Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_8P-289-2011.pdf
PDF · 75.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-8P/289/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Brezno, samosudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci starostlivosti o maloletého H. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, v zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, syna rodičov H. U., nar. XX. XX. XXXX, t. č. na rodičovskej dovolenke, bytom Q., M. XX a J. F., nar. XX. XX. XXXX, nezamestnaného, bytom U. U., W. XX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Maloletý H. U., nar. XX. XX. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Otec je p o v i n n ý s účinnosťou od 05. 10. 2011 prispievať na výživu maloletého po 26,- Eur mesačne a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona výživným vo výške 30% z takto zmeneného životného minima, a to vždy do 15. dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky maloletého.
Styk otca s maloletým súd n e u p r a v u j e .
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 05. 10. 2011 sa matka maloletého domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k nemu.
Súd vo veci vytýčil 2 pojednávania a to na 06. 12. 2011 - na toto pojednávanie otec predvolanie neprevzal a na 24. 01. 2012 - na toto pojednávanie obidvaja rodičia predvolanie prevzali. Na pojednávanie neprišiel ani jeden z rodičov maloletého, matka svoju neprítomnosť ospravedlnila. V súlade s ustanovením § 101 O.s.p. súd konal a rozhodol v neprítomnosti obidvoch rodičov maloletého.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav :
Maloletý je narodený mimo manželstva. Zo vzťahu jeho rodičov pochádzajú ďalšie dve deti a to maloletá N. U., nar. XX. XX. XXXX a maloletý J. U., nar. XX. XX. XXXX. Obe maloleté deti boli Okresným súdom Banská Bystrica zverené do osobnej starostlivosti matky a ich otec bol zaviazaný prispievať na nich výživným. V tomto konaní matka navrhuje upraviť výkon rodičovských práv a povinností aj k maloletému H. U. tak, aby bol jej zverený do osobnej starostlivosti a jeho otec aby bol zaviazaný prispievať na neho výživným, nežiada upraviť styk otca s maloletým, nakoľko sa na tom vedia dohodnúť.
Maloletý H. má 20 mesiacov, je zdravý, matka s ním navštevuje detskú ambulanciu J.. T. v R.. Je v celodennej starostlivosti svojej matky.
Matka maloletého je nezamestnaná, t. č. na rodičovskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok a prídavky na 3 deti.
Otec maloletého je nezamestnaný, je evidovaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici. Poberá dávky v hmotnej núdzi. Na výživu maloletého prispieva pravidelne 15,- Eur mesačne, navštevuje ho 2 krát týždenne.
Matka spolu s maloletými deťmi býva v rodinnom dome starých rodičov maloletých detí zo strany otca Z. a J. F.. K dispozícii majú prízemie rodinného domu, ktoré pozostáva z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva. Domácnosť matky maloletých detí je zariadená kompletne, udržiavaná v čistote a v poriadku. Matka maloletých detí prispieva starým rodičom maloletých detí zo strany otca na spoločnú domácnosť sumou 50,- Eur mesačne.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
V zmysle § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne od dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že matka maloletého podala návrh odôvodnene, nakoľko s jeho otcom nežije v spoločnej domácnosti. Súd jej návrhu vyhovel a maloletého jej zveril do osobnej starostlivosti. Zároveň súd zaviazal otca s účinnosťou od podania návrhu, t. j. od 05. 10. 2011 prispievať na neho výživným v minimálnej výške, t. j. po 26,- Eur mesačne.
Súd neurčil výšku zameškaného výživného za obdobie od 05. 10. 2011 do dňa vyhlásenia rozhodnutia (24. 01. 2012), nakoľko bez prítomnosti rodičov nebolo možné objektívne zistiť koľko otec v uvedenom období na maloletého skutočne zaplatil. Matka maloletého má možnosť podľa toho ako otec platil na neho výživné a ak každý mesiac nezaplatil na neho po 26,- Eur mesačne, domáhať sa zaplatenia rozdielu. Ak otec dobrovoľne rozdiel nezaplatí, má možnosť požiadať o výkon rozhodnutia.
Nakoľko sa rodičia na styku otca s maloletým dokážu dohodnúť, súd tento styk neupravoval.
Podľa § 162 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie bežného výživné je predbežne vykonateľný, lehota na plnenie plynie od jeho doručenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.