Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_38P-167-2023.pdf
PDF · 90.69 KB
No categories available
38P/167/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E., právne zast. MÉSZÁROS BARIAKOVÁ advokátska kancelária s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 344/23, Zvolen, IČO: 52 488 047, proti manželovi: F. B., XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E., t.č. ÚVV a ÚVTOS Komenského 7, Banská Bystrica, za účasti maloletých detí: F. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom ako rodičia, obaja zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I.
Otec maloletých detí je povinný dočasne prispievať na výživu maloletého F. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 80,- eur mesačne a na výživu maloletej G. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 80,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom doručenia tohto uznesenia.
II. Súd vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III.
Toto neodkladné opatrenie t r v á do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou značkou 38P/167/2023.
odôvodnenie:
1.
Dňa 07.11.2023 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky na rozvod manželstva v spojení s návrhom na úpravu práv a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Spolu s návrhom vo veci samej sa navrhovateľka domáha aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi maloletých detí povinnosť prispievať na výživu maloletého F. výživným vo výške 200 eur mesačne a na výživu maloletej G. výživným vo výške 150 eur mesačne. Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že účastníci konania uzatvorili manželstvo z lásky, po narodení maloletého F. manželka nevzhliadala v manželstve vážnejšie problémy okrem bežných partnerských nedorozumení až do času narodenia maloletej G.. Po narodení maloletej G. sa manžel zmenil na nepoznanie. Jeho správanie bolo agresívnejšie najmä voči manželke, zo začiatku len keď manžel požil alkoholické nápoje. Celé správanie manžela sa zhoršilo práve v decembri 2022, kedy manžel začal byť voči manželke agresívny aj bez požitia alkoholu a jeho ataky sa začali opakovať približne minimálne raz za týždeň. Manžel manželku pod hrozbou násilia alebo aj samotným násilím nútil k intímnemu pomeru. Ak sa manželka pokúšala brániť, tak ju manžel vytiahol za vlasy z postele a ťahal ju po zemi alebo jej oznámil, že ak sa mu nepodvolí tak ju zbije a následne dostane to čo chce a pre manželku to bude o to horšie. Okrem toho sa manžel pokúsil dvakrát o samovraždu, pri jednom incidente bol prítomný aj maloletý F.. V apríli 2023 začal manžel pracovať na tzv. turnusy vo Francúzsku. Počas svojho pobytu v zahraničí manžel manželku neustále prostredníctvom hovorov a video hovorov kontroloval, pričom jej zakazoval kontaktovať sa s
jej kamarátkami a manželka musela s manželom telefonovať až do neskorých ranných hodín. Manžel kontroloval ako sa manželka oblieka, aké fotky uverejňuje na sociálnych sieťach a ako sa usmieva, kam chodí, s kým telefonuje a dokonca prinútil maloletého F., aby ten na svoju matku donášal všetky informácie, ktoré otec chcel. Maloletý F., po tom ako videl otca takmer zomrieť a bol ešte dlho z tohto činu traumatizovaný, urobil by pre otca čokoľvek, len aby si otec opätovne nesiahol na život. Takýmto správaním sa voči maloletému F. otec docielil skutočnosť, že maloletý F. z časti začal vnímať matku ako tú, ktorá je zdrojom problémov v ich rodine. Matka dňa 17.09.2023, keď bol manžel vo Francúzsku, zbalila svoje osobné veci a osobné veci maloletej G. a v noci ušla zo spoločnej domácnosti k svojím známym v Banskej Bystrici, kde býva dodnes. Maloletý F. s matkou odmietol odísť, matku odmieta, a preto sa nachádza u svojich starých rodičov, rodičov matky. Matka sa so svojimi rodičmi dohodla, že zatiaľ ostane maloletý F. u nich, pričom matka prispieva na jeho výživu a necháva maloletému F. čas, aby všetky skutočnosti spracoval a postupne sa snaží s ním zblížiť, a to aj za pomoci odborníkov, psychológov. Keď sa otec dozvedel, že matka opustila ich spoločnú domácnosť aj spoločne s maloletými deťmi, zdemoloval vo Francúzsku prenajatú izbu a zamestnávateľ manžela kontaktoval manželku, že jej manžel je na ceste na Slovensko. Manžel sa pokúšal manželku desiatkami až stovkami hovorov kontaktovať a vyhrážal sa jej, že keď príde na Slovensko, tak ju nájde a zabije. Z tohto dôvodu matka podala trestné oznámenie vedené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Banskej Bystrici pod ČVS: ORP-546/2-VYS-BB-2023, na základe ktorého bol manžel vzatý do väzby. Vzhľadom na uvedené matka žiada, aby maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do jej osobnej starostlivosti a aby styk otca s maloletými deťmi nebol upravený, nakoľko ten sa v dnešnej dobe nachádza vo väzbe. Čo sa týka mesačného príjmu matky, ten je vo výške 885 eur, zároveň matka poberá rodinné prídavky vo výške 120 eur na obe maloleté deti dohromady. Aktuálne matka uhrádza mesačné nájomné vo výške 200 eur, keďže býva u kamarátky, pričom v najbližšej dobe sa jej výdavky na bývanie zvýšia, a to vzhľadom na snahu matky sa odsťahovať do samostatného nájmu. Okrem toho matka mesačne uhrádza stravu v domácnosti vo výške 400 eur, drogériu a hygienu 30 eur mesačne, poplatok za škôlku vo výške 22,90 eur, cestovné do práce, školy a škôlky vo výške 40 eur mesačne, obedy vo svojej práci vo výške 140 eur, služby spojené s mobilným operátorom vo výške 130 eur a lieky pre maloleté deti vo výške 30 eur mesačne za obe maloleté deti spolu. Okrem toho štvrťročný výdavok matky na oblečenie a obuv pre maloleté deti je vo výške 200 eur. Aktuálne by matka celú situáciu nezvládla bez finančnej pomoci svojich známych a rodičov.
2.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
3.
Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
4.
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5.
Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
6.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8.
Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9.
Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12.
Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
13. V predmetnej veci sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku (CMP), pri ktorom sa aplikuje všeobecná subsidiarita Civilného sporového poriadku (CSP) spočívajúca v koncepcii, že CMP upravuje odlišnosti od všeobecného procesného režimu. Teda tam, kde takéto odlišnosti CMP nestanovuje, uplatní sa CSP ako generálny procesný kódex. Aj z nadpisu tretej časti CMP „Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“ je zrejmé, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká neodkladných opatrení pre mimosporové konania s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej veci aplikoval príslušné ustanovenia § 324 a nasl. CSP a § 360 a nasl. CMP.
14. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte prípadne nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný charakter). Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Potreba bezodkladne upraviť pomery neodkladným opatrením musí byť teda naliehavá a nevyhnutná. Neodkladné opatrenie je nevyhnutné vtedy, ak navrhovateľovi hrozí ujma alebo iný nezvratný následok, dochádza k porušovaniu alebo zasahovaniu do jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne jeho právne postavenie sa zhorší alebo je bez vydania neodkladného opatrenia neisté. Neodkladné opatrenie môže obsahovať totožný obsah, ako výrok rozhodnutia vo veci samej, len ak to povaha veci pripúšťa.
15. V predmetnej veci sa matka domáhala, aby otec dočasne prispieval na výživu maloletého F. sumou vo výške 200 eur mesačne a na výživu maloletej G. sumou vo výške 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet matky a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z návrhu matky je zrejmé, že medzi účastníkmi konania nastal neúnosný právny stav, kedy matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti (in natura), s ktorou jej v súčasnosti v prípade maloletého F. vypomáhajú aj jej rodičia, a zároveň zjavne peňažne vynakladá náklady spojené so zabezpečením ich potrieb. Tento neistý právny stav je preto potrebné napraviť práve prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého je otec povinný prispievať na výživu maloletých detí v nevyhnutnej miere, až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Súd z lustrácie matky v Sociálnej poisťovni zistil, že matka je zamestnaná v ALTERNATÍVA - Centrum nezávislého života, n.o., s priemerným vymeriavacím základom
za obdobie od 05/2023 do 10/2023 871,83 eur. Matka vo vojom návrhu uviedla, že jej mesačný príjem predstavuje sumu 885 eur. Matka taktiež uviedla, že aktuálne uhrádza nájom vo výške 200 eur mesačne, stravu v domácnosti vo výške 400 eur mesačne, drogériu a hygienu vo výške 30 eur mesačne, poplatok za škôlku vo výške 22,90 eur mesačne, cestovné do práce a školy 40 eur mesačne, obedy v práci 140 eur mesačne, za služby mobilného operátora 130 eur mesačne, lieky pre deti 30 eur mesačne. Otec maloletých detí nemá v Sociálnej poisťovni evidovaného zamestnávateľa, z návrhu matky vyplynulo, že pracoval na turnusy vo Francúzsku. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0Tp/268/2023 zo dňa 17.09.2023 bol otec z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vzatý do väzby. Súdu v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení neboli známe celkové zárobkové a majetkové pomery otca, jeho možnosti a schopnosti. V zmysle § 366 CMP však súd neodkladným opatrením môže uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere, ktorú v danej veci a za daných okolností určil sumou vo výške 80 eur mesačne na každé maloleté dieťa. V zmysle judikatúry sa za výživné v nevyhnutnej miere považuje také, ktoré je určené na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávnenej osoby. Výživné v nevyhnutnej miere je určené teda len na uspokojovanie základných životných potrieb maloletých detí a nie je rozhodujúce, že otec je schopný platiť aj vyššie sumy výživného. Pri posudzovaní výživného v nevyhnutnej miere súd vzal do úvahy len výdavky na stravu vo výške cca 130 eur na jedno dieťa, výdavky na lieky vo výške 15 eur na jedno dieťa a výdavky na základnú hygienu vo výške 10 eur na jedno dieťa, pričom na výžive maloletých detí sa majú podieľať obidvaja rodičia. Matka maloletých detí je v súčasnosti schopná pokrývať náklady na maloleté deti, keďže podľa jej vyjadrenia dosahuje mesačný príjem vo výške 885 eur, zároveň poberá rodinné prídavky vo výške 120 eur, pričom spolu s určeným výživným v nevyhnutnej miere budú nepochybne pokryté základné potreby maloletých detí v dostatočnej miere a výživa maloletých detí nebude ohrozená. Súd teda návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia považoval v časti uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletých detí v nevyhnutnej miere za dôvodný. Avšak oproti návrhu matky, ktorá navrhovala výživné v nevyhnutnej miere vo výške 200 eur na maloletého F. a 150 eur na maloletú G., teda rovnako ako navrhuje aj vo veci samej, súd určil výšku výživného v nevyhnutnej miere sumou 80 eur mesačne na každé maloleté dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom doručenia tohto uznesenia. 16. Nariadené neodkladné opatrenie je len dočasným rozhodnutím, definitívne o úprave práv a povinností k maloletým deťom bude rozhodnuté rozhodnutím vo veci samej. Keďže neodkladným opatrením nie sú upravené pomery natrvalo, dobu trvania neodkladného opatrenia súd určil do dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 38P/167/2023.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline (§ 362 ods. 1, prvá veta CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (§ 125 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. – Exekučný poriadok; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Neodkladné opatrenie podľa § 325 CSP a neodkladné opatrenie podľa § 366 CMP je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP). Banská Bystrica, dňa 24.11.2023 JUDr. Zuzana Krajčovicová
s u d c a
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Zuzana Barlová