Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-56-2011.pdf
PDF · 86.95 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/56/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: SKP, k.s., so sídlom Lazovná 64, Banská Bystrica, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze", so sídlom Košútska 1342, Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, zastúpeného JUDr. Pavlom Konečným, advokátom, Hurbanova 14A, Banská Bystrica, proti žalovanej: P. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/X., F., o zaplatenie zmluvnej pokuty, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 9C/8/2009-87 zo dňa 19. októbra 2010, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalobu zamieta a v napadnutej časti uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok za návrh r u š í .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 33,18 eur do troch dní.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy 147,65 eur od 24.11.2005 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania v sume 45,81 eur do rúk jeho advokáta, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Súčasne súd žalovanej uložil súdny poplatok za návrh v sume 16,60 eur na účet súdu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 544 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2 a § 489 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi spoločnosťou DRUKOS, a.s. a žalovanou bola uzatvorená nájomná zmluva, na základe ktorej vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť spoločnosti nájomné za prenajatý tovar špecifikovaný v zmluve, a to vo forme zálohovej platby vo výške 3.338 Sk a následne 10 mesačnými splátkami po 1113 Sk, vždy do 15. dňa v mesiaci. Žalovaná zaplatila žalobcovi dlžnú istinu 12242 Sk. Súd mal preukázané, že žalovaná nezaplatila 4448 Sk (147,65 eur), preto žalobcovi priznal zmluvnú pokutu zo tejto sumy a nie z požadovanej sumy 7791 Sk (258,61 eur), a to od 24.11.2008 vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania. O povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok za návrh rozhodol s poukazom na to, že žalobca bol od platenia súdneho poplatku oslobodený a žalovaná bola v konaní neúspešná.
Proti vyhovujúcej časti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný. Namietla výšku zmluvnej pokuty, ktorá je podľa jej názoru neakceptovateľná.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.) zopakoval dokazovanie, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti zmeniť.
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy 147,65 eur od 24.11.2005 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania v sume 45,81 eur do rúk jeho advokáta, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Súčasne súd žalovanej uložil súdny poplatok za návrh v sume 16,60 eur na účet súdu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie napadnutého rozsudku v časti uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy 147,65 eur od 24.11.2005 do zaplatenia, ako náhradu trov konania a súdny poplatok za návrh.
Odvolateľka odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak prvostupňový súd neúplne a nesprávne zistí skutkový stav, pretože nevyčerpá všetky možnosti na vykonanie dokazovania a dokazovanie vedie nesprávne, či neúplne. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa síce zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov však dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec i nesprávne právne posúdil.
Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že zmluvou o nájme č. 104035313 zo dňa 26.10.2000 spoločnosť DRUKOS, a.s. ako prenajímateľ uzatvorila so žalovanou ako nájomcom písomnú zmluvu o nájme hnuteľných vecí v cene 16690 Sk, za ktorý sa žalovaná zaviazala spoločnosti uhradiť celkovo sumu 16690 Sk, a to zálohovou platbou vo výške 3338 Sk a následne 12. mesačnými splátkami po 1113 Sk vždy do 15. dňa v mesiaci, pričom ročná percentuálna miera nákladov bola 6%. Zo všeobecných obchodných podmienok spoločnosti DRUKOS, a.s., ktoré boli súčasťou zmluvy o nájme, vyplynulo, že žalovaná sa zaviazala platiť splátky po celý čas v lehote a v dohodnutej výške, pričom pokiaľ sa dostane do omeškania s úhradou nájomného, bolo stanovené oprávnenie spoločnosti vyúčtovať žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.4.1993 „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok“.
Súdny dvor už v rade prípadov (napríklad vo veci C-240/98 až C-244/98 Océano Group Editorial a Salvat Editores, vo veci C-168/05 Mostaza Cláro, vec C-243/08 Pannon GSM a vec C-40/08 Asturcom Telekomunicaciones), uzavrel, že systém ochrany zavedený smernicou 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán, čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako to vyplýva z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany, ktorú chce smernica č. 93/13/ EHS dosiahnuť, Súdny dvor viackrát zdôraznil že tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom resp. dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym vonkajším zásahom. Vo svetle týchto zásad Súdny dvor stanovil, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky. Smernica č. 93/13/EHS sa má teda vykladať v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku je povinný aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej medzi poskytovateľom úveru a spotrebiteľom. Ak súd rozhodne, že sankcia predstavuje nekalú zmluvnú podmienku, je jeho povinnosťou zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol touto podmienkou viazaný.
Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal právny predchodca žalobcu už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej, pričom žalovaná obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť ani neovplyvnila.
Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Jeho ust. § 23a účinné v období od 1.1.2000 do 24.11.2004 zakotvilo tzv. typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
S poukazom na uvedené preto bolo potrebné posúdiť uzatvorenú zmluvu medzi účastníkmi, resp. medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako zmluvu spotrebiteľskú, pričom bolo potrebné dospieť k záveru o neprijateľnosti dojednania o zmluvnej pokute, ktorá je takmer trojnásobná oproti v čase začatia omeškania určenému úroku z omeškania v zmysle Občianskeho zákonníka (0,1 % denne - 36,5% ročne, úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008 - 13%).
Dojednanie zmluvnej pokuty upravené v obchodných podmienkach právneho predchodcu žalobcu, ktoré sú súčasťou Zmluvy o nájme so žalovanou, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a sú neplatné. V prejednávanej veci nebolo možné použiť moderačné právo vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty. Sám žaloba svojou praxou potvrdzuje predovšetkým neefektívnosť moderovania zmluvných pokút. Značné množstvo spotrebiteľov nepodá odpor proti platobnému rozkazu a vec sa v takom prípade končí bez moderácie zmluvnej pokuty (pre porovnanie rozsudok súdneho dvora Océano grupo editorial, spojené prípady C 240/98 až 244/98 , ,,existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo , že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky“). Odvolací súd tiež zdôrazňuje , že osobitné normy (zákon o ochrane spotrebiteľa, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), ktoré regulujú spotrebiteľské vzťahy /B2C - Bussines to Consumer/ majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami záväzkového práva v Občianskom zákonníku. Moderačné ustanovenie v § 545a Občianskeho zákonníka reguluje aj nespotrebiteľké vzťahy (C2C, Consumer to Consumer). Niet dôvodu nereflektovať na zásadu špeciálnej osobitnej normy a v danom prípade osobitnej normy určenej na ochranu spotrebiteľa. Ustanovenia o ochrane spotrebiteľa majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami záväzkovoprávnej časti kódexu.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil a žalobu v tejto časti zamietol.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej žalobcovi uložil zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 33,18 eur s nasledujúcou špecifikáciou: súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 16,59 eur, súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku vo výške 16,59 eur.
Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.