Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20CoP-58-2011.pdf
PDF · 92.38 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/58/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Bianka Gelačíková a JUDr. Ayše Pružinec Erenová vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. H., R.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Ú. N., I. C. O. rodiny D., C. X/A, D., dieťa rodičov: matka - X. H., T. D. D., Š.É. X a otec - W. H., T. D. Z., P. XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P 26/2011-90 zo dňa 16.05.2011, pomerom hlasov 3:0, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 16.05.2011 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Q. H., R.. XX.XX.XXXX zo sumy 1.000,- Sk mesačne na sumu 110,- eur mesačne od 01.02.2011 a zročné výživné za obdobie od februára 2011 do mája 2011 v celkovej sume 174,44 eur povolil otcovi maloletej splácať po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od mesiaca jún 2011. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Týmto rozsudkom zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 16C 137/00 zo dňa 10.10.2000. Rozhodol tak na základe podaného návrhu matky maloletej zo dňa 28.01.2011, ktorý bol súdu doručený dňa 31.01.2011 a ktorým matka maloletej žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť zo sumy 1.000,- Sk mesačne na sumu 140,- eur mesačne od 01.02.2011 z dôvodu, že došlo k podstatnej zmene pomerov od poslednej úpravy výživného v roku 2000, kedy mala maloletá dva roky a v tom čase sa s otcom maloletej dohodla na výživnom v sume 1.500,- Sk mesačne a po nástupe maloletej na základnú školu v sume 2.000,- Sk mesačne, ktorú sumu otec platí ako výživné na maloletú doteraz. Predchádzajúca vyživovacia povinnosť bola upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.10.2000, vo veci sp. zn. 16C 187/00, schválením rodičovskej dohody o úprave výkonov rodičovských práv a povinností k maloletej. V čase predchádzajúcej úpravy výživného rodičia maloletej nemali inú vyživovaciu povinnosť, matka bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok v sume 2.740,- Sk mesačne, otec pracoval ako automechanik v Doprastave s hrubým mesačným príjmom 5.200,- Sk. V súčasnej dobe sa pomery na stane matky nezmenili, nepribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť, je zamestnaná v obchodnej spoločnosti Z. P. I., O..I.. s príjmom od februára do decembra 2010 vo výške 649,56 eur netto mesačne a od januára do marca 2011 vo výške 676,23 eur netto mesačne, iný príjem matka nemá. Matka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a sestrou, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a jej zdravotný stav je dobrý. Otec maloletej je zamestnaný v obchodnej spoločnosti H., I..W..V.. s čistým mesačným príjmom od februára do decembra 2010 vo výške 624,92 eur a od januára do marca 2011 vo výške 574,91 eur. Otec je vlastníkom trojizbového rodinného domu s pozemkom, garážou a hospodárskymi budovami a v dome býva s družkou, s ktorou má syna I., R.. XX.XX.XXXX, ktorý bol rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 03.09.2008 vo veci sp. zn. 4P 45/2008 zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné v sume 750,- Sk mesačne. Otec spoločne nehospodári s družkou a na základe dohody on financuje bývanie a družka stravu a okrem toho otec mesačne spláca hypotekárny úver vo výške 135,79 eur a pôžičku Poštovej banke vo výške 157,90 eur mesačne. Maloletá je vo veku 12,5 roka, navštevuje šiesty ročník základnej školy. Má zvýšené náklady na výživu v súvislosti so zdravotným stavom a to na poplatky u čeľustného ortopéda, za okuliare a za ošetrenia u neurológa, pretože má časté migrény. Od poslednej úpravy výživného uplynula doba 10,5 roka, za ktorú náklady na výživu maloletej v dôsledku rastu životných nákladov a hlavne fyzického a psychického vývoja maloletej sa primerane zvýšili. U rodičov nastala zmena pomerov v dôsledku zmeny príjmu a to u matky z rodičovského príspevku na vyšší príjem z trvalého pracovného pomeru a u otca sa výrazne zvýšil priemerný mesačný príjem zo zamestnania a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Na základe vykonaného dokazovania súd za primerané výživné považoval sumu 110,- eur mesačne, ktorá zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, vzhľadom na jeho vek a tiež zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím na to, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, keď od predchádzajúcej úpravy výživného uplynula dlhšia doba. Pri určení výživného súd prihliadol na to, že otec žije v spoločnej domácnosti s družkou, ktorá finančne prispieva na domácnosť a matka vlastné bývanie nemá, žije v domácnosti svojej matky a musí finančne prispievať na náklady spoločnej domácnosti. Súd zvýšil výživné od februára 2011 a zročné výživné do mája 2011 v sume 174,44 eur súd povolil otcovi splácať po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným od júna 2011 podľa § 160 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletej, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a určenou výškou výživného 110,- eur mesačne a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a určil vyživovaciu povinnosť v sume 80,- eur mesačne. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol a nesprávne určil výšku výživného, keď nebral do úvahy jeho výdavky a to pôžičky, úvery, leasing a exekúciu. Uviedol, že on úver na bývanie má a zobral si ho z dôvodu, že niekde bývať musí a úver bude splácať do 50 rokov veku a prospech z úveru bude mať pri dedičskom konaní aj jeho dcéra Q.. Na byt v Bratislave nemá finančné prostriedky a preto mu matka kúpila starý domček 50 km od Bratislavy a aby tam mohol bývať, musel si zobrať úver. Matka maloletej býva v 4 izbovom byte s matkou a sestrou a v byte žijú tri samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré finančne 1/3 prispievajú na spoločnú domácnosť a bývalá manžela má tiež partnera, tak isto ako on partnerku. Podľa jeho názoru maloletá je dostatočne finančne zabezpečená, on má maloletého syna I., R.. XX.XX.XXXX s družkou a jeho náklady sa tiež zvyšujú a to náklady na lekára - logopéda, očného lekára, detského neurológa atď.. Maloletého vozí do škôlky do Bratislavy, s čím má zvýšené náklady a do základnej školy bude cestovať tiež do Bratislavy. Jeho partnerka je dlhodobo práceneschopná, v súčasnej dobe nepracuje a nie je pravda, že uhrádza stravovanie, pretože on má vyššie náklady na domácnosť vo väčšom rozsahu ako jeho partnerka a platí aj na syna výživné, ktoré bolo určené súdom. Okrem výživného platí na maloletú aj iné výdavky, ako detský tábor, dioptrické okuliare, 20.000,- Sk dal maloletej na vkladnú knižku, kúpil jej bicykel, televízor za 300,- eur, zlatú retiazku, náramok, náušnice, dáva jej vreckové, darčeky na narodeniny, meniny, Vianoce, za vysvedčenie a podobne. Podľa názoru otca maloletej je rozsudok súdu prvého stupňa nesprávny aj vo výroku o zročnom výživnom od februára 2011, pretože on platil výživné o 100% viac ako určil súd, na základe dohody s matkou maloletej a preto zročné výživné nie je určené v správnej sume. Na základe uvedeného žiadal, aby bolo výživné určené vo výške 80,- eur mesačne.
K odvolaniu otca maloletej sa písomne vyjadrila matka maloletej podaním zo dňa 7. júla 2011 a žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, s tým, že námietky otca maloletej sú neopodstatnené a to najmä v tom, že má úvery a pôžičky pretože aj ona má úvery a pôžičky. S priateľom nežije v spoločnej domácnosti a preto on nie je povinný prispievať na spoločnú domácnosť, ani na výživu maloletej, keď nie je jej biologický otec. Pokiaľ otec tvrdil, že prispieval okrem výživného aj inou formou na nákup darčekov, okuliarov, letné tábory a iné, bolo to v minimálnej sume a to vtedy, keď sa spolu dohodli. Podľa názoru matky maloletej výživné v určenej sume nepokryje náklady na výživu a výchovu na dospievajúce 12 ročné dievča.
K odvolaniu otca maloletej sa písomne vyjadril opatrovník podaním zo dňa 15.07.2011, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s tým, že od určenia výživného na maloletú uplynula dlhšia doba a aj keď si otec plnil dobrovoľne vyživovaciu povinnosť aj vo väčšom rozsahu, ako bolo určené súdom, náklady maloletej vzrástli a preto je rozhodnutie súdu správne.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov a celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú dôvody ako zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti a podobne.
V danej veci matka maloletej podala návrh na zvýšenie výživného z dôvodu, že došlo k zmene pomerov na strane maloletej a to v dôsledku vyššieho veku, keď pri poslednej úprave výživného mala maloletá dva roky a v súčasnej dobe má dvanásť rokov a preto za obdobie približne desiatich rokov došlo k zvýšeniu nákladov na výživu maloletej v súvislosti so zdravotným stavom a celkovým fyzickým a psychickým vývojom, keď maloletá má zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť u čeľustného ortopéda, za okuliare a neurologické vyšetrenia v dôsledku častej migrény. Došlo k zvýšeniu príjmu na strane matky maloletej, ktorá v predchádzajúcom období bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a v súčasnej dobe je zamestnaná a má príjem z pracovnej činnosti a tiež došlo k podstatne vyššiemu príjmu na strane otca maloletej. Matka vlastné bývanie nemá, žije v byte svojej matky a musí uhrádzať náklady na spoločnú domácnosť, nevlastní žiaden majetok, otec je vlastníkom rodinného domu, na ktorý uhrádza úver a v spoločnej domácnosti žije so svojou priateľkou, pričom má vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa Samuela narodeného v roku 2005.
Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá nastúpila na základnú školu, čo odôvodňuje v zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine zmenu súdneho rozhodnutia, ktorým bola určená predchádzajúca vyživovacia povinnosť na maloletú. Zmena pomerov predpokladaná ustanovením § 78 Zákona o rodine vzniká už nástupom na základnú školu, čím dochádza k zvýšeniu nákladov na maloletú, keď náklady na výživu a východu na maloleté dieťa v súvislosti s nástupom na základný stupeň školského systému sú iné a to najmä v oblasti nákladov na vzdelanie, na školské potreby, športové potreby, ošatenie, mimoškolskú činnosť a podobne a preto jednoznačne dochádza k zvyšovaniu nákladov u maloletej, keď predtým chodila do materskej školy.
Súd prvého stupňa pri určení výšky výživného vychádzal z ust. § 62 Zákona o rodine, v zmysle ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa.
Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho
- ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať, súčasne závisí od schopností a možností rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva, ako rôzne formy úverov, pôžičiek, nájmu a podobne. Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Na zadlženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnuté, resp. súvisia so zaobstaraním nadštandardnej hodnoty súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať. Ide napríklad o kúpu motorového vozidla, chaty, exkluzívnej dovolenky a podobne. V danom prípade otec maloletých detí preukázal, že si pre potreby zabezpečenia bývania zobral úver na kúpu rodinného domu. V tomto prípade ide o potreby pre zabezpečenie bývania jeho, ako i jeho maloletého dieťaťa a partnerky, ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti a preto takýto úver je potrebný a dôvodný. Na vynaloženie finančných prostriedkov na splátku úveru za rodinný dom súd nemôže prihliadať ako na výdavky povinného rodiča, pretože na druhej strane zase jeho majetok sa zhodnotí o zakúpenú vec, teda nadobudne určité vlastníctvo. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča upravená v § 62 ods. 5 Zákona o rodine je daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi. Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloleté deti je preto vecne správne.
Odvolací súd tiež považuje za potrebné zdôrazniť, že výživné je prednostnou pohľadávkou a každý rodič je povinný predovšetkým zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Zároveň je však povinnosťou každého rodiča venovať všetky svoje schopnosti dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí.
Odvolací súd dáva otcovi maloletej do pozornosti skutočnosť, že je jeho zákonnou povinnosťou vyvinúť maximálne úsilie na dosiahnutie zárobku z pracovnej činnosti a tým zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, ktorá ako už odvolací súd uviedol vyššie, je prednostnou pohľadávkou. Za danej situácie sa javí, že otec maloletej svoje schopnosti, resp. ich využitie zanedbáva a pokiaľ sa uspokojil s tým, že jeho príjem je vo výške nedosahujúcej minimálnu mzdu, správne súd prvého stupňa uzavrel, že táto skutočnosť nemôže byť na úkor výšky jeho vyživovacej povinnosti.
Pokiaľ otec maloletej poukazoval v odvolaní na to, že prispieval aj vyššou sumou a to kúpou darčekov, uhradenie tábora, kúpou televízora a podobne, nie je možné na prihliadnuť, pretože ide iba o jednorázové prispievanie na výživu maloletej, čo nemá trvalý charakter. Výživné určené súdom prvého stupňa je primerané odôvodneným potrebám maloletej a možnostiam a schopnostiam otca maloletej platiť výživné.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.