Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-328-2011.pdf
PDF · 87.55 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/328/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a sudcov Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci navrhovateľa : Základná škola, so sídlom 960 01 Zvolen, Námestie mládeže 587/17, IČO : 378 312 32, zastúpený splnomocnenou advokátkou JUDr. Alenou Cvopovou, so sídlom Advokátska kancelária XXX XX J., G. XX, proti odporkyni : K. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J., G. M. XXX/XX, zastúpená ustanoveným advokátom JUDr. Ing. Bernardom Pekárom, PhD., so sídlom Advokátska kancelária so sídlom XXX XX K. K., C. XX, o zaplatenie 562,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne zo dňa 24.08.2011 proti rozsudku Okresného súdu Zvolen číslo konania 11C/50/2009-341 zo dňa 28.07.2011, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 792,66 eur p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok nedotknutý.
O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 792,66 eur z titulu dlžného nájomného a platieb spojených s užívaním bytu a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, návrh v časti istiny vo výške 69,51 eur zamietol a konanie o zaplatenie poplatku z omeškania v dôsledku späťvzatia v tejto časti zastavil. Súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne následne samostatným rozhodnutím. Súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania, a to jednak z predložených listinných dôkazov, z vyjadrenia účastníkov konania a svedeckých výpovedí, s prihliadnutím na zápisnicu zo vzájomného odsúhlasenia predmetu sporu mal preukázané, že odporkyni vznikol dlh na nájomnom a platbách spojených s užívaním bytu v sume 862,17 eur. Následne súd po zohľadnení zľavy za neoprávnene účtované platby za priestor údajnej pivnice v sume 69,51 eur v tejto časti nárok zamietol a návrhu v časti nároku v sume 792,66 vyhovel. Súd sa vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku, keď vyslovil v rozsudku, že nedošlo ani k čiastočnému premlčaniu dlhu v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Súd prihliadol na to, že návrh na začatie konania bol podaný dňa 21.10.2008, komisia Mestského úradu Zvolen zistila čierny odber teplej úžitkovej vody zo strany odporkyne, čoho dôkazom je zápisnica zo dňa 25.11.2005 a odporkyňa svoj dlh vo výške 18 486,- Sk uznala listom zo dňa 25.01.2007, ktorým sa zaviazala dlh v tejto výške splácať v mesačných splátkach po 400,- Sk. Pokiaľ ide o nárok uplatnený v časti poplatku z omeškania, súd akceptoval späťvzatie návrhu v tejto časti, v dôsledku ktorého podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. v
tejto časti konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodne v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
Proti rozsudku okresného súdu podala odporkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Má za to, že právne posúdenie sporu je nesprávne a nezákonné. Opätovne poukázala na nesprávne vyhotovenie evidenčných listov za roky 2003, 2004 a 2005 a to pokiaľ ide o údaj o bytovej ploche bytu, v ktorých bola celková plocha bytu uvedená 64,90 m2, no v evidenčnom liste z roku 2006 až do súčasnosti je podlahová plocha bytu uvedená už vo výmere 50,50 m2. Predsieň vo výmere 13,90 m2 bola v evidenčných listoch v rokoch 2003, 2004 a 2005 nesprávne uvedená v obytnej ploche ako štvrtá miestnosť, čím navrhovateľ podľa tvrdenia odporkyne neoprávnene vymeral vyšší nájom ako je ustanovený Výnosom Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 22.12.2003 č. V-1/2003 o regulácii cien nájmu bytov. Ďalej odporkyňa v odvolaní poukázala na nesprávny výmer základného zariadenia bytu. V rokoch 2003, 2004 a 2005 navrhovateľ vymeral plochu za ostatné miestnosti vo výmere 4,20 m2, pričom táto výmera pozostáva z plochy mimo bytu - pivnice. V roku 2006 navrhovateľ upravil evidenčný list aj o ostatné miestnosti ( kúpeľňu a WC ), spolu vo výmere 5,50 m2 + plochu pivnice, napriek tomu, že odporkyňa pivnicu neužívala a vypratala ju. V evidenčnom liste z roku 2007 navrhovateľ upravil plochu bytu, výmeru za pivnicu na žiadosť odporkyne nevymeral, avšak sadzbu za základné zariadenie bytu neznížil. Odporkyňa ďalej v odvolaní uviedla, že od roku 2000 trvalým príkazom hradí platby za nájom bytu, pričom tieto platby boli vždy hradené na konkrétny mesiac. Navyše v roku 2006 boli hradené platby vo výške 3 200,- Sk oproti evidenčnému listu znejúcemu na sumu 2 963,- Sk. Odporkyňa trvá na premlčaní nároku navrhovateľa za roky 2003, 2004 a 2005 a nedoplatku za rok 2004 z vyúčtovania vo výške 8 580,- Sk. V závere odvolania odporkyňa opätovne poukázala na nezrovnalosti vo výmere celkovej plochy bytu v evidenčných listoch s účinnosťou od 01.01.2008 oproti evidenčnému listu z roku 2006, avšak táto skutočnosť sa nepremietla vo výške nájmu bytu, rovnako ako nezrovnalosti v evidenčnom liste v roku 2005. Odporkyňa potom navrhuje, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril.
V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd nároku sčasti vyhovel podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci jednak výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a oboznámením sa s obsahom predložených a vyžiadaných listinných dôkazov a po ich dôkladnom zvážení a vyhodnotení následne na podklade takto zisteného skutkového stavu zaujal právne stanovisko obsiahnuté v rozsudku, ktorým súd meritórne vo veci rozhodol. Je potrebné zdôrazniť, že odporkyňa, ako odvolateľka, neuviedla v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvého stupňa, ani nežiadala doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ustanovení § 213 ods. 4 a 5 O.s.p. o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť prezentované v prvostupňovom konaní. Odvolaním len spochybnila vyvodený právny názor súdu prvého stupňa na podklade vykonaného dokazovania. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v rozsahu podaného odvolania a aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol.
Krajský súd, pokiaľ skúmal správnosť právnych záverov vyslovených v napadnutom rozsudku, vychádzajúc pritom z dôvodov a rozsahu odvolania, považoval za prvoradé, a z hľadiska správnosti rozhodovania prvostupňového súdu ako rozhodujúce vysporiadanie sa s námietkou premlčania uplatneného nároku. Z hľadiska plynutia premlčacej lehoty je relevantný listinný dôkaz predložený navrhovateľom, ktorým odporkyňa reagovala na jeho výzvu na úhradu nákladov vodného, stočného a TÚV zo dňa 11.01.2007 (č.l. 12 spisu). List odporkyne adresovaný navrhovateľovi, datovaný dňa 25.01.2007, označený ako „Žiadosť“ (č.l. 13 spisu) je možné vzhľadom na jeho obsah z hmotnoprávneho hľadiska považovať za uznanie dlhu v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, nakoľko
z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že odporkyňa uznala dlžnú čiastku, ktorú v predmetnom liste aj presne číselne označila a požiadala navrhovateľa o umožnenie splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach spolu s nájomným, čo možno jednoznačne považovať za uznávací prejav vôle odporkyne. Z daného písomného úkonu je možné vyvodiť, že odporkyňa uznáva dlh presne určený čo do dôvodu aj výšky a tento jej úkon, datovaný dňa 25.01.2007, má všetky náležitosti uznania dlhu v zmysle hmotného práva. Okrem všeobecných náležitostí pre určitý právny úkon bola dodržaná i písomná forma, je z jeho obsahu zrejmý dôvod vzniku pohľadávky (výslovne uvedené, že dlh vznikol na nájomnom) a je v ňom presne určená výška pohľadávky, ako aj prísľub dlžníčky, že tento dlh zaplatí. Uznávací prejav odporkyne má tak odo dňa jeho uskutočnenia - dňa 25.01.2007 - právne účinky spojené s takýmto prejavom vôle, pričom z hľadiska predmetu konania je relevantný najmä právny účinok uznávacieho prejavu vôle dlžníka predpokladaný ustanovením § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Na základe uznania dlhu dochádza k prerušeniu (pretrhnutiu) plynutia premlčacej doby a začína plynúť nová premlčacia doba, pričom uznané právo čo do dôvodu a výšky sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Okrem uznania dlhu v konkrétnej výške je zásadný ďalší listinný dôkaz predložený oboma stranami (č.l. 167 a násl. spisu) a to Zápisnica zo vzájomného odsúhlasenia predmetu sporu vo veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 11C/50/2009, uskutočneného dňa 24. júna 2010, z obsahu ktorého detailne a podrobne vyplýva - a to položkovite za jednotlivé roky od roku 2003 do 31.08.2008 chronológia a dôvod vzniku dlhu s presným číselným vyjadrením výšky dlžných súm s poukazom na predpisy za ten-ktorý rok, uskutočnených platieb, započítania jednotlivých platieb na dlžné či bežné nájomné, výšky poskytnutých zliav na nájomnom a konkrétna výšku zostatkov za jednotlivé roky s presným vyčíslením celkového dlhu na nájomnom a službách spojených s nájmom ku konkrétnemu dňu, zápisnica zo vzájomného odsúhlasenia predmetu sporu ďalej obsahuje aj sumu, o ktorú navrhovateľ po podaní návrhu rozšíril predmet sporu, s presným určením tejto výšky a spôsobu jej vypočítania, zápisnica obsahuje aj upresnenie spôsobu započítania uskutočnených platieb za jednotlivé mesiace s tým, že mesačné úhrady sa vždy započítavajú na najstarší dlh, pokiaľ nie je pri platbe určené, za ktorý mesiac sa platba uskutočňuje. Zápisnica obsahuje výslovný súhlas zástupcov sporných strán s jej obsahom a okrem už uskutočneného písomného uznania dlhu odporkyňou zo dňa 25.01.2007, aj tento úkon uskutočnený za prítomnosti právnych zástupcov navrhovateľa, odporkyne a za prítomnosti zástupcu správcu nehnuteľnosti, je celkom zrejme vzhľadom na obsah zápisnice možno považovať za uznanie dlhu čo do dôvodu a konkrétnej výšky. Neobstojí ani argument prezentovaný odporkyňou v konaní, ktorá sa snažila spochybniť právnu relevanciu tohto písomného úkonu tým, že nebola osobne prítomná pri tomto úkone. Pokiaľ účastník konania písomne splnomocní konkrétneho zástupcu na všetky úkony v konkrétnej veci, prípadne mu súd ustanoví právneho zástupcu z radov advokátov (ako v danej veci), je splnomocnený alebo ustanovený zástupca oprávnený na všetky právne úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník a to v mene a na účet splnomocniteľa (§ 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 28 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 31 O.s.p.). Uznesením Okresného súdu Zvolen č.k. 11C/50/2009-149 zo dňa 08.03.2010 bol súdom odporkyni ustanovený na zastupovanie v konaní právny zástupca JUDr. Bernard Pekár, advokát so sídlom C. XX K. K., ktorý bol odo dňa ustanovenia až doposiaľ oprávnený uskutočňovať všetky právne úkony v mene a na účet odporkyne v danom súdnom konaní. Neobstojí ani výhrada odporkyne, že zápisnica o vzájomnom odsúhlasení predmetu sporu bola spísaná za účasti advokátskeho koncipienta ustanoveného advokáta, pretože možnosť splnomocneného alebo ustanoveného advokáta pri jednotlivých úkonoch sa dať zastúpiť advokátskym koncipient vyplýva priamo zo zákona (§ 16 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii) a neviaže sa tak na vopred daný súhlas zastúpeného. Uvedeným nie je dotknuté právo zastúpeného tlmočiť advokátovi nesúhlas s jeho zastúpením advokátskym koncipientom, ktorý nesúhlas je povinný advokát rešpektovať (§ 16 ods. 3 Zákona o advokácii), no takýto dodatočne vyslovený nesúhlas nemá vplyv na úkony vykonané v mene a na účet zastúpeného splnomocneným advokátskym koncipientom do momentu vyslovenia nesúhlasu s takýmto zastúpením. Je možné potom zhrnúť, že uplatnený nárok navrhovateľa návrhom zo dňa 21.10.2008 nebol v čase začatia súdneho konania premlčaný, nakoľko nová desaťročná premlčacia doba začala plynúť od 20.01.2007 - teda odo dňa účinne vykonaného uznávacieho prejavu vôle odporkyne. Vzhľadom na platné a účinné uznanie dlhu za uplynulé obdobie je tak bez právnej relevancie aj odvolacia námietka odporkyne, spochybňujúca údaje obsiahnuté v jednotlivých evidenčných listoch za uplynulé roky 2003 až 2008 a z týchto údajov potom aj podľa tvrdenia odporkyne vyplývajúce nesprávne predpisované a účtované zálohové platby. Pokiaľ dlžníčka platne a účinne uzná konkrétny dlh čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že nespochybňuje nielen sumu uznaného dlhu, ale ani právny základ a dôvod vzniku tohto dlhu. Vzhľadom na uznanie dlhu potom neobstojí ani odvolacia námietka odporkyne spochybňujúca výšku nedoplatkov z dôvodu, že od roku 2000 trvalým príkazom hradí platby za nájom bytu, pričom tieto platby boli vždy hradené na konkrétny mesiac. Okrem už spomínaného uznania dlhu
čo do dôvodu aj výšky - teda konkrétnej sumy nedoplatkov, je nutné vychádzať z predpokladu, že pokiaľ dlžník pri plnení neuvedenie konkrétny účel plnenia, je veriteľ oprávnený započítať si poskytnuté plnenie najskôr na zameškané platby, resp. platby najskôr splatné. Z predložených výpisov z Z. banky za jednotlivé mesiace, ktorými odporkyňa v konaní preukazovala platenie nájomného, je uvedený ako účel platby len nekonkrétny údaj „NÁJOM“, prípadne „ZÁKLADŠKOLA“ (č.l. 35 až 70 spisu), navyše v odvolaní sama odporkyňa uviedla, že boli z jej strany na účet prenajímateľa hradené platby vo výške nezodpovedajúcej sume predpísaného nájomného a teda nebolo možné automaticky priradiť platby len výlučne na nájom za konkrétny mesiac, v ktorom bola platba uskutočnená (napr. v roku 2006 boli hradené platby vo výške 3 200,- Sk oproti evidenčnému listu znejúcemu na sumu 2 963,- Sk).
Pokiaľ v dôsledku uznania dlhu nedošlo k premlčaniu dlhu, okresný súd vec správne rozhodol, keď uplatnený nárok v sume 792,66 eur posúdil ako oprávnene uplatnený a návrhu v tomto rozsahu vyhovel.
Odvolací súd potom na základe uvedeného, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a po zvážení všetkých relevantných skutočností rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Vo zvyšných, odvolaním nenapadnutých výrokoch zostáva rozsudok nedotknutý.
O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodol s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.