Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10P-94-2011.pdf
PDF · 87.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-10P/94/2011
Rozhodnutie
Okresný súd v Považskej Bystrici samosudca Mgr. Júlia Stuhlmann-Podobová v právnej veci navrhovateľky K. X., V.. G., J.. XX. X. XXXX, G. K. G., Š. XX/XX-X, právne zastúpená JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou, Advokátska kancelária Považská Bystrica, Tatranská 300/8, proti odporcovi S. E. X., J.. XX. XX. XXXX, G. K. G., Š. XX/XX-X, právne zastúpený FUTEJ & Partners, s.r.o. so sídlom Radlinského 2, Bratislava, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu J. X., J.. XX. X. XXXX, zastúpenej kolízny opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky K. X., V.. G.D., J.. XX. X. XXXX a odporcu S. E. X., J.. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa 17. 5. 2008 v Považskej Bystrici, zapísané v knihe manželstiev vo zv. 20, ročník 2008, na str. 46, pod por. č. 44, r o z v á d z a.
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov nasledovného znenia:
Mal. J. X., J.. XX. X. XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju zároveň bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. J. sumou 200 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať vždy vopred k rukám matky najneskôr do 15. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Rodičia sa dohodli, že styk otca s mal. J. bude prebiehať na území SR a v prípade vycestovania mal. J. do zahraničia si otec vopred vyžiada súhlas od matky.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy konania 66 Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku a 234,16 Eur z titulu trov právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov k mal. J. X.. Uviedla, že manželstvo uzatvorili účastníci konania z lásky po 3- ročnej známosti. Spolužitie bolo spočiatku harmonické, avšak postupom času sa začali vo vzťahu prejavovať určité problémy, ktoré pramenili nielen z kultúrnych odlišností, ale najmä z manželovho nezáujmu o rodinu. Zmenu v správaní odporcu zbadala už počas tehotenstva, ale neprikladala tomu nejaký väčší význam mysliac si, že je to spôsobené stresom v práci. Po narodení dcéry sa však nič nezmenilo, odporca sa stále viac uzatváral do seba, väčšinu času trávil pri počítači hraním online hier a rodine sa takmer vôbec nevenoval. Odporca dlhšiu dobu nechce navštevovať ani rodinu navrhovateľky, nikam s ňou chodiť, čo vyústilo do citového odcudzenia účastníkov konania. Navrhovateľka považovala
manželstvo účastníkov konania za formálny zväzok, ktorý neplní žiadnu zo svojich spoločenských úloh. Z uvedených dôvodov žiadala návrhu vyhovieť.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, manželstvo považoval za rozvrátené a neplniace svoj spoločenský účel. Sám pociťoval, že spolužitie s navrhovateľkou neplní účel, v dôsledku toho priznal, že sa začal uzatvárať do seba a trávil viac času prácou na počítači. Potvrdil, že s navrhovateľkou sa citovo odcudzili, intímne spolu nežijú a ich manželstvo je len formálnym zväzkom. Poukázal aj na nezlučiteľné kultúrne rozdiely medzi účastníkmi konania. Od 1. 1. 2012 si našiel nové bývanie, do ktorého sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. nesúhlasil s tvrdením navrhovateľky, že spôsobil rozpad manželstva nezáujmom o rodinu.
V priebehu konania došlo k rodičovskej dohode tak, že mal. J. bude na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju zároveň bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 200 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať vždy vopred k rukám matky, najneskôr do 15. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Opatrovník mal. dieťaťa doporučil v prípade rozvodu manželstva schváliť dohodu rodičov horeuvedeného znenia, k tejto dohode sa pripojil a vyjadril s ňou súhlas.
Sú vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s ich sobášnym listom, rodným listom mal. dieťaťa, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku, oboznámil sa s osobnými, zárobkovými a majetkovými pomermi účastníkov konania a zistil nasledovné:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 17. 5. 2008 v K. G.. U oboch sa jedná o prvé manželstvo. Pochádza z neho jedno maloleté dieťa J. C. E. X., nar. XX. X. XXXX. Navrhovateľka je národnosti slovenskej, má štátne občianstvo SR. Odporca má štátne občianstvo Kórejskej republiky. Posledným spoločným bydliskom účastníkov konania bola Považská Bystrica.
V konaní súd zistil, že v spolužití účastníkov konania sa začali prejavovať problémy prameniace z kultúrnych odlišností. Obaja začali pociťovať, že vzájomné spolužitie neplní svoj účel. V dôsledku toho sa odporca začal uzatvárať do seba a tráviť viac času na počítači. Došlo k tomu, že účastníci konania sa citovo odcudzili a prestali spolu intímne žiť. Zhodne prehlásili, že manželstvo nenapĺňa ani jedného z nich. Za neprekonateľné považovali kultúrne rozdiely. Odporca si napokon našiel iné bývanie, do ktorého sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval od 1. 1. 2012. V súčasnosti teda účastníci konania vedú oddelené domácnosti, intímne sa nestýkajú a ani jeden z nich nemá záujem na obnovení manželského spolužitia.
Súd zistil výsluchom účastníkov konania, že vzťahy medzi účastníkmi sú narušené od roku 2008.
Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti Dongil Rubber Belt Slovakia, s.r.o. Považská Bystrica. Podľa správy zamestnávateľa dosiahla od septembra 2011 do decembra 2011 zárobok vo výške 257,64 Eur mesačne v priemere. V do októbra roku 2011 poberala rodičovský príspevok vo výške 190,10 Eur. Okrem mal. J. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka býva v byte, ktorý je v jej vlastníctve. Náklady spojené s bývaním predstavujú 205 Eur mesačne
Odporca je zamestnancom spoločnosti Dongil Rubber Belt Slovakia, s.r.o. Považská Bystrica, kde dosahuje priemerný mesačný zárobok vo výške 1.576,75 Eur. Býva v prenajatom byte, v ktorom náklady na bývanie predstavujú 350 Eur mesačne. Okrem mal. J. inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zák. o rodine č. 36/2005 Z.z. súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu mal súd za nesporne preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené bez možnosti obnovy manželského spolužitia. Preto návrhu vyhovel za použitia § 23 ods.1 Zákona o rodine a manželstvo rozviedol.
V konaní boli preukázané výsluchom účastníkov konania, že došlo k závažnému rozvratu vzťahov medzi manželmi, ktoré pramenili z kultúrnych rozdielov, jazykovej bariéry a napokon vyústili až do vzájomného citového odcudzenia. Odporca sa začal uzatvárať do seba, avšak popieral tvrdenia navrhovateľky o jeho nezáujme o rodinu. Bolo preukázané, že účastníci konania žijú oddelene, manželstvo si neplní svoj spoločenský účel, je nefunkčné a podľa zhodných vyjadrení oboch účastníkov konania ani jedného z nich nenapĺňa. Obaja považovali kultúrne rozdiely za nezlučiteľné so spolužitím a ani jeden z nich neprejavil záujem obnoviť manželské spolužitie. Účastníci konania sa dohodli na rodičovských právach a povinnostiach, zároveň aj na úprave styku otca s mal. dieťaťom a preto súd rozvod manželstva nepovažoval ani v rozpore so záujmom mal. dieťaťa. Účastníci konania pred súdom deklarovali, že sú schopní sa ohľadom práv a povinností k mal. dieťaťu spoločne dohodnúť a komunikovať.
Pri rozhodovaní o schválení rodičovskej dohody súd zohľadnil záujem mal. dieťaťa, jeho odôvodnené potreby ako aj schopnosti a majetkové pomery rodičov a po ich preskúmaní dospel k záveru, že dohoda
neodporuje citovaným ustanoveniam zákona o rodine. Kolízny opatrovník sa k rodičovskej dohode pripojil, súhlasil s ňou, k starostlivosti matky o mal. J. neboli zistené žiadne nedostatky. Súd zohľadnil tú skutočnosť, že mal. J. navštevuje baletnú školu, za ktorú je potrebné platiť kvartálny poplatok vo výške 50 Eur. Súd zároveň zohľadnil aj výšku príjmu otca, ktorý bez ohrozenia vlastnej výživy môže prispievať na mal. J. sumou 200 Eur mesačne.
Rodičia sa dohodli o úprave styku otca s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa manželstvo rozvádza, preto dohoda o styku otca s mal. dieťaťom je súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 144 Osp účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta druhá O.s.p. Bolo preukázané, že navrhovateľka má výrazne nižší príjem ako odporca, osobne sa stará o mal. J. a preto mal súd zato, že u matky jej pomery odôvodňujú použitie § 144 veta druhá O.s.p. tak, že odporca jej nahradí trovy konania. Tieto trovy spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku z návrhu vo výške 66 Eur a trovách právneho zastúpenia vo výške 234,16 Eur za 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 57 Eur, spísanie návrhu vo výške 57 Eur a účasť na pojednávaní dňa 24. 1. 2012 vo výške 58,69 Eur + 2x režijný paušál v roku 2011 po 7,41 Eur a 1x režijný paušál v roku 2012 7,63 Eur + 20 % DPH vo výške 39,04 Eur. Trovy právneho zastúpenia potom spolu predstavujú 234,16 Eur.
Poučenie:
Proti tomto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.