Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/52/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v spore žalobcu: Interierdvere, spol. s r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 242/16, 960 01 Zvolen, IČO: 44 125 585, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o. (skrátený názov AK JUDr. Eckmann, s. r. o.), so sídlom Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO: 47 241 110, proti žalovanému: S - PROGRESS, s.r.o., so sídlom Cintorínska 30, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 733 829, o zaplatenie 1.369,23 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. – 91 zo dňa 10.02.2022, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. – 91 zo dňa 10.02.2022 v napadnutom zaväzujúcom výroku I. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.101,82 eur spolu s úrokom z omeškania 8% ročne zo sumy 1.101,82 eur od 17.10.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61%, a to s poukazom na ustanovenia , , (ďalej len „“) a – ods. 3, , , , , , – ods. 3, (ďalej len „“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 22.10.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.369,23 eur s príslušenstvom. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovanému dodal na základe predchádzajúcej objednávky a uhradenej zálohy vo výške 1.101,81 eur 5ks oceľových protipožiarnych dverí, za ktoré žalobca vyúčtoval žalovanému kúpnu cenu 2.471,04 eur faktúrou č. 20170413. Keďže si žalovaný ako kupujúci voči žalobcovi ako predávajúcemu nesplnil svoju povinnosť zaplatiť za riadne dodaný a prevzatý tovar doplatok kúpnej ceny vo výške 1.369,23 eur, vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlžnej sumy výzvou zo dňa 27.09.2019. Žalovaný si však svoju zmluvnú povinnosť doposiaľ nesplnil. K žalobe žalobca pripojil faktúru č. 20170413 z 02.10.2017 a výzvu žalobcu z 27.09.2019 spolu s doručenkou preukazujúcou jej doručenie žalovanému. Žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská

Bystrica z 20.11.2019 sp. zn. navrhol žalobu zamietnuť a uviedol, že žalobca nedodal dielo v dohodnutom čase a kvalite, a preto mu bolo pozastavené finančné plnenie s požiadavkou na dobropisovanie čiastky 1.369,23 eur. Žalobca v replike uviedol, že dielo vykonal a dodal riadne a včas v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami.

3. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako vzťah založený zmluvou o dielo, nakoľko záväzok spočíval aj v montáži oceľových dverí. Podľa súdu prvej inštancie bola medzi stranami sporu platne uzatvorená zmluva o dielo, na základe ktorej žalobca dodal a namontoval žalovanému 5 kusov protipožiarnych oceľových dverí a na základe ktorej sa žalovaný zaviazal žalobcovi k cene diela na základe cenovej ponuky v celkovej sume 2.203,63 eur, pričom 50% z dohodnutej ceny zaplatil žalobcovi vopred vo forme zálohy dňa 07.09.2017. Zostávajúcu časť ceny diela mal žalovaný zaplatiť po dodaní dohodnutého diela. Pokiaľ ide o výšku ceny diela, na ktorú má žalobca nárok, súd prvej inštancie poukázal na rozdiel medzi cenou diela obsiahnutou v objednávke, ktorú žalovaný akceptoval (2.203,63 eur) a sumou fakturovanou žalobcom žalovanému (2.471,04 eur). Nakoľko faktúra nepredstavuje dôkaz o tom, že v nej uvedená suma je zmluvne dohodnutou cenou diela, ale predstavuje len daňový doklad, vychádzal súd prvej inštancie pri rozhodnutí zo záväznej ceny diela obsiahnutej v objednávke, ktorú v rámci rokovania medzi stranami akceptoval žalovaný, t.j. zo sumy 2.203,63 eur bez DPH. Žalobca na pojednávaní nevysvetlil rozpor medzi cenou diela dohodnutou v objednávke a sumou, ktorú žalobca následne žalovanému fakturoval. Rovnako tak žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že by následne došlo medzi stranami sporu k dohode o zmene ceny diela v podobe jej navýšenia o sumu 267,41 eur. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že ani zaplatenie zálohy na cenu diela žalovaným nie je možné spájať s akceptáciou neskôr fakturovanej sumy, ako sa to snažil prezentovať žalobca na pojednávaní. Navyše v čase úhrady zálohy žalovaný nemohol mať objektívne vedomosť o tom, že mu následne žalobca vystaví faktúru na inú (vyššiu) sumu, než bola cena diela uvedená v objednávke. Vzhľadom na existujúcu dohodu o cene diela v zmysle objednávky vo výške 2.203,63 eur mal súd prvej inštancie za to, že po zohľadnení zálohy 1.101,81 eur zostalo žalovanému po dodaní diela žalobcom zaplatiť zostávajúcu časť ceny diela v sume 1.101,82 eur a v tejto časti vyhodnotil súd prvej inštancie nárok žalobcu ako dôvodný. Vo zvyšnej časti (267,41 eur) žalobu zamietol. Ohľadne námietok žalovaného o nedodržaní lehoty na dodanie diela žalobcom súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný bol žalobcom vopred informovaný, že dodanie a montáž objednaných protipožiarnych oceľových dverí sa nezrealizuje v dohodnutý termín 21.09.2017 pre meškanie vzniknuté na strane výrobcu dverí, ale dňa 25.09.2017, čo žalovaný akceptoval s požiadavkou, aby žalobca prišiel dielo realizovať v ranných hodinách (čím skôr ráno). Zároveň však platí, že ak by aj žalobca bol v omeškaní s plnením, nemá to za následok zánik povinnosti žalovaného zaplatiť dohodnutú cenu diela, keď nedošlo súčasne k zániku záväzkového vzťahu medzi stranami. Ak bol žalobca v omeškaní s plnením predmetu záväzku, mal žalovaný vyzvať žalobcu na plnenie a poskytnúť mu dodatočnú primeranú lehotu na splnenie záväzku s možnosťou odstúpenia od zmluvy s poukazom na znenie ustanovenia , čo však žalovaný neurobil a rovnako tak od zmluvy o dielo neodstúpil. K zániku povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu diela nemohlo dôjsť ani na základe údajného tvrdenia o vadách dodaného diela, keď argumentácia žalovaného bola v tomto smere absolútne všeobecná a žalovaný konkrétnym spôsobom nešpecifikoval, v čom malo byť dodanie diela zo strany žalobcu vadné. Ak by bolo dielo vykonané žalobcom vadne, mal si žalovaný u žalobcu uplatniť nároky z vád diela. Z tvrdení a dôkazov predložených v spore mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný ako objednávateľ žalobcovi relevantným spôsobom najneskôr počas plynutia záručnej lehoty neoznámil vady diela a ani si neuplatnil žiadny z nárokov z vadného dodania diela podľa , resp. , a preto ich nie je možné ani v súdnom konaní priznať ( ). Pokiaľ ide o požiadavku žalovaného vznesenú na pojednávaní, ktorá sa týkala predloženia preberacieho protokolu zo strany žalobcu, podľa súdu prvej inštancie predmetná požiadavka nemá súvis s predmetom sporu, nakoľko žalovaný počas celého konania nespochybňoval, že žalobca mu dojednané dielo (5 kusov protipožiarnych oceľových dverí) dodal a namontoval a že žalovaný predmetné dielo prevzal. Z tohto dôvodu si súd prvej inštancie nevyžiadal od žalobcu preberací protokol a o nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela bolo možné rozhodnúť aj bez tohto preberacieho protokolu. Na predmetnom konštatovaní by nič nemenila ani skutočnosť, keby bolo dielo vykonané žalobcom skutočne vadné, keďže jeho vady žalovaný a ani ich včasné uplatnenie u žalobcu ako zhotoviteľa diela – ako už bolo uvedené vyššie - žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti o zaplatenie sumy 1.101,82 eur dôvodná a žalovaný sa s jej úhradou dostal do omeškania, preto žalobcovi priznal tiež nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry (17.10.2017) až do zaplatenia istiny, a to vo výške podľa predpisov obchodného práva pri aplikácii ustanovenia

ods. 1 a ods. 2 v spojení s ustanovením Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. (t.j. vo výške 8% ročne z dlžnej sumy), ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur podľa v spojení s ustanovením Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. . O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil (80,50% úspech žalobcu a 19,50% úspech žalovaného) a prevažne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61% (80,50% - 19,50%). 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v rozsahu výrokov I. a III. v zákonnej lehote prostredníctvom pošty, a to z dôvodov podľa , , , . Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že samotné plnenie na faktúru nie je možné považovať za uznanie záväzku. Súd prvej inštancie rozhodol bez toho, aby zobral do úvahy celé znenie a nevysporiadal sa s tým, že z tejto skutočnosti nemožno vyvodiť, že dlžník uznáva aj zvyšok dlhu, resp. záväzku. Súd prvej inštancie ďalej nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a neuviedol, ktorými súpismi dodávok a prác sa zaoberal. Žalobca bol v omeškaní, dielo nedokončil a časť dodal v omeškaní. Súd však konštatoval, že ide o dielo. Dielom sa rozumie montáž, zhotovenie alebo úprava stavby. Ani jednu časť z uvedeného žalobca nesplnil v stanovenom čase, ktorý si sám určil a navyše vystavil faktúru, ktorá je neplatná, čo žalovaný ústne reklamoval. Súd prvej inštancie vzal do úvahy iba skutkové tvrdenia žalobcu a vykonal dokazovanie iba čiastočnými listinnými dôkazmi. Žalobca v konaní nepredložil preberací protokol, ktorý poskytuje od prevzatia diela záruku na dodaný materiál a práce. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie žalovanej sumy. Odôvodnenie rozsudku je nedostatočné a skutkové zistenia nemôžu obstáť. Sporná faktúra je len účtovný doklad, nepreukazuje záväzkový vzťah a nie je to právny titul. Žalobca podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu žalovaného nároku. Súd prvej inštancie podľa žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len vymenoval listiny pripojené k spisu, avšak vykonanie dôkazu „celým spisom“ súhrnne bez označenia konkrétnych listín, zakladá vadu konania, ktorá ma za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie mal výslovne uviesť, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých vychádzal. Strana má právo na presvedčivé odôvodnenie. Vzhľadom na nesprávne rozhodnutie o samotnej žalobe, žalovaný žiada, aby odvolací súd rozhodol opätovne aj o náhrade trov konania, keď žalovaný mal mať plný úspech v konaní a súd prvej inštancie preto nesprávne rozhodol o povinnosti náhrady trov konania. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol, že žalobu zamieta a žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alebo ak nie sú dané dôvody na zmenu rozhodnutia, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné rozhodnutie.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril a uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a zákonný a odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok logicky a detailne odôvodnil, vec správne skutkovo aj právne posúdil a dôsledne sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami. To, že sa s rozhodnutím žalovaný nestotožňuje, nie je dôvod na zmenu rozhodnutia. Žalovaný v konaní neprodukoval žiadne dôkazy spôsobilé spochybniť opodstatnenosť nároku žalobcu. Súd pri rozhodovaní mohol vychádzať len z dôkazov, ktoré mu navrhli strany. Ak žalovaný namieta, že sa mal žalobca dostať do omeškania s vykonaním diela, bolo výlučne na ňom, aby uvedenú skutočnosť v konaní aj preukázal. Žalovaný nesprávne spája jeho povinnosť uhradiť cenu za vykonané dielo s jeho prípadnými nárokmi z vád. Ide o samostatné nároky a žalovaný v konaní ani nepreukázal, že by si nároky z vád kedykoľvek a akýmkoľvek spôsobom uplatnil. Žalovaný ani len nepreukázal údajné vady diela. Žalovaný mal dostatok času na predloženie dôkazov od podania žaloby v roku 2019 do meritórneho rozhodnutia v roku 2022. Ak bol niekoľko rokov nečinný, nie je možné zodpovednosť za takéto konanie preniesť na žalobcu. Žalovaný nespochybnil existenciu záväzkového vzťahu, ani dodanie diela. Návrh žalovaného na doplnenie dokazovania predložením preberacieho protokolu bol nedôvodný a nebol uplatnený včas. Súd prvej inštancie neuznal oprávnenosť reklamácie žalovaného, keď žiadna reklamácia žalovaným nebola v konaní preukázaná. Žalovaný až na pojednávaní dňa 10.02.2022 začal rozporovať istinu s poukazom na výšku zálohy, ktorá mala predstavovať 50% sumy konečnej faktúry. Súd prvej inštancie tiež jasne a zreteľne vysvetlil nevykonanie dôkazu listinou – preberacím protokolom. Právo žalovaného na spravodlivý proces porušené nebolo, keďže toto právo neznamená, že sa súd stotožní s názormi žalovaného. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že je daná možnosť aplikácie , preto námietka žalovaného v podanom odvolaní súvisiaca s polemikou žalovaného o nemožnosti uplatnenia tohto ustanovenia, je nedôvodná. Pokiaľ ide o žalovaným prezentovaný pojem „neplatná faktúra“, žalobca takýto pojem nepozná. Ak by žalovaný považoval faktúru za nedôvodnú, alebo vystavenú v nesprávnej

výške, bolo výlučne na ňom, aby preukázal reklamáciu dotknutej faktúry. Takýto dôkaz žalovaný neprodukoval. Žalovaný v odvolacích námietkach poukazoval na vadné plnenie, avšak toto jeho vyjadrenie je koncipované len vo veľmi všeobecnej a neurčitej rovine. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok čo do výrokov I. a III. potvrdil a aby zároveň žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6. Žiadne ďalšie vyjadrenia v súvislosti s podaným odvolaním v konaní predložené neboli.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch I. a III. vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokov I. a III. napadnutého rozsudku.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca ako zhotoviteľ dodal a namontoval žalovanému 5ks oceľových protipožiarnych dverí na základe objednávky žalovaného zo dňa 06.09.2017 (čl. 87 spisu). Z mailovej správy (čl. 87 spisu), ktorú adresoval žalovaný žalobcovi, je zrejmé, že žalovaný si objednal dodávku a montáž protipožiarnych dverí za cenu 2.203,63 eur bez DPH, a to vzhľadom k cenovej ponuke zo dňa 05.09.2017. Uvedená cena vyplýva aj z potvrdenia prijatia objednávky č. 172100272 (čl. 86 spisu), ktorého súčasťou je aj podpis a pečiatka žalovaného. Následne z mailovej správy zo dňa 20.09.2017 (čl. 88 spisu) adresovanej žalovanému žalobcom vyplýva, že z logistických dôvodov na strane výrobcu, žalobca presúva dodanie a montáž na pondelok 25.09.2017 o 08.30 hod. – 09.00 hod.. Žalovaný na uvedenú správu reagoval mailom dňa 21.09.2017 s tým, že termín 25.09.2017 je v rozpore s tým, čo žalobca pôvodne tvrdil, ale ak má prísť až 25.09.2017, tak potom čím skôr ráno (čl. 88 spisu). Dňa 02.10.2017 žalobca vystavil konečnú faktúru na sumu 2.471,04 eur, z ktorej odrátal zálohu uhradenú žalovaným vo výške 1.101,81 eur (čl. 21-22 spisu). Žalobca sa teda v konaní domáha uhradenia zvyšnej časti ceny diela vo výške 1.369,23 eur (2.471,04 mínus 1.101,81), úroku z omeškania a náhrady trov konania.

10. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu k podanému odvolaniu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku v rozsahu výrokov I. a III. s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokov I. a III. napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobe žalobcu v časti vyhovel (výrok I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61% (výrok III.).

11. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo dodanie a osadenie 5ks protipožiarnych oceľových dverí žalovanému. Medzi zmluvnými stranami došlo tiež k dohode o cene za dielo, keď v zmysle cenovej ponuky zo dňa 05.09.2017, žalovaný v rámci objednávky akceptoval cenu diela vo výške 2.203,63 eur bez DPH. V konaní nebolo sporné, že žalovaný uhradil 50% ceny diela vo forme zálohy (1.101,81 eur) dňa 07.09.2017. V konaní rovnako nebolo sporné, že došlo k dodaniu diela, keď ani sám žalovaný neuvádzal, že by dielo nebolo dodané. Žalovaný však počas konania pred súdom prvej inštancie, ako aj v podanom

odvolaní, namietal, že dielo nebolo dodané včas a kvalitne. Pokiaľ ide o termín dodania, z obsahu spisu je nepochybné (mailová komunikácia medzi zmluvnými stranami na čl. 88 spisu), že došlo k zmene pôvodne dohodnutého termínu dodania diela (21.09.2017) a žalobca túto skutočnosť ani nepopieral. Z predmetnej mailovej komunikácie je však zrejmé, že žalobca oznámil žalovanému zmenu termínu dodania dverí a ich montáže na deň 25.09.2017, na čo žalovaný reagoval tým, že ide síce o termín, ktorý je v rozpore s tým, čo žalobca pôvodne tvrdil, ale teda ak majú prísť 25.09.2017, tak nech je to ráno čím skôr. Uvedené vyjadrenie žalovaného súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako akceptáciu nového termínu dodania diela žalovaným. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného je preto potrebné uviesť, že je pravdou, že k dodaniu diela došlo neskôr ako bolo pôvodne dohodnuté, avšak s takto určeným novým termínom dodania diela žalovaný súhlasil. Pokiaľ ide o námietky žalovaného v súvislosti s nekvalitou dodaného diela, je potrebné v prvom rade uviesť, že žalovaný žiadnym spôsobom nekonkretizoval vadnosť dodaného diela a jeho tvrdenia počas celého konania boli len vo všeobecnej rovine, že tovar bol dodaný nekvalitne. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie žalovaný uviedol, že jeden kus dverí musel kompletne opravovať, avšak ani v tomto prípade nešpecifikoval, čo konkrétne bolo potrebné na týchto dverách opraviť. Svoje tvrdenia o nekvalite dodaného tovaru tak žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Rovnako žalovaný nepreukázal ani to, že by nejaké vady diela reklamoval, teda nepreukázal žiaden reklamačný nárok voči žalobcovi súvisiaci s dodaným dielom, s čím sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí aj riadne zaoberal. V podanom odvolaní žalovaný uviedol, že reklamácia bola ústna, ale žalovaný ani ústnu reklamáciu nepreukázal a ani ju nijako nešpecifikoval, keď ani len neuviedol kedy a voči komu ju uplatnil a čo konkrétne bolo jej obsahom. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dokazovanie, keď žalovaný už počas konania pred súdom prvej inštancie vzniesol požiadavku na predloženie preberacieho protokolu, keďže k dielu sa vzťahuje záruka. Odvolací súd v tomto prípade poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý k nevykonaniu tohto dôkazu uviedol, že žalovaný počas konania nespochybňoval dodanie a prevzatie diela a z toho dôvodu nežiadal súd prvej inštancie od žalobcu, aby predložil preberací protokol, pričom o nároku žalobcu bolo možné rozhodnúť aj bez tohto dôkazu. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, keď z obsahu spisu, najmä z vyjadrení oboch strán sporu jednoznačne vyplýva, že k dodaniu diela došlo, pričom skutočnosť, že preberací protokol žalovaný požaduje kvôli záruke, je pre meritórne rozhodnutie bezpredmetná, nakoľko záručná doba začala v danom prípade plynúť dňom reálneho prevzatia diela, ktoré medzi stranami sporné nebolo, a to s poukazom na znenie a navyše, z ustanovenia vyplýva, že o odovzdaní predmetu diela sa zápisnica spíše, ak o to požiada niektorá zmluvná strana, pričom v danom prípade žalovaný ani netvrdil a ani nepreukázal, že by spísanie zápisnice o prevzatí diela požadoval. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného súvisiacu s nesprávnou aplikáciou , je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie nezaviazal žalovaného na plnenie z dôvodu, že by platbu zálohy považoval za naplnenie podmienok pre aplikáciu , t.j. úhradu zálohy nevyhodnotil ako uznanie dlhu. Súd prvej inštancie žalovaného zaviazal na plnenie z dôvodu, že ustálil, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo, pričom dielo bolo dodané a hoci žalovaný tvrdil, že bolo dodané oneskorene a s vadami, správne súd prvej inštancie konštatoval, že vady diela by zakladali nároky z vád diela len v prípade uplatnenia kvalifikovanej reklamácie zo strany žalovaného a že v prípade omeškania s dodaním diela, žalovaný akceptoval zmenu termínu dodania diela. Žalovaný v podanom odvolaní tiež namietal „neplatnosť“ faktúry, keď nárok žalobcu na zaplatenie spornej faktúry podľa žalovaného reálne neexistuje a súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru na základe spornej faktúry bez súpisu a dodávok a bez odovzdávacieho protokolu, pričom faktúra nepreukazuje existenciu záväzkového vzťahu. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že faktúra nepreukazuje existenciu záväzkového vzťahu a v tomto smere aj súd prvej inštancie dospel k záveru o existencii záväzkového vzťahu na základe objednávky žalovaného akceptovanej žalobcom a na základe vyjadrení oboch strán sporu a nie na základe faktúry. Spornosť súd prvej inštancie správne videl iba vo výške uplatneného nároku, keď si žalobca uplatnil nárok vo vyššej sume ako bola stranami zmluvy dohodnutá cena diela. Strany si dohodli cenu diela v súlade s cenovou ponukou vo výške 2.203,63 eur bez DPH, avšak žalobca fakturoval žalovanému cenu 2.471,04 eur bez DPH, pričom tento rozdiel žiadnym spôsobom nevysvetlil a iná dohoda o cene diela ako 2.203,63 eur bez DPH nebola v konaní preukázaná. Z dohodnutej ceny diela 2.203,63 eur bolo potrebné odpočítať žalovaným uhradenú zálohu vo výške 1.101,81 eur a rozdiel vo výške 1.101,82 eur správne vyhodnotil súd prvej inštancie ako dôvodný nárok žalobcu. Pokiaľ ide o omeškanie s úhradou ceny diela, je nepochybné, že žalovaný sa do omeškania dostal a preto súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške z priznanej sumy 1.101,82 eur. Vo zvyšnej časti (267,41 eur s príslušenstvom) žalobu zamietol (odvolaním nenapadnutý výrok II.). Žalovaný v podanom

odvolaní požadoval opätovne rozhodnúť aj o trovách konania vzhľadom na nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že ohľadne nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie správne vychádzal z čiastočného úspechu strán a preto ich náhradu pomerne rozdelil. Súd prvej inštancie zároveň správne určil, že žalobca bol úspešný v rozsahu istiny 1.101,82 eur (80,50%) a žalovaný v rozsahu istiny 267,41 eur (19,50%) a preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61% (80,50% mínus 19,50%). Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné, keď súd prvej inštancie napadnutý rozsudok riadne zdôvodnil a z jeho záverov je zrejmé, z akého dôvodu priznal sumu 1.101,82 eur s príslušenstvom, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku sa riadne vysporiadal aj s tým, prečo v konaní nevykonal (nevyžiadal od žalobcu) listinný dôkaz – preberací protokol.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokov I. a III. napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výrokoch I. a III. vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle vo výrokoch I. a III. ako vecne správny potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

14. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).