumentáciu maloletých, pričom návrh na ustanovenie blízkej osoby za opatrovníka podaný nebol.
10. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Nakoľko žiaden z účastníkov nepožiadal o priznanie náhrady trov konania, súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z..