Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/248/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Máriom KARAFFOM v právnej veci žalobcu: SKP, k.s. so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 64, IČO: 44915691 správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze", Košútska 1342, Sládkovičovo, IČO: 36814148 zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Konečným so sídlom Banská Bystrica, Hurbanova 14A proti žalovanému: C. P., L.. XX.X.XXXX, bytom K. Č.. XXX o zaplatenie 92,16 euro takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd vyhlasuje zmluvnú podmienku o 0,1% zmluvnej pokute z omeškania za n e p r i- j a t e ľ n ú .

Žalovanému súd nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca svojou žalobou došlou na súd dňa 26.4.2011 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 92,16 euro čo činí zmluvná pokuta 0,1% denne za porušenie povinnosti za záväzok žalovaného z konania Okresného súdu v Komárne sp.zn. . Zmluvná pokuta je uplatňovaná za 4 roky spätne odo dňa spísania žaloby, t.j. od 15.4.2007. 0,1% denne zo sumy 63,04 euro od 15.4.2007 do 15.4.2011 činí žalovanú sumu 92,16 euro. Jedná sa o zmluvnú pokutu za 1462 dní omeškania.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že presne nevie o čo sa jedná a na veci z roku 2001 si nepamätá. Poukázal na to, že je sociálne odkázanou osobou a jeho príjem činí 62 euro mesačne, pričom žije sám a v súčasnosti býva u svojho kamaráta na farme v Diakovciach.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, zmluvou č. XXXXXXXXX, obsahom spisu Okresného súdu v Komárne sp.zn. ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

Žalovaný dňa 3.9.2001 uzavrel so spoločnosťou Drukos a.s. zmluvu č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti Drukos a.s. dodať žalovanému hnuteľné veci - tovar a záväzok žalovaného zaplatiť spoločnosti Drukos a.s. nájomné vo výške 252,04 euro.

V súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa žalovaný pri omeškaní s platením svojho peňažného záväzku zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Pod číslom sa viedlo konanie kde JUDr. Marta Todeková správkyňa konkurznej podstaty Drukos a.s. žalovala C. P. o zaplatenie 1.899,- Sk s príslušenstvom. V žalobe došlej na Okresný súd v Komárne dňa 22.6.2005 sa uvádzalo, že dňa 3.9.2001 žalovaný uzavrel so spoločnosťou Drukos a.s. ako prenajímateľom Zmluvu o nájme č. XXXXXXXXX. Predmetom nájmu a právom kúpny bolo video v obstarávacej cene 7.594,- Sk. Na splátkach žalovaný zaplatil 5.697,- Sk a jeho dlh predstavoval 1.889,- Sk.

Dňa 12.7.2005 bol vydaný platobný rozkaz, v ktorom bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 1.899,- Sk s 11% ročným úrokom z omeškania od 16.8.2002 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 500,- Sk a k rukám právneho zástupcu 1.547,- Sk do 15 dní od doručenia platobného rozkazu. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 11.8.2005.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 O.Z., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovaních prostriedkov záväzku, ktorý má zároveň sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, postihuje nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zalatiť peňažnú čiastku v dojednanej výške. Zmluvnú pokutumožno dohodnúť dvoma spôsobmi, a to buď penvou sumou alebo formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku, k edy jej výška bude závislá aj na dobe, po ktorú trvá omeškanie dlžníka so splatením peňažného záväzku. V nie je obsiahnutá úprava výšky zmluvnej pokluty a nie je ani stanovený spôsob jej určenia. Výška dohodnutej zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti, inak by dohoda o nej mohla byť neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Ustnaovenie O.Z. je všeobecným ustanovením hmotno-právnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Podľa ustálenej súdnej praxe sa právny úkon prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem základných, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti /nemennosti/, vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len ,,smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ z 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia súdneho dvora vo veci C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská).

Dôležité je vyriešiť otázku súdnej kontroly nekalých podmienok v spotrebiteľskej zmluve uzavretej pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, alebo výstižnejšie, pred schválením právnej úpravy týkajúcej sa súdnej kontroly neprijateľných podmienok. Zmluva bola uzavretá 4. 1. 2000, novela , ktorá zaviedla inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, bola vykonaná účinným od 1. 4. 2004 a vstup SR do EÚ je spojený s dátumom 1. 5. 2004.

V rovine judikatúry súdneho dvora je známe rozhodnutie vo veci Vec C-302/04 Ynos proti János Varga, v ktorej bolo konanie o prejudiciálnej otázke zastavené pre nedostatok právomoci , keďže išlo o skutok spred obdobia vstupu Maďarskej republiky do EÚ. Iná vec je však povinnosť členských štátov aplikovať právo vo svetle európskeho spotrebiteľského práva v záujme približovania sa k právu EÚ.

Španielska, lotyšská a rakúska vláda v uvedenej veci tvrdili, že od pristúpenia k Európskej únii je vnútroštátny súd nového členského štátu povinný v prípade, akým je prípad sporu vo veci samej, vykladať ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré smerujú k ich aproximácii so smernicou s ohľadom na smernicu s upozornením na rozsudky z 18. októbra 1990, Dzodzi, C-297/88 a C-197/89, Zb. s. I 3763, bod 36, a zo 17. júla 1997, Giloy, C-130/95, Zb. s. I-4291, bod 23). Pokiaľ je ustanovenie vnútroštátnej legislatívy zhodné s obsahom ustanovenia práva Spoločenstva, tieto dve ustanovenia musia dostať rovnaký výklad bez ohľadu na otázku, či k pristúpeniu členského štátu k Európskej únii došlo pred alebo po zosúladení vnútroštátnej legislatívy tohto štátu s právom Spoločenstva (bod 33).

Z ústavných autorít poukazuje súd na rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 15.6.2009 č. . Ústavný súd v závere obiter dicta citovaného nálezu konštatoval, že obecné súdy mali nájsť taký výklad ustanovení v znení účinnom v dobe uzatvorenia zmluvy medzi sťažovateľom a spoločnosťou ZEPTER INTERNATIONAL s. r. o., ktorý by reflektoval nielen zhora uvádzané ústavnoprávne podmienky, ale tiež obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa obsiahnutej v príslušných smerniciach, hoci v okamihu vzniku daného zmluvného vzťahu neexistovala v českom právnom poriadku výslovná úprava implementujúca tieto smernice a ČR nebola členom EÚ.

Z judikatúry slovenských súdov dáva súd do pozornosti napr. rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -144 zo dňa 28. 6. 2010, podľa ktorého aj keď jednoznačná právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola uvedená do až úpravou účinnou od 1. 4. 2004 (), jej cieľom to zn. dodatočnej úpravy spotrebiteľského práva bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s Európskym spotrebiteľským právom resp. s aquis communautaire dosiahnutého v tejto oblasti, a to hlavne z dôvodu zosúladenia s nepriamymi účinkami Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Ak je povinnosťou členských štátov zabezpečiť, aby sa právo vykladalo vo svetle smerníc Európskej únie aj v prípadoch, ktoré skutkovo dopadajú do obdobia spred vstupu členského štátu do EÚ, je nevyhnuté, aby aj súdy tento cieľ naplnili.

Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51).

Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života (pozri uznesenie súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50).

Súd nevidí dôvod, aby spotrebiteľ nebol efektívne chránený normami európskeho práva založeného na principiálnych otázkach alebo žeby sa ochrana mala striktne vzťahovať až od určitého dňa, mesiaca a roka. Alebo inými slovami povedané, aby bolo spotrebiteľovi tých istých služieb odkázané, že naňho táto efektívna ochrana daná až na úroveň pravidiel verejného poriadku nedopadá. Pre termín neprijateľná zmluvná podmienka sa zvykne pritom použiť aj termín nečestná, nemorálna, nekalá podmienka.

Súd je oprávnený aj bez návrhu vo svetle smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách prihliadnuť aj v zmluvách uzavretých pred 1.4.2004 na zmluvnú podmienku,

ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nepriznať plnenie z takejto podmienky.

Podľa zmluvy si Drukos vyhradil prevod vlastníctva nielen zaplatením splátok kúpnej ceny, ale aj zmluvnej pokuty. Dodávateľ si teda poistil svoje postavenie vlastníka aj zmluvnou pokutou, a to bez ohľadu na jej výšku. Tak vysoká zmluvná pokuta za nezaplatenie splátky kúpnej ceny je pri výhrade vlastníctva prehnaná. Dodávateľ v jednom okamihu má vlastníctvo, popritom prijíma ekvivalent hodnoty tovaru v podobe peňažných prostriedkov, ktoré môže ďalej investovať a vzniká mu aj nárok na úroky z omeškania.

Súd zastáva názor, že nijako nelimitovaná zmluvná pokuta 0,1% p.d. denne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ak zabezpečuje pohľadávku dodávateľa na zaplatenie kúpnej ceny pri súčasnom dojednaní výhrady vlastníctva k predávanému tovaru, pretože v jednom okamihu zvýhodňuje dodávateľa tak, že má vlastníctvo k tovaru, popritom prijíma ekvivalent hodnoty tovaru v podobe peňažných prostriedkov, ktoré môže ďalej investovať a pri omeškaní má právo na zákonné úroky z omeškania.

Nelimitovanou zmluvnou pokutou dodávateľ zjavne obíde bez ujmy aj prípadne premlčanie práva na plnenie ceny služby a s výrazným časovým odstupom uplatňuje sumy rovnajúce sa nezaplateným splátkam práve cez mechanizmus zmluvnej pokuty. Premlčanie, ktoré má za cieľ nútiť veriteľa, aby včas uplatňoval svoje práva , tak trochu stráca na význame, keď dodávateľ aj po rokoch môže úspešne uplatniť rovnakú hodnotu. Nehovoriac už o stresujúcich situáciách pre spotrebiteľov, keď s veľkým časovým odstupom (v predmetnej veci 10 rokov) znova a znova ožívajú ,,staré“ problémy. Odvolací súd dáva pre porovnanie do pozornosti nález Ústavného súdu ČR sp. zn. o označení vyplatenia práva na súde s veľkým časovým odstupom z pohľadu dobrých mravov za svojrázne.

Nesplnenie záväzku v konečnom dôsledku výslovne predpokladá jedna zo skutkových podstát neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá sa považuje za absolútne neplatnú podmienku. Ide o neprimeranú kompenzáciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. r) O. z., tiež príloha smernice 93/13).

Podľa názoru súdu je nelimitovaná percentuálna zmluvná pokuta obchádzaním úrokov z omeškania, ktoré lepšie vystihujú sankcionovanie spotrebiteľa za jeho pridlhé omeškanie.

Táto zmluvná pokuta pokiaľ ide o jej sankčnú zložku, tak cca viac ako 100% prevyšuje úroky z omeškania, ktorých výška ku dňu 16.1.2001 bola 17,6 % a pokiaľ ide o kompenzačnú zložku, tak napr. oproti úverom v bankám z obdobia roka 1/2000 ide o prevýšenie 100%.

Dojednávanie zmluvnej pokuty za nezaplatenú kúpnu cenu v percentuálnych bodoch nie je explicitne zákonom zakázané, ale je treba dbať aj na skutočný zmysel a cieľ jednotlivých inštitútov súkromného práva, zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch.

Prvostupňový súd popri zamietnutiu žaloby vyhlásil problémovú zmluvnú pokutu za neprijateľnú.

Podľa súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Ide o ustanovenie procesnej povahy, ktoré v záujme vysokej politiky ochrany spotrebiteľa (porov. čl. 98 Charty základných práv EÚ) má vzhľadom na obsiahnutie zmluvnej podmienky vo výroku rozsudku ( ) záväznú povahu a dodávateľ musí na to v spotrebiteľských vzťahoch brať zreteľ.

Zmyslom a cieľom tohto procesného ustanovenia je dosiahnuť stav, že keď už raz súdy právoplatne rozhodli a dospeli k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky používanej príslušným dodávateľom, aby sa už dodávateľ nepokúšal opätovne o plnenie z nečestnej klauzuly uplatňovať a traumatizovať ďalších spotrebiteľov. Ustanovenie bolo zavedené do novelou vykonanou Zz. účinnou od 15.októbra 2008 a súd ho mohol aplikovať vzhľadom na začatie súdneho konania 14.11.2008 aj bez potreby využitia prechodných a záverečných ustanovení ().

V iných prípadoch boli žaloby žalobcu právoplatne zamietnuté aj z dôvodu už spomínaného obchádzania poplatkového zákona. Odvolací súd nemá najmenší dôvod na odklon od uvedených záverov iných súdov. Žaloby žalobcu vo viacerých obdobných veciach boli súdmi právoplatne zamietnuté aj z dôvodu, že opakovaným postupovaním (vrátane firmy na Seychelles), až nakoniec na úpadcu sa sledovalo obídenie a niet rozumnejšieho zdôvodnenia takéhoto postupu ako takého, že sa tým sledovali pokusy voči spotrebiteľom vymôcť plnenia a v prípadných neúspešných konaniach by nešlo o stratu vzhľadom na oslobodenie správcu od súdnych poplatkov (porov. napr. rozsudky OS Žilina z 31.3.2010 č.k. , z 17.7.2009 č.k. a iné).

Žalovanému ako úspešnému účastníkovi v konaní súd nepriznal náhradu trov konania, vzhľadom na to, že si trovy neuplatňoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t. z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.