Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-316-2011.pdf
PDF · 82.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-24C/316/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci navrhovateľa T. L. , nar. X.X.XXXX, bytom U., Q. XXX/XXA, zastúpeného R.. Marianom Mikáčim, advokátom, Záhradnícka 15, Bratislava, proti odporcovi E. J. , nar. XX.X.XXXX, bytom F., V. XX, o splnenie povinnosti zaplatiť 2.323,59€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2.323,59€ spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.966,54€ za obdobie od 28.10.2008 do 11.12.2008, zo sumy 6.970,74€ za obdobie od 12.12.2008 do 16.12.2008 a zo sumy 2.323,59€ od 17.12.2008 až do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,2% za každý deň omeškania zo sumy 2.323,59€ od 17.12.2008 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania, súdny poplatok vo výške 293,50€ a trovy právneho zastúpenia vo výške 427,65€, na účet právneho zástupcu navrhovateľa R.. Y. Y., vedený v M. banke a.s. F., číslo účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na súd dňa 3.12.2010 sa navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 2.323,59€, predstavujúcu nesplatenú čiastku poskytnutej pôžičky, spolu s príslušným úrokom z omeškania z jednotlivých nesplatených častí poskytnutých peňazí a účastníkmi dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 0,2% denne zo žalovanej istiny.
Súd vo veci vydal dňa 22.3.2011 platobný rozkaz č.k. 26Ro 3339/2010-20, zrušený z dôvodu nemožnosti doručenia odporcovi.
Odporca sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu, doručenému uložením na pošte, neustanovil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie. Súd podľa §101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti odporcu, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Skutkovým základom pre rozhodnutie súdu boli skutočnosti tvrdené navrhovateľom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa so zmluvou o pôžičke zo dňa 9.10.2008, výzvami na zaplatenie, ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 9.10.2008 navrhovateľ ako veriteľ podpísal s odporcom ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol odporcovi peňažné prostriedky v hotovosti vo výške 7.966,54€ /240.000,Sk/, prevzatie finančnej hotovosti v deň podpisu zmluvy dlžník potvrdil vlastnoručným podpisom. V zmysle článku II, písm. b/ zmluvy sa odporca zaviazal pôžičku vrátiť do 27.10.2008, v plnej výške.
Odporca si svoju povinnosť dlžníka zo zmluvy o pôžičke vrátiť poskytnuté finančné prostriedky riadne a včas nesplnil, na základe urgencií navrhovateľa uhradil dňa 11.12.2008 sumu 995,80€ /30.000,-Sk/ a dňa 16.12.2008 sumu 4.647,15€ /140.000,-Sk/, zostávajúcu časť pôžičky nezaplatil, na písomné výzvy, prevzaté osobne 7.12.2009 a 1.3.2010 nereagoval ani čiastočnou úhradou.
Podľa článku III, písm. c/ zmluvy si účastníci dohodli pre prípad porušenia povinnosti splatiť riadne a včas pôžičku alebo jej časť, že dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2% za každý deň omeškania, a to odo dňa porušenia povinnosti až do jej riadneho splnenia. Zmluvné strany prehlásili, že zmluvnú pokutu považujú za obvyklú a primeranú povahe zabezpečovacieho záväzku.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka /OZ/ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze, dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pojmovými znakmi zmluvného vzťahu sú prenechanie vecí na voľné nakladanie, veci určené druhovo, povinnosť vrátenia vecí rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti vrátenia. Odo dňa dohodnutej splatnosti, keď veriteľ mohol svoje právo vykonať po prvý raz, začne plynúť trojročná premlčacia doba na súdne uplatnenie nároku. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje faktické odovzdanie predmetu pôžičky - finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi.
Odporca v účastníkmi dohodnutej dobe nevrátil celú výšku poskytnutej finančnej pôžičky zo strany navrhovateľa, uhradil len časť poskytnutých finančných prostriedkov, vyhlásením dlžníka v písomnej zmluve o pôžičke, že prevzatie finančnej hotovosti potvrdzuje dlžník vlastnoručným podpisom na zmluve, mal súd za preukázané, že prišlo k faktickému odovzdaniu peňazí dlžníkovi zo strany veriteľa. Odporca túto skutočnosť v konaní nepopieral, čiastočnými úhradami 11.12.2008 a 16.12.2008 rovnako potvrdil faktické prevzatie peňazí. Poskytnutú peňažnú sumu nevrátil odporca v plnej výške navrhovateľovi ani po výzve, navrhovateľ sa právom domáhal zaviazania odporcu na zaplatenie žalovanej istiny, predstavujúcej nevrátenú časť peňazí.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku ktorých ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., účinného od 15.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Odporca bol povinný splniť svoj dlh spôsobom a v čase, dohodnutými v zmluve o pôžičke, čo nedodržal, s plnením peňažnej pohľadávky sa dostal do omeškania. Súd priznal navrhovateľovi príslušný úrok z omeškania, stanovený v súlade s čiastočným plnením odporcu.
Podľa §544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa §544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Zmluvná pokuta predstavuje špeciálny zabezpečovací prostriedok pre prípad riadneho a včasného nesplnenia si povinnosti dlžníka, ktorý sa tak ocitne v omeškaní, používaný na dosiahnutie väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Dohoda o zmluvnej pokute musí maž obligatórne písomnú formu, spôsob určenia výšky pokuty má byť jednoznačný. Účastníkmi dojednaná zmluvná pokuta, s výškou závislou na dobe, po ktorú trvá porušenie zmluvnej povinnosti, predstavuje zabezpečovací prostriedok záväzku v zákonom prípustnej forme, nie je ani v rozpore s dobrými mravmi.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi ako plne úspešnému účastníkovi v konaní súd priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v súdnom poplatku vo výške 293,50€ a trovách právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci /prevzatie veci, písomné podanie žaloby, účasť na pojednávaní 23.11.2011/ po á 91,29€, dva úkony po á 22,82€ /účasť na pojednávaniach 12.10.2011a 25.1.2012 -nemeritórne, 1-ina úkonu/ + režijný paušál dvakrát 7,21€, dvakrát 7,41€, jedenkrát 7,63€ + 20%DPH podľa §13, §16 vyhlášky č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení č. 232/2010Zb. Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty právny zástupca navrhovateľa predložil, platiteľom dane je do 20.5.2005.
O povinnosti odporcu zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi navrhovateľa súd rozhodol podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach, na podpísanom súde. V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom rozhodnutie súdu alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podaný návrh.