Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoP-30-2011.pdf
PDF · 90.3 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoP/30/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. J. Q., nar. XX. XX. XXXX a mal. H. Q., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, deti rodičov S. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., M. X. XX a S. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., K. XX, o návrhu matky na udelenie súhlasu na zmenu priezviska, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 14. 10. 2011, č. k. 5P 152/2011 - 18 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok so spresnením označenia dátumu narodenia v záhlaví rozsudku maloletej J. dňa 05. 05. 2001.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok (ďalej len prvostupňový súd) napadnutým rozsudkom udelil súhlas matke namiesto otca na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. J. a mal. H. na priezvisko „S.“.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že návrh na udelenie súhlasu podala matka. Odôvodnila ho tým, že deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 22. 12. 2009, č. k. 5P 255/2009 - 44 boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky s povinnosťou otca platiť na ich výživu mesačne na každé dieťa po 25,36 Eur. Otec si vyživovaciu povinnosť neplní. Matka podala trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej povinnosti. Otec o deti nejaví záujem, nekontaktuje sa s nimi a deti nemajú k otcovi vytvorený žiaden citový vzťah. Obe mal. deti sa predstavujú priezviskom, aké má matka, avšak v zariadeniach, ktoré navštevujú, ich oslovujú priezviskom „Q.“. Preto mal. deti samé žiadajú matku, aby mali rovnaké priezvisko ako ona. Otec mal. detí i napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie svoju účasť z vážnych dôvodov na pojednávaní neospravedlnil. Preto súd konal v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O. s. p.
Z výsledkov vykonaného dokazovania, hlavne s oboznámením sa pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5P 255/2009, prvostupňový súd mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 22. 12. 2009, č. k. 5P 255/2009 - 44 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. 03. 2010, č. k. 5CoP 4/2010 - 61 boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky s povinnosťou otca platiť minimálne výživné (na každé dieťa po 25,36 Eur). Styk otca s maloletými deťmi nie je upravený, otec sa s deťmi nestýka, nezaujíma sa o dcéry ani im nezakupuje žiadne darčeky pri príležitosti jubileí a sviatkov. Otec si neplní vyživovaciu povinnosť, a preto bol trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 26. 08. 2011, č. k. 6T 138/2011 - 50 uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Matka je zamestnaná ako upratovačka so zárobkom 330 Eur mesačne. Pre mal. deti poberá náhradné výživné prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku. Mal. J. je žiačkou 4. ročníka ZŠ a mal. H. navštevuje predškolské zariadenie. Mal. J. si často kladie otázku, prečo sa volá ináč, ako jej matka a túži mať priezvisko spoločné s matkou. Týmto priezviskom sa predstavuje aj na verejnosti. Mal. H. v septembri 2012 začne navštevovať 1. ročník ZŠ a podobne ako sestra, aj ona túži mať rovnaké priezvisko ako matka. Opatrovník mal. detí odporučil návrhu vyhovieť. Poukázal, že otec o mal. deti nejaví žiaden záujem a výživné, ktoré mu bolo súdnym rozhodnutím určené na mal. deti, matke neplatí.
Pri rozhodovaní o návrhu matky prvostupňový súd zvažoval, či v danom prípade sú závažné dôvody pre zmenu priezviska mal. detí proti vôli ich otca a či je v ich záujme zmena priezviska. Súd z vykonaných dôkazov - výpovedí matky a z predložených listinných dokladov zistil, že otec si riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom, neprispieva na ich výživu ani sa s deťmi nestýka. Keďže obe mal. deti túžia mať rovnaké priezvisko ako ich matka, vzhľadom na dlhodobý nezáujem otca o mal. deti je dôvodné udeliť súhlas matke namiesto otca na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletých na priezvisko „S.“.
Ďalším samostatným výrokom súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Tento výrok odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. so zdôraznením, že ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré súd môže začať i bez návrhu z úradnej povinnosti.
Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie otec. Navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec na opätovné prejednanie. Podľa jeho názoru rozhodnutie nie je správne, lebo súd nezistil úplný skutkový stav v predmetnej veci. Nie je pravda, aby otec nemal záujem o styk so svojimi deťmi. Po odsťahovaní sa matky zo spoločnej domácnosti najprv deti navštevoval v mieste ich nového bydliska a v poslednej dobe, keďže sa matka s deťmi presťahovala a neoznámila otcovi novú adresu ich pobytu, nemohol deti navštevovať. Preto nesúhlasí so zmenou ich priezviska, ktoré im bolo dané pri narodení aj so súhlasom matky. Tieto skutočnosti môže dokázať svedkami.
Matka k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti nikdy nebránila otcovi v styku s deťmi. Mal. deti sa ale otca boja, majú z neho strach, nechcú s ním byť. Keď sa občas ukázal pred bytom, stále bol v podnapitom stave, vykrikoval, správal sa agresívne, narušoval pokoj aj ostatných obyvateľov obytného domu, preto bola nútená volať mestskú políciu. Otec s mestskou políciou do bytu vstúpil a s policajtmi aj byt opustil. Deti prežívali strach, stres a bolesť. Keďže jeho tzv. občasné návštevy boli vždy spojené s problémami, v záujme, aby deti nemali ďalšie psychické následky, presťahovala sa s deťmi k rodičom a hľadala aj nové bývanie. Len pred nedávnom sa matka presťahovala spolu s deťmi do podnájmu na novej adrese. Otec si novú adresu zistil, a to takým spôsobom, že sledoval mal. Natáliu, ako išla zo školy, až kým nevošla do bytu. Maloletá prišla do bytu vystresovaná, vystrašená, uplakaná, odôvodňujúc, že utekala, pretože sa veľmi bála otca. Preto tvrdenie otca, že nepozná adresu nového bydliska matky, nie je pravdivé. Prednedávnom opäť sledoval mal. J.. Pri ceste do školy jej strhol aktovku, začal ju prehľadávať, čím maloletú vystrašil tak, že nebola schopná sa sústrediť na vyučovanie a po tretej hodine celá roztrasená prišla domov. Otec naďalej neprejavuje žiaden skutočný záujem o mal. deti. Výživné na deti neplatí, a preto požiadala o náhradné výživné. Na súdnom pojednávaní predložila trestný rozkaz, ktorým súd uznal otca vinným za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, otcovi bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov a súd dňa 26. 08. 2011 výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Napriek uvedenému si otec vyživovaciu povinnosť neplní. Aj skutočnosť, že otec sa na súdnych pojednávaniach nezúčastňuje, svedčí o tom, že nemá žiaden záujem o mal. deti. Preto žiada, aby v záujme mal. detí tieto mali rovnaké priezvisko, ako ich matka.
Kolízny opatrovník k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť.
Na prejednanie podaného odvolania odvolací súd nenariaďoval pojednávanie. Nevyžiadala si to potreba zopakovania či doplnenia dokazovania, ani to, že by súd prvého stupňa bol vo veci konal bez realizácie pojednávania a napokon ani verejný záujem. Postupoval tak preto vo veci podľa § 214 ods. 2 O. s. p. Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 O. s. p. Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť.
V predmetnej veci ide o rozhodnutie súdu podľa § 35 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní mal. dieťaťa do cudziny, o správne majetku mal. dieťaťa, o štátnom občianstve mal. dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Uvedené ustanovenie vychádza v zásade z toho, že matka a otec sú pri výkone ich rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni. Každý z rodičov môže svoje dieťa samostatne zastupovať v bežných veciach, rovnako môže v bežných veciach samostatne spravovať majetok dieťaťa a aj rozhodovať o otázkach výchovy. Avšak v iných, než bežných veciach je potrebné, aby sa rodičia dohodli. O podstatnú vec ide vždy v prípadoch uvedených v citovanom ust. § 35 Zákona o rodine. Tento výpočet je len demonštratívny, súd môže ako podstatnú vec posúdiť aj inú otázku, ktorá nie je v tomto paragrafe uvedená.
Zmena priezviska mal. dieťaťa znamená značný zásah nielen do práv rodičov, ale aj do práva dieťaťa. Ak sa teda rodičia o zmene priezviska nedohodnú, môže súd dať jednému z nich súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. dieťaťa vtedy, ak sú pre takéto opatrenie závažné dôvody. Judikatúra za okolnosti významné pre rozhodovanie súdu o súhlase k žiadosti jedného z rodičov o zmene priezviska mal. dieťaťa označila neplnenie si vyživovacej povinnosti zo strany rodiča, ktorý nemá mal. deti zverené do osobnej starostlivosti, tiež označila aj nezáujem druhého rodiča o životné osudy dieťaťa, najmä o to, v akom výchovnom prostredí sa dieťa nachádzalo, ako prospievalo. Tieto skutočnosti môžu byť považované za okolnosti významné pre rozhodovanie súdu o nahradenie súhlasu druhého rodiča k žiadosti o zmenu priezviska mal. dieťaťa. Záujem rodiča o dieťa prejavený až v uvedenom konaní možno považovať za účelový a tendenčný.
V danej veci súd teda rozhodoval na základe podaného návrhu matky poukazujúceho na nezhodu rodičov súvisiacu s výkonom (realizáciou) ich rodičovských práv a povinností. Rozhoduje teda o tom, či jeden z rodičov, v danom prípade matka, je oprávnená podať návrh na zmenu priezviska mal. detí. Skutkové závery súdu prvého stupňa, ktoré sú uvedené v jeho dôvodoch, majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Nemožno ich spochybniť ani obsahom podaného odvolania, keď otec od odchodu matky z ich spoločnej domácnosti sa s deťmi prakticky nekontaktoval a v prípade, ak ich aj prišiel navštíviť, bol pod vplyvom alkoholických nápojov, robil výtržnosti, čo spôsobilo u mal. detí veľký stres a úzkosť. Okrem uvedeného otec si voči mal. deťom neplní ani vyživovaciu povinnosť. Svedčí o tom trestný rozkaz Okresného súdu Kežmarok zo dňa 26. 08. 2011, č. k. 6T 138/2011 - 50, ktorým otec bol uznaný za vinného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Obsah vykonaných dôkazov svedčí o tom, že matka v celom rozsahu zabezpečuje mal. deťom všestrannú starostlivosť. Vyplýva to zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok zo dňa 07. 10. 2011. Z uvedenej správy vyplýva, že matka s mal. deťmi býva v podnájme v trojizbovom byte, v ktorom detí majú vlastnú izbu účelne zariadenú. V izbe má každé dieťa svoje lôžko a vytvorený priestor na trávenie voľného času. Ďalšie dve izby sú zariadené ako obývačka a spálňa, pričom staršia dcéra má v obývačke vytvorený kútik na prípravu do školy (písací stôl s počítačom). Matka za prenajatý byt mesačne uhrádza poplatky v celkovej sume 350 Eur (nájomné a inkaso). Otec sa s mal. deťmi žiadnym spôsobom nekontaktuje, na ich výživu neprispieva. Matka od 01. 05. 2011 poberá z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok náhradné výživné v sume 25,36 Eur na každé dieťa (správa z č. l. 10 spisu).
Obsah vykonaných dôkazov teda svedčí tomu, že matka má veľmi dobré podmienky pre zdravý vývin mal. detí a zabezpečuje im aj všestrannú starostlivosť a opateru. Naopak, otec si vo vzťahu k mal. deťom neplní vyživovaciu povinnosť, ani o mal. deti nejaví skutočný záujem. Toto sú tak závažné dôvody, pre ktoré aj odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o udelení súhlasu matke namiesto otca na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. detí na priezvisko „S.“. Takéto priezvisko nosí matka mal. detí, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti. O samotnej zmene priezviska súd nerozhoduje. Príslušným na rozhodovanie o zmene priezviska je správny orgán - príslušný okresný úrad (§ 6 až 11 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov).
Žiada sa zároveň poukázať aj na to, že v každej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa je prioritným záujem dieťaťa. V danej veci v súvislosti s vyjadreným nesúhlasom otca so zmenou priezviska bolo potrebné venovať pozornosť tomu, či je v záujem mal. detí, aby aj v súvislosti s ich priezviskami bol udržiavaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti s otcom. Tak, ako už bolo uvedené vyššie, nemožno pritom obísť ani to, aký je doterajší vzťah otca s dcérami a ako sa na jeho vytváraní či nevytváraní otec svojím správaním podieľal. Rodičia majú vo výchove dieťaťa rozhodujúcu úlohu (§ 30 ods. 1 Zákona o rodine, článok 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Výchovu pritom treba chápať ako starostlivosť o komplexný rozvoj dieťaťa, jeho duševný, telesný, mravný, citový, zdravotný aj rozumový. Táto výchova má byť sústavná a dôsledná. Osobná iniciatíva rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti (v danom prípade otca) o pestovanie vzájomného citového vzťahu medzi otcom a mal. deťmi musí byť skutočná. Ak by otec mal skutočný záujem kontaktovať sa s mal. deťmi, bol by využil spôsob domáhať sa súdnou cestou úpravy styku s mal. deťmi. Ak otec o takýto kontakt s mal. deťmi nestojí, nevyužil možnosti úpravy styku otca s mal. deťmi súdnou cestou, niet preto rozumného „ospravedlniteľného“ dôvodu. Otec sa sám pričinil o to, aký je súčasný vzťah mal. detí k nemu. Jeho vzťah k dcéram a naopak nemôže byť ovplyvnený len tým, či dcéry budú nosiť jeho priezvisko. Ak otec po odchode matky zo spoločnej domácnosti neurobil nič pre to, aby sa mohol s dcérami riadne stretávať, uvedenému svedčí otcov nezáujem o mal. deti. Navyše zmena priezviska mal. detí na jeho postavení otca nič nezmení. Neprinesie nič nové vo vzťahu k jeho rodičovským právam a povinnostiam. Bude len na otcovi, aby sa snažil vybudovať si skutočný kontakt s obidvoma mal. dcérami. Z uvedeného vyplýva, že nie je preto proti záujmom mal. detí, aby súhlas súdu na podanie takejto žiadosti matke bol daný.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. so spresnením označenia dátumu narodenia v záhlaví rozsudku prvostupňového súdu, keďže mal. J. je narodená dňom XX. XX. XXXX a nie dňom XX. XX. XXXX, ako sa nesprávne uvádza v záhlaví napadnutého rozsudku.
Aj pre rozhodovanie o trovách odvolacieho konania je relevantným mať na zreteli tie skutočnosti, ktoré sú uvedené v § 224 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. Ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu a v takýchto konaniach v zásade žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.