Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoKR/38/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, 815 10 Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: ASEK TZB, spol. s r.o., so sídlom Hamuliakovo 424, 900 43 Hamuliakovo, IČO: 35 974 249, zastúpenému: SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 47 254 432, o určenie popretej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. -278 zo dňa 15.12.2021, pomerom hlasov 3 : 0, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. -278 zo dňa 15.12.2021 v napadnutej časti, v ktorej súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 20 %, p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie vedené pod sp. zn. a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 20%.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.12.2019 domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu prihlásená do reštrukturalizácie žalovaného, vzniknutá z Leasingovej zmluvy LZF/16/80117, vo výške 2.293,80 EUR je zistená čo do právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti a je v celej výške zabezpečená zabezpečovacím právom v prvom poradí; pohľadávka žalobcu prihlásená do reštrukturalizácie žalovaného z Leasingovej zmluvy LZF/17/80278 vo výške 8.002,80 EUR je zistená čo do právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti voči žalovanému a je v celej výške zabezpečená zabezpečovacím právom v prvom poradí a pohľadávka žalobcu prihlásená do reštrukturalizácie žalovaného, vzniknutá z Leasingovej zmluvy LZF/17/80781, vo výške 13.265,76 EUR je zistená čo do právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti voči žalovanému a je v celej výške zabezpečená zabezpečovacím právom v prvom poradí a žalobca je veriteľom uvedených pohľadávok. Žalobca sa ďalej domáhal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

3. Dňa 28.07.2021 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby v celom rozsahu zo strany žalobcu z dôvodu, že po podaní žaloby žalovaný uznal pohľadávky žalobcu v reštrukturalizačnom konaní. Podľa (ďalej len „“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví, a tak v zmysle citovaného ustanovenia súd konanie zastavil.

4. Vo vyjadrení zo dňa 20.03.2020 žalovaný uviedol, že reštrukturalizačný správca poprel pohľadávky žalobcu dňa 06.12.2019. Listom zo dňa 17.12.2019 žalovaný uznal pohľadávky žalobcu v celom rozsahu, na základe čoho sa pohľadávky žalobcu považovali za uznané. K podaniu žaloby došlo až po uznaní pohľadávok, dňa 31.12.2019. V návrhu reštrukturalizačného plánu, ktorý bol veriteľskému výboru predložený dňa 16.03.2020, sú pohľadávky žalobcu uznané v celom rozsahu a zaradené do samostatnej skupiny.

5. V späťvzatí žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného, že k uznaniu pohľadávok došlo pred podaním žaloby, je zavádzajúce, keďže žalobca opakovane žalovaného upozorňoval, že uznanie nespĺňa formálne požiadavky kladené na úkon uznania pohľadávok. Predmetom uznania bola len výška pohľadávky, avšak žiadnym spôsobom neboli riešené otázky poradia, vymáhateľnosti, či zabezpečenia pohľadávky. Preto žalobca pristúpil k podaniu žaloby o určenie popretej pohľadávky, nakoľko márnym uplynutím lehoty by sa vystavil riziku preklúzie svojho práva, čo nemožno od žalobcu spravodlivo očakávať. Žalobca namietal, že by žalobu podal nedôvodne, mal za to, že dôvod na zastavenie konania nastal najskôr zostavením reštrukturalizačného plánu, z ktorého vyplýva uznanie pohľadávky. Nakoľko až správaním žalovaného po podaní žaloby bolo možné dôvodiť uznanie pohľadávok čo do právneho dôvodu, výšky, podania, vymáhateľnosti a zabezpečenia, predmet sporu odpadol až po podaní žaloby. Preto žalobca žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania.

6. Súd prvej inštancie poukázal na ust. , na ust. , ako aj na ust. , a , .

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20.03.2020 uviedol, že žaloba nebola podaná dôvodne, nakoľko pred podaním žaloby, dňa 17.12.2020, došlo k uznaniu popretých pohľadávok žalobcu. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 27.07.2021 opätovne tvrdil, že žaloba bola podaná dôvodne, keďže uznanie pohľadávok nemá formálne náležitosti uznania, respektíve, že žalovaný uznal pohľadávky len do výšky, ale žiadnym spôsobom neboli riešené otázky poradia, vymáhateľnosti a zabezpečenia pohľadávky.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu spisu mal za preukázané, že žalobca si do reštrukturalizácie dlžníka ASEK TZB, spol. s r.o., prihlásil pohľadávku č. 1, 2 a 3 tak, ako je špecifikovaná v podanej žalobe. Z listiny - návrhu na uznanie pohľadávky-odpoveď - mal súd za preukázané, že dňa 17.12.2019 žalovaný uznal pohľadávku žalobcu č. 1, zapísanú v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 24, vo výške 2.293,80 EUR, pohľadávku žalobcu č. 2, zapísanú v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 25, vo výške 8.002,80 EUR a pohľadávku žalobcu č. 3, zapísanú v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 26, vo výške 13.265,76 EUR.

9. Súd prvej inštancie zastával názor, že žaloba je čiastočne dôvodná. Možno súhlasiť s názorom žalobcu, že úkon uznania žalovaného nebol natoľko jednoznačný, aby žalobca nemal pochybnosti o tom, že jeho pohľadávka bola v celosti uznaná, t. j. čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Z dôvodu právnej istoty a zachovania práva žalobcu súd súhlasil s dôvodmi, pre ktoré bola žaloba podaná. Nemožno však súhlasiť s rozsahom, v akom bola žaloba podaná. V žalobe sa žalobca domáhal určenia, že je veriteľom prihlásených pohľadávok čo do právneho dôvodu, výšky, poradia, vymáhateľnosti a zabezpečenia zabezpečovacím právom. Reštrukturalizačný správca však pohľadávky žalobcu poprel len čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti, pričom žalovaný uznal pohľadávky žalobcu pred podaním žaloby do výšky. Žalobca mal teda podať žalobu len na určenie právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Žaloba bola teda nedôvodná čo do výšky, pretože v tejto časti boli pohľadávky žalobcu uznané pred podaním žaloby, ako i čo do poradia a zabezpečenia zabezpečovacím právom, pretože v tejto časti zase neboli pohľadávky žalobcu popreté správcom. Nepopreté pohľadávky sa v čase podania žaloby považovali v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“) za nesporné čo do výšky, poradia a zabezpečenia zabezpečovacieho práva a žalobca nemal v tejto časti v zmysle naliehavý právny záujem na ich určení. To znamená, že žaloba bola nedôvodná v časti 60 %. Žaloba je dôvodne podaná v časti určenia právneho dôvodu a vymáhateľnosti, pretože v tejto časti boli pohľadávky žalobcu reštrukturalizačným správcom popreté a neboli žalovaným pred podaním žaloby uznané. To znamená, že žaloba bola dôvodná v časti 40 %. Vzhľadom na vypočítanie pomeru úspechu a neúspechu sporových strán, súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

10. Proti tomuto uzneseniu, v časti týkajúcej sa trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na skutočnosť, že v nadväznosti na popretie pohľadávok sa žalobca domáhal určenia, že spoločnosť ČSOB Leasing, a.s., Žižkova 11, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 704 713, je veriteľom pohľadávky z leasingovej zmluvy čo do právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti voči žalovanému. Rovnako tak sa domáhal, že táto pohľadávka je v celej výške zabezpečená zabezpečovacím právom v prvom poradí podľa , právnym dôvodom vzniku zabezpečenia je konkrétna leasingová zmluva a predmetom zabezpečenia je konkrétny predmet financovania z leasingovej zmluvy. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že žalobcovi doručil uznanie pohľadávok ešte pred podaním žaloby.

Uvedené tvrdenie je zo strany žalovaného zavádzajúce, nakoľko doručený list v žiadnom prípade nespĺňa formálne požiadavky kladené na úkon uznania pohľadávok.

Túto skutočnosť uznal aj sám súd prvej inštancie. Vychádzajúc z uvedeného právneho rámca je pre žalobcu neakceptovateľné tvrdenie súdu, že žaloba bola podaná v príliš vysokom rozsahu. Žalobca opakovane upozornil žalovaného, ako aj reštrukturalizačného správcu, že doručené podanie nespĺňa požiadavky na uznanie pohľadávky v celom rozsahu, nakoľko predmetom je len výška, avšak žiadnym spôsobom neboli riešené otázky poradia, vymáhateľnosti, či zabezpečenia pohľadávky.

Za daných okolností preto žalobca pristúpil k podaniu žaloby o určenie popretej pohľadávky, nakoľko márnym uplynutím lehoty na jej podanie by sa vystavil riziku preklúzie svojho práva.

Poukázal na ust. , podľa ktorého pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky, sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou. Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.

Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

Vzhľadom na citované ustanovenia je potrebné uviesť, že výška pohľadávky imanentne súvisí s právnym titulom, okamihom vzniku pohľadávky, ako aj zabezpečením takejto pohľadávky.

Žalobca ďalej uviedol, že strohé konštatovanie, že žalobca bol ako veriteľ uznaný do výšky pohľadávok bez vyhodnotenia vyššie citovaných ustanovení, zakladá právnu neistotu žalobcu, na ktorú bol žalobca povinný reagovať podaním žaloby v celom rozsahu.

Žalobca tiež uviedol, že reštrukturalizačný plán mu nebol zo strany žalovaného doručený, pričom jeho datovanie je na 29.02.2020, t. j. po podaní tejto žaloby.

Poukázal tiež na ust. a uviedol, že naliehavý právny záujem sa nezisťuje, keďže ide o určovacie konanie predpokladané zákonom. Veriteľ sa môže domáhať aj len čiastočného určenia pohľadávky. Zároveň platí, že v incidenčnej žalobe sa popretý veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške, tým sa jeho nárok limituje. Z uvedeného teda vyplýva právny záver, že nakoľko z podania žalovaného nebolo možné dovodiť uznanie pohľadávok v rozsahu tak, ako predpokladá zákon, jedinou možnosťou žalobcu bolo podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Žalovanému bolo predmetné odvolanie doručené dňa 05.04.2022. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

12. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), prejednal vec v rozsahu predpokladanom

v , bez nariadenia pojednávania, v súlade s ust. . Pred vecným prejednaním odvolania zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa. Súd dospel k záveru, že odvolanie bolo podané včas, bolo podané oprávneným subjektom, avšak odvolanie nie je dôvodné.

13. Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a zo zisteného stavu veci vyvodil správny právny záver.

15. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca si do reštrukturalizácie dlžníka ASEK TZB, spol. s r.o., prihlásil tri pohľadávky tak, ako sú špecifikované v podanej žalobe. Možno súhlasiť s názorom žalobcu tak, ako konštatoval súd prvej inštancie, že úkon uznania žalovaného nebol natoľko jednoznačný, že by žalobca nemal pochybnosti o tom, že jeho pohľadávka bola v celosti uznaná, t. j. čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Z dôvodu právnej istoty a zachovania práva žalobcu, odvolací súd, súhlasne ako súd prvej inštancie, má za to, že žaloba bola podaná dôvodne. Nemožno však súhlasiť s rozsahom, v akom bola žaloba podaná. Je nesporné, že žalobca sa domáhal určenia, že je veriteľom prihlásených pohľadávok čo do právneho dôvodu, výšky, poradia, vymáhateľnosti a zabezpečenia zabezpečovacím právom. Je zrejmé, že reštrukturalizačný správca pohľadávky žalobcu poprel len čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti, pričom žalovaný uznal pohľadávky žalobcu pred podaným žaloby čo do výšky. Žalobca mal teda podať žalobu len na určenie právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Žaloba bola teda, aj podľa názoru odvolacieho súdu, nedôvodná čo do výšky, pretože v tejto časti boli pohľadávky žalobcu uznané pred podaním žaloby, ako i čo do poradia a zabezpečenia zabezpečovacím právom, pretože v tejto časti zase neboli pohľadávky žalobcu popreté správcom. Odvolací súd poukazuje na ust. , podľa ktorého nepopreté pohľadávky sa v čase podania žaloby považovali za nesporné čo do výšky, poradia a zabezpečenia zabezpečovacieho práva a žalobca nemal v tejto časti v zmysle naliehavý právny záujem na ich určení. Súd prvej inštancie potom správne uzavrel, že žaloba bola nedôvodná v časti 60 %. Žaloba je dôvodná v časti určenia právneho dôvodu a vymáhateľnosti, pretože v tejto časti boli pohľadávky žalobcu reštrukturalizačným správcom popreté a neboli žalovaným pred podaním žaloby uznané. To znamená, že žaloba bola dôvodná v časti 40 %. Súd prvej inštancie správne, s poukazom na ust. , skúmal zavinenie zastavenia konania každej zo sporových strán. Na základe vyššie uvedeného odôvodnenia súd prvej inštancie správne konštatoval, že obidve strany zavinili zastavenie konania, žalobca v časti konania v rozsahu 60 % a žalovaný v časti konania v rozsahu 40 %. Po odpočítaní nárokov na náhradu trov konania, s poukazom na rozsah zodpovednosti každej zo sporových strán, súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 %, čo aj odvolací súd považoval za vecne správne.

16. Z uvedených dôvodov, s poukazom na ust. , odvolací súd v napadnutej časti uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v nadväznosti na ust. , nakoľko v odvolacom konaní žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a súd mu ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolac ieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).