Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/152/2011

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: 1/ V. D., bytom I. L. XXX/X, J., 2/ E. B., bytom A. L. XXX/X, J., 3/ Y. H., bytom M. K. XX/X, J., 4/ E. F., bytom Y. XXX/X, O., 5/ Y. C., bytom M. XXX/ XX, J., 6/ Y. Z., bytom J. M. XXX/X, F., 7/ H. R., bytom M. XXX/XX, J., 8/ H. F., bytom L. XXX/XX, V. V., 9/ K. F., bytom Y. XXX/X, O., všetci právne zast. JUDr. Ľubicou Lukáčovou, advokátkou so sídlom M. Hodžu 10/3, Prievidza, proti povinnému: BOVAS, spol. s r.o., so sídlom Priemyselná 14, Prievidza, IČO: 31 628 567, vymazaný z obchodného registra 29.09.2010, o vymoženie 9 785,78 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora JUDr. Reného Matušku, proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. -25 zo dňa 8. septembra 2011 jednomyseľne dňa 25. januára 2012 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov exekúcie, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne zastavil podľa Ex. por. v spojení s . O trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V danej veci bolo preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -63 zo dňa 14.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.08.2010 súd zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi: spoločnosť BOVAS, spol. s.r.o., pre nedostatok majetku dlžníka. Následne bola dňa 29.09.2010 spoločnosť ex offo vymazaná z obchodného registra. Povinný bol právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou, pričom zanikol výmazom z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda i spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Ide o neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné ďalej pokračovať v exekúcii. Pretože konanie nie je možné viesť voči neexistujúcemu subjektu, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Náhradu trov exekúcie nepriznal s odôvodnením, že v zásade platí, že súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku, a tieto v princípe znáša povinný ( Ex. por.). Z tejto zásady vyplývajú výnimky, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a tieto sú upravené v , Ex. por., a to i len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením z dôvodu zavinenia oprávneným, alebo v prípade nemajetnosti povinného. V zmysle Ex. por. samotnú skutočnosť, že došlo po roku a pol od začatia exekučného konania k výmazu povinného z obchodného registra, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Oprávneného nie je možné na úhradu trov exekúcie zaviazať ani podľa Ex. por. z dôvodu nemajetnosti existujúceho subjektu nakoľko povinný zanikol. V tejto výnimočnej situácii nie je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu trov exekúcie. Poukázal aj na právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23.11.1983) ako aj viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR a ČR. Na základe uvedeného súd prvého stupňa náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie súdny exekútor, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa exekúciu zastavil a exekútorovi náhradu trov nepriznal i napriek žiadosti právneho zástupcu oprávnených o pomerné rozdelenie trov exekúcie medzi oprávnených. V zmysle ust. § 196 ods. 1 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti súdnemu exekútorovi patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. náklady podľa § 196 Ex. por. uhrádza povinný a ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd v zmysle § 203 Ex. por. uložiť oprávnenému aby nahradil trovy exekúcie. Pričom súd je povinný vždy rozhodnúť o trovách súdneho exekútora. Ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v oprávnenom, alebo sú tu dôvody, pre ktoré povinný nemôže byť zaviazaný na úhradu trov exekúcie, je súd povinný tieto trovy priznať exekútorovi a na ich úhradu zaviazať oprávneného. Otázka trov exekučného konania a povinnosť súdu priznať ich náhradu súdnemu exekútorovi už bola riešená Ústavným súdom SR, a to v Náleze Ústavného súdu . Nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je zásahom do jeho SR garantovaného práva, a to porušenie SR. V súvislosti s nepriznaním trov uviedol, že trovy nepredstavuje len odmena exekútora, ale aj náhrada hotových výdavkov, ktoré exekútor vynaložil zo svojho majetku, na základe návrhu oprávneného. Súdny exekútor si nevyberá, či exekúciu bude vykonávať a nemá možnosť odmietnuť podaný návrh oprávneného. Mal za to, že ak oprávnený podával návrh na vykonanie exekúcie, mohol predvídať, že môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania dôjsť k zániku povinného. Rovnako môže predpokladať, že môže byť v priebehu exekúcie zistené, že povinný je nemajetný a s týmto rizikom podáva návrh na vykonanie exekúcie. Toto riziko nesie oprávnený, nie je možné prenášať na súdneho exekútora, nakoľko oprávnený má možnosť voľby, či návrh na vykonanie exekúcie podá alebo nie, naproti súdnemu exekútorovi, ktorý nemá možnosť voľby o prijatí návrhu na vykonanie exekúcie. Navyše v predmetnom exekučnom konaní podal návrh na zastavenie exekúcie oprávnený v zmysle ust. Ex. por., kedy zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie a výslovne súhlasil so zaviazaním nákladov oprávneného. Vzhľadom na túto skutočnosť, súd je povinný rešpektovať dispozičné právo oprávneného v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

Oprávnení 1/ - 9/ sa k odvolaniu súdneho exekútora vyjadrili tak, že návrh na zastavenie exekúcie podali až na výzvu súdneho exekútora zo dňa 28.10.2010, hoci podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Nesúhlasili s tvrdením súdneho exekútora, že k zastaveniu konania došlo výlučne na základe ich návrhu z dôvodu rešpektovania ich dispozičného práva. Mali za to, že návrh na zastavenie konanie nepodali svojvoľne, ale rešpektovali žiadosť súdneho exekútora. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.

Odvolací súd preskúmal vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie zrušiť podľa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia.

Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Ex. por. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že dňa 03.02.2009 bolo súdom vydané poverenie č. 5307 058207, sp.zn. na vymoženie uloženej povinnosti, ktorým na vykonanie exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Reného Matušku, a to na základe rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. -132 zo dňa 16.09.2008 a uznesenie Okresného súdu Prievidza, č.k. -135 zo dňa 17.09.2008. V danej veci však uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -63 zo dňa 14.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.08.2010 súd zastavil konkurzné konanie voči povinnému pre nedostatok majetku. Následne bol povinný dňa 29.09.2010 ex offo vymazaný z obchodného registra. Na základe uvedeného stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a teda nemohol byť zaviazaný na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

Podaním zo dňa 11.11.2010 doručené súdnemu exekútorovi dňa 16.11.2010 oprávnení 1/ - 9/ podali návrh na zastavenie exekúcie, na základe oznámenia o výmaze povinného z obchodného registra. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zo dňa 08.09.2011, č.k. -25 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne zastavil, pričom náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie sa súdny exekútor odvolal.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má súdny exekútor nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku oprávneného. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. V zásade trovy exekúcie hradí povinný v zmysle § 197 ods. 1 Ex. por. Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. ak však dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Toto zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady, že náklady exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie však prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda ak exekučné konanie bolo zastavené, zastavenie zavinil oprávnený a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Ide pritom o procesné zavinenia oprávneného, spočívajúce buď v takom porušení procesných predpisov oprávneným, ktoré majú za následok vznik neodôvodnených trov exekúcie alebo v takom úkone oprávneného, ktorý procesne spôsobí zastavenie exekúcie.

V danom prípade oprávnení 1/ - 9/ zavinili zastavenie exekúcie svojim úkonom - návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 11.11.2010, súdnemu exekútorovi doručenému dňa 16.11.2010, a to bez ohľadu na dôvody, ktoré ich k tomuto úkonu viedli. Odvolací súd považoval za potrebné podotknúť, že exekučné konanie je konaním návrhovým, ovládaným dispozičnou zásadou, a oprávnený môže v ktoromkoľvek štádiu exekúcie navrhnúť jej zastavenie, pričom exekučný súd mu musí vyhovieť a exekúciu zastaviť. Súd prvého stupňa teda nesprávne rozhodol o nepriznaní trov súdnemu exekútorovi neaplikovaním ust. § 203 ods. 1 Ex. por..

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa náležite nezaoberal podaním oprávnených 1/ - 9/, ktorí svojim úkonom navrhli zastavenie exekúcie, ale zaoberal sa len otázkou výmazu povinného ex offo z obchodného registra a stratou jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Pričom skutočnosť, že oprávnení 1/ - 9/ podali návrh na zastavenie exekúcie, má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Ex. por. a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie.

Súd prvého stupňa, ktorý nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie sa za súčasného stavu veci nedostatočne oboznámil so všetkými dôvodmi zastavenia exekúcie, vrátane návrhu oprávnených 1/ - 9/ a ich dispozičného práva. Preto jeho rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno považovať za správne.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .