Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_10C-80-2011.pdf
PDF · 83.47 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/80/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu O. Ď., R.. XX.XX.XXXX, D. C. T. T. - A. Š.Ň., J. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Zajacom, advokátom so sídlom v Martine, Divadelná 17, proti žalovaným: v rade 1/: X. Q., R.. XX.XX.XXXX, D. C. H. Š. Č.. XX, právne zastúpenej JUDr. Karolom Žirkom, advokátom so sídlom v Turčianskych Tepliciach, ul. SNP č. 514/122, v rade 2/ mal. A. Q., R.. XX.XX.XXXX, D. C. H. Š. Č.. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny v Martine, v konaní o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej v rade 1/ trovy konania v sume 329,09 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovanej v rade 1/ JUDr Karola Žirku, číslo účtu : XXXXXXXXXX/XXXX.
III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Martin trovy konania v sume 161,48 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalovanému v rade 2/ sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.4.2011 sa žalobca proti žalovaným v rade 1/ a 2/, teda voči maloletému dieťaťu a jeho matke domáhal určenia, že žalobca nie je otcom maloletého žalovaného v rade 2/.
Žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že v období od apríla 2007 do mája 2009 bol partnerom žalovanej v rade 1/. V tom období však obaja žili oddelene. V septembri 2007 žalovaná v rade 1/ oznámila žalobcovi, že je tehotná a čaká dieťa so žalobcom. V tom čase pracovali obaja u toho istého zamestnávateľa. V období, počas ktorého malo dôjsť k otehotneniu žalovanej v rade 1/ so žalobcom, teda v mesiaci august 2007 sa žalobca zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky, keďže v tom čase pracoval v Spolkovej republike Nemecko. Tehotenstvo žalovanej v rade 1/ trvalo oproti predpokladanému termínu pôrodu o dva týždne dlhšie a porodila dňa 22.5.2008. Dňa 28.5.2008 žalobca so žalovanou v rade 1/ určili otcovstvo k žalovanému v rade 2/ mal. A. Q. súhlasným vyhlásením urobeným pred Matričným úradom Martin. Žalobca však definitívne ukončil so žalovanou v rade 1/ vzťah vo februári 2009 a v máji 2009 sa dozvedel, že žalovaná v rade 1/ počas ich vzťahu udržiavala kontakt aj s iným mužom. Táto skutočnosť u žalobcu utvrdila pochybnosť, či je skutočne otcom maloletého A.C. Q., teda žalovaného v rade 2/.
Žalobca tvrdil, že v čase, keď malo dôjsť k počatiu so žalovanou v rade l/, sa intímne nestýkal. Z toho dôvodu žiadal, aby súd vo veci konal a nariadil znalecké dokazovania formou analýzy DNA žalobcu a maloletého dieťaťa v snahe potvrdiť skutočnosti tvrdené žalobcom, že nie je otcom maloletého dieťaťa.
Žalovaná v rade 1/ sa k žalobe prvýkrát vyjadrila podaním zo dňa 17.5.2011 urobeným prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadala žalobu zamietnuť. Tvrdila, že žalobca je otcom maloletého A. Q., ktorého porodila a že nemala intímny vzťah s iným mužom v období, kde do narodenia maloletého dieťaťa neprešlo viac ako tristo a menej ako stopäťdesiat dní. Intímne vzťahy udržiavala so žalobcom od apríla 2007 a aj niekoľko mesiacov po narodení maloletého. Väčšinou k ním dochádzalo v domácnosti rodičov žalobcu. Intímne sa stýkala so žalobcom aj v čase, keď došlo k počatiu maloletého žalovaného v rade 2/.
V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval. Vo svojej výpovedi uviedol, že žalovanú v rade 1/ spoznal niekedy v marci roku 2007 a vzťah sa stal intímny približne v máji 2007. V období júna 2007 až 3.9.2007 sa zdržiaval mimo Slovenskej republiky, avšak počas lete 2007 navštívil Slovenskú republiku, čo bolo začiatkom júla 2007 a v tomto období sa intímne so žalovanou v rade 1/ stýkal. Dňa 3.9.2007 sa potom definitívne vrátil na územie SR a jeden, dva dni po svojom návrate mal znova intímny styk so žalovanou v rade 1/. Pripustil, že vzhľadom na to, že šlo o nechránený intímny styk, mohlo dôjsť k počatiu maloletého A. aj vtedy. Pochybnosti o svojom otcovstve nabral vtedy, keď zistil, že žalovaná v rade 1/ si SMS-kuje s terajším krstným otcom dieťaťa, ktorý ju v tom období navštevoval dosť v neobyčajných a neobvyklých hodinách. Potvrdil, že otcovstvo k maloletému A. Q. uznal súhlasným vyjadrením s matkou dieťaťa pred matričným úradom.
Žalovaná v rade 1/ vo svojej výpovedi poprela, že by v období od júla do septembra 2007 mala intímny styk s iným mužom, než bol žalobca. Súhlasila s vykonaním znaleckého dokazovania znalcom z odboru genetiky, odvetvím analýza DNA.
Z listín, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu súd zistil, že maloletý A. Q. tak, ako je uvedené v jeho rodnom liste sa narodil XX.X.XXXX z matky X. Q., R..XX.X.XXXX, teda žalovanej v rade 1/ a ako jeho otec je v rodnom liste zapísaný žalobca. Žalobca predložil aj zápis o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov spísaný na Mestskom úrade v Martine dňa 28.5.2008, z ktorého vyplynulo, že žalobca spolu so
žalovanou v rade 1/ súhlasne vyhlásili, že otcom dieťaťa je žalobca. Dohoda rodičov o priezvisku bola ohľadne priezviska Q..
Súd vo veci ustanovil súdnu znalkyňu RNDr.Helenu Polákovú, znalkyňu z odboru genetiky, ktorá vo veci podala znalecký posudok č.XX/XXXX.
Zo záverov tohto znaleckého posudku, ktorého súčasťou je aj zápis o odbere biologických vzoriek pre vypracovanie znaleckého posudku z odboru genetiky vyplynulo, že na základe vykonaného dokazovania a súčasných poznatkov genetiky nemožno vylúčiť otcovstvo žalobcu voči maloletému A. Q., nakoľko pravdepodobnosť tohto otcovstva má číselnú hodnotu 99,999991%. Takýto výsledok značí, že na základe vykonaného dokazovania vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky treba pokladať otcovstvo O. Ď. voči maloletému A.Á. Q. za prakticky dokázané s vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.
Voči znaleckému posudku mal výhrady žalobca, ktorý vo svojom vyjadrení k tomuto znaleckému posudku namietol skutočnosť, akým spôsobom znalkyňa odoberala biologické vzorky a či sa týchto biologických odberov žalovaná v rade 1/ zúčastnila.
Výpoveďou žalovanej v rade 1/ a písomným vyjadrením znalca k týmto námietkam súd dospel k presvedčeniu, že námietky žalobcu nie sú dôvodné, a že žalovaná v rade 1/ sa s maloletým žalovaným
v rade 2/ skutočne odberu biologických vzoriek dňa 19.10.2011 zúčastnila, ako o tom svedčí zápis o odbere biologických vzoriek (čl.47).
Podľa § 93 ods.1 Zákona o rodine muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
Podľa § 88 ods.1 Zákona o rodine na primerané použitie ktorého odkazuje ustanovenie § 93 ods.3 Zákona o rodine, manžel (muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov) má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa ani matka, toto právo manžel nemá.
V tomto prípade bolo nepochybne preukázané, že účastníci konania sa intímne stýkali v čase, od ktorého neuplynulo viac ako tristo a menej ako stopäťdesiat dní do narodenia maloletého A. Q., R..XX.X.XXXX. Otcovstvo žalobcu voči dieťaťu bolo určené v zmysle ustanovení § 90 Zákona o rodine. Vykonané znalecké dokazovanie preukázalo otcovstvo žalobcu voči maloletému A. Q.. Z tohto dôvodu neboli splnené podmienky, za ktorých by žalobca mohol zaprieť otcovstvo voči dieťaťu v zmysle § 93 ods.1 Zákona o rodine, pretože nebolo vylúčené, že by žalobca mohol byť otcom dieťaťa. Za takýchto okolností súd žalobe vyhovieť nemohol a preto ju v celom rozsahu zamietol.
Žalovaná v rade 1/ a maloleté dieťa boli v konaní plne úspešní. Žalobca je preto podľa § 142 ods.1 O.s.p. povinný nahradiť žalovanej v rade 1/ trovy konania, ktoré jej vznikli jej právnym zastúpením v konaní pred súdom. Trovy žalovanej predstavuje odmena právneho zástupcu žalovanej v rade 1/ za štyri úkony právnej služby po 57,-eur (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie písomného vyjadrenia k žalobe, a účasť na dvoch pojednávaniach), predstavuje ich tiež paušálna náhrada režijných nákladov právneho zástupcu žalovanej v rade 1/ za štyri úkony právnej služby po 7,21 eur. K náhradám právneho zástupcu žalovanej patrí náhrada za stratu času pri ceste zo sídla advokáta do sídla súdu na dve pojednávania, čo sú štyri polhodiny po 12,02 eur, teda spolu náhrada za stratu času predstavuje 48,08 eur a náhrada cestovných výdavkov právneho zástupcu žalovanej v rade 1/ pri ceste na dve pojednávania zo sídla advokáta do sídla súdu osobným motorovým vozidlom W. T. ev.č. T.-XXX-O.. Cestovná náhrada pri jednej ceste pri dĺžke 27 km a celkovom počte najazdených kilometrov 4x27, teda 108 km, náhrady za opotrebenie 0,183 eur za km a spotrebe 4 litre/100 km a cene pohonných hmôt 1,3 eura /liter predstavuje celkovo sumu 5,24 eur za spotrebu pohonných hmôt a 19,764 eur titulom náhrady za opotrebenie, spolu trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli žalovanej v rade 1/ predstavujú sumu 329,90 eur a v zmysle ustanovenia § 149 ods.1 O.s.p. je žalobca povinných nahradiť ich žalovanej v rade 1/ na účet jej právneho zástupcu - advokáta. Trovy právneho zastúpenia boli priznané podľa Vyhl.č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Žalovanému v rade 2/ proti žalobcovi trovy nevznikli a preto napriek tomu, že bol úspešný, súd mu ich náhradu proti žalobcovi nepriznal.
V konaní však vznikli trovy Slovenskej republike a to tým, že na základe uznesenia Okresného súdu Martin sp.zn. 10C/80/2011 zo dňa 13.9.2011 bola ustanovenej znalkyni zaplatená záloha na trovy znaleckého dokazovania vo výške 340,-eur a to v sume 40,-eur zo štátnych prostriedkov (300,-eur bolo zaplatených zo zálohy, ktorú zložil žalobca).
Ďalším uznesením Okresného súdu Martin sp.zn. 10C/80/2011 zo dňa 14.11.2011 bola znalkyni priznaná celková znalecká odmena vo výške 461,48 eur a s prihliadnutím na poskytnutú zálohu v celkovej výške 340,-eur bolo rozhodnuté o tom, aby odmena vo výške 121,48 eur bola vyplatená znalkyni zo štátnych prostriedkov (340+121,48 = 461,48 eur). Teda súd zo štátnych prostriedkov na znalecké dokazovanie nariadené v prospech tvrdení žalobcu, ktorý bol v konaní neúspešný, zaplatil zo štátnych prostriedkov sumu 161,48 eur.
Podľa § 148 ods.1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
V tomto prípade bol žalobca neúspešný a v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 148 ods.1 O.s.p. má Slovenská republika proti žalobcovi právo na náhradu tých trov, ktoré za žalobcu platila. V tomto prípade na náhradu trov v sume 161,48 eur.