Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_9C-235-2011.pdf
PDF · 80.57 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/235/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Hartelovou, v právnej veci navrhovateľky N. R., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., Na B. XXX, t.č. bytom T., R. XXX, proti odporcovi C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., Na B. č. XXX, za účasti mal. dieťaťa T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo N. R., rod. W., nar. XX.XX.XXXX a C. R., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v T., zapísané v knihe manželstiev I. úradu T., vo zv. X, roč. XXXX, str. XXX, por. č. XX rozvádza.
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:
Mal. T. R., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloletú sú oprávnení zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia.
Otec C. R., nar. XX.XX.XXXX, sa zaväzuje prispievať na výživu mal. T. R., nar. XX.XX.XXXX, sumou XXX,- Eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
IV. Odporcovi sa priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov.
odôvodnenie:
Navrhovateľka dňa 30.08.2011 podala na Okresnom súde Námestovo návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu T. R., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode.
Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 25.01.2012, na ktorom o návrhu navrhovateľky rozhodol. Vzhľadom na to, že sa účastníci konania na pojednávaní po vyhlásení rozsudku výslovne vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku (č.l. 77 pv), súd podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) v odôvodnení rozsudku uvádza len predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Predmetom konania bol rozvod manželstva a úprava rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode.
O rozvode manželstva súd rozhodol podľa § 22, § 23 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o rodine).
Podľa § 1 ods. 1 až 3 zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečuje riadnu výchovu detí. Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len "snúbenci"), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.
Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 zákona o rodine.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a hlboko rozvrátené, neplniace si ekonomickú funkciu a spoločenský účel, ktorý spočíva vo vytváraní harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí. Príčiny rozvratu podľa § 23 ods. 2, 3 v nadväznosti na § 1, § 18 a § 19 zákona o rodine súd vidí v rozdielnosti pováh, záujmov a názorov oboch manželov. Prvoradou príčinou rozpadu manželstva navrhovateľky a odporcu bolo neuvážené uzavretie manželstva. Dôvodom uzavretia manželstva bolo tehotenstvo navrhovateľky, ktoré však samo osebe nemôže byť dostatočným dôvodom pre uzavretia manželstva a predpokladom pre jeho riadne fungovanie. Manželstvo účastníkov konania od začiatku neplnilo svoj účel, nedostatočná znalosť charakterových vlastností a povahové rozdiely viedli ku konfliktom medzi manželmi, čo vyústilo do odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti v apríli 2010, odkedy manželia spolu nežijú. I keď sa na rozpade manželstva podieľali i ďalšie skutočnosti - požívanie alkoholických nápojov odporcom i finančné problémy manželov, je zrejmé, že hlavnou príčinou bola práve nedostatočná vzájomná znalosť pováh manželov pred uzavretím manželstva. V súčasnosti manželia už dlhšiu dobu, takmer dva roky, spolu nežijú, spoločne nehospodária, každý si zabezpečuje svoje potreby sám, intímne sa nestýkajú. Za daného stavu súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je už len formálnym zväzkom a toto neplní svoje základné funkcie - vytvárať harmonické spoločenstvo zabezpečujúce riadnu výchovu detí, v ktorom sú si manželia navzájom verní, poskytujúc si vzájomnú pomoc a podporu, neplní ekonomickú ani biologickú a reprodukčnú funkciu. V súčasnosti, vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania, súd zároveň nevidí možnosť obnovy manželského spolužitia medzi navrhovateľkou a odporcom ani do budúcnosti, preto manželstvo účastníkov rozviedol. Mal pritom zato, že takéto rozhodnutie nie je v rozpore ani so záujmami maloletého dieťaťa, keď v záujme detí je predovšetkým to, aby vyrastali v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, čo spolužitie navrhovateľky a odporcu v súčasnosti neposkytuje.
S konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené aj konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode (§ 113 ods. 1 O.s.p., § 24 ods. 1 zákona o rodine).
Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Rodičia na pojednávaní uzatvorili dohodu v otázke úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Nakoľko súd zistil, že dohoda, ktorú uzatvorili rodičia maloletej T., s ktorou súhlasil i kolízny opatrovník maloletej, nie je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa a navrhnuté výživné je primerané k potrebám dieťaťa a k finančným možnostiam otca, túto dohodu schválil v celom rozsahu tak ako bola navrhnutá.
Ku dňu rozhodnutia súdu, t.j. k 25.01.2012, kedy bolo výživné určené, bol priemerný mesačný čistý príjem matky cca 320,- €, otca 118,- €.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, keď zároveň nezistil také okolnosti prípadu ani pomery účastníkov, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania alebo ich časti niektorému z účastníkov konania.
Uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 9C/235/2011-68 zo dňa 23.11.2011 bolo navrhovateľke priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Z uvedeného dôvodu poplatková povinnosť prešla na odporcu. Vzhľadom na majetkové pomery odporcu, ktorého príjem v súčasnosti predstavuje 118,- € mesačne, dospel súd k záveru, že majetkové pomery odporcu odôvodňujú priznanie oslobodenia od povinnosti platiť súdne poplatky podľa § 138 ods. 1 O.s.p., preto odporcovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Keďže navrhovateľka i odporca sú oslobodení od povinnosti platiť súdne poplatky, žiaden z účastníkov konania nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh.
Účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku. Vyhlásený rozsudok však musí zodpovedať písomnému vyhotoveniu rozsudku, preto rozsudok obsahuje aj poučenie o možnosti podať odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva príslušnému matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň v poradí uvedené ako druhé priezvisko si ponechal svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva príslušnému matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 zákona o rodine).