Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cb/22/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v spore žalobcu: DOPRABEL, spol. s r. o., so sídlom Dr. Clementisa 1008/18, Beluša 018 61, IČO: 51 850 010, proti žalovanému: BUDO-trans s. r. o., so sídlom Chmelinec 1416/16, Púchov 020 01, IČO: 53 877 462, zastúpený: JUDr. Jindřich Stoszek, advokát so sídlom Čermyševského 26, 851 01 Bratislava, IČO: 30 810 141, o zaplatenie 580,80 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa v návrhu proti žalovanému domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 580,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne z tejto sumy od 07.02.2023 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že si uplatňuje nárok na základe nesplnenia povinnosti úhrady uvedenej faktúry zo strany žalovaného a to aj napriek urgenciám a upomienkam. Po výzve súdu súhlasil s úrokom z omeškania v zákonnej výške 12 % ročne. 2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalovaný popiera právny titul vystavenej faktúry, pretože z nájomnej zmluvy nevyplýva jeho povinnosť zaplatiť cestnú daň z prenajatého motorového vozidla. Formálne náležitosti faktúry, bola síce žalovanému doručená, ale nebol priložený pôvodný doklad, od ktorého žalobca svoju pohľadávku odvíja. Malo by ísť podľa neho o refakturáciu a v tom prípade je potrebné priložiť daňový doklad. Žalovaný na to, že svoj záväzok neuznáva ani ho nezaplatí žalobcu upozornil priloženým listom aj emailovou komunikáciou s uvedením dôvodu, pre ktorý faktúru neuhradí. Faktúru ani nezaevidoval do svojho účtovníctva ani nezaúčtoval v účtovníctve. Vyhlasuje, že ju neuviedol ani vo svojom kontrolnom výkaze podľa o DPH. Svoj záväzok vo faktúre uvedený – jeho záväzok z doleuvedeného zákona nevyplýva – zaviazaný je žalobca a táto povinnosť nebola zmluvne na žalovaného prenesená. . o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvádza, že v zmysle daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je ako držiteľ zapísaná v doklade, má v doklade ako držiteľa vozidla zapísanú svoju organizačnú zložku, používa vozidlo, v ktorého doklade je zapísaná osoba, ktorá zomrela, zanikla alebo bola zrušená, používa vozidlo, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie alebo je zamestnávateľom a vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie. 3. Žalobca sa k odporu vyjadril podaním v rámci ktorého uviedol, že ako uvádza žalovaný v odpore, bol žalobcovi síce doručený odpor k faktúre, avšak bolo naň aj odpovedané, že bol doručené oneskorene a aj to, že ho neuznáva a na zaplatení trvá. Čo sa týka akýchsi formálnych a právnych náležitostí, stále

žalobcovi nie je jasné, o čom je konkrétne reč. To, že žalovaný faktúru, ktorá bola riadne vystavená a odoslaná nezaložil do svojho účtovníctva je iba jeho problém, ale žalobca na jej zaplatení trvá. 4. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu podaním zo dňa 22.08.2023 v rámci ktorého uviedol, že žalovaný vyjadril nesúhlas žalobcovi s jeho faktúrou doručenou mu 31.01.2023 a jej výslovné popretie emailom z 05.02.2023 – teda neodkladne. Argumentácia žalobcu, že ju mal hoc ju neuznáva zaviesť do účtovníctva, odporuje zákonu aj logike. Akademicky – podľa právneho názoru žalobcu je každý adresát nezmyselnej faktúry, ktorá odporuje realite a právnemu základu povinný zaviesť do účtovníctva a zaplatiť. Takýto výklad je podľa názoru žalovaného nesprávny a nemôže požívať súdnu ochranu. 5. Žalobca sa k veci vyjadril podaním zo dňa 07.09.2023 v rámci ktorého uviedol, že akési popretie alebo odmietnutie žalobcovi síce bolo doručené, avšak až ďaleko po termíne, ktorý vie akceptovať a to je 5 pracovných dní. Pokiaľ bude doručené popretie po tomto termíne, automaticky ho žalobca zamieta a ich pohľadávky si nárokuje tak, ako to je aj v tomto prípade. V neposlednom rade žalobca uvádza, že na emailovú komunikáciu bolo žalovanému odpovedané, taktiež emailom, že jeho odozvu žalobca neuznáva a žalovaný bol oboznámený s tým, že bude si žalobca svoj nárok vymáhať. K nelogickému nazývaniu vystavenej faktúry sa žalobcu nebude vyjadrovať. Na úhrade tejto sumy naďalej trvá. 6. Súd na rozhodnutie predmetného sporu nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil za prítomnosti právneho zástupcu žalovaného a v neprítomnosti žalobcu. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 27.11.2023 v rámci ktorého ďalej že navrhuje uskutočniť pojednávanie v jeho neprítomnosti. Ďalej k veci uviedol, že na základe nájomnej zmluvy bol žalovanému prenajatý ťahač IVECO, v tej dobe v leasingu, pri ktorom ako konateľ žalobcu uznal, že nie je zárobkovo dostatočne činný a vtedy jeho zamestnanec a zároveň bratranec, teraz v osobe žalovaného sa rozhodol, že si tento leasing preberie a bude pokračovať v podnikateľ v cestnej doprave. Avšak nemal na akontáciu ktorú leasingovka požadovala a tak sa dohodli, že mu bude ťahač prenajímať až do doby, kedy si leasing bude schopný prevziať. A teda sa dohodli, že mu budem, ako nájom fakturovať iba čisto čiastku vo výške splátky leasingu s tým, že po prevzatí leasingu mu bude vyčíslená suma za cestnú daň. Toto celé trvalo od januára až do novembra 2022, kde mu žalovaný uhrádzal faktúry vystavené len na sumu výšky splátky a tieto následne boli uhrádzané leasingovke. Čiže môj zisk bola čistá NULA. Po uzavretí roka 2022 mi účtovníčka vyčíslila sumu výšky cestnej dane, za obdobie, ktoré žalovaný mal tento ťahač v nájme a túto sumu mu následne vyfakturovali. No a tu nastal z jemu neznámych dôvodov problém, kde žalovaný pohľadávku tzv. poprel najskôr mailom, ale to až po nejakom dlhšom čase, na ktorý mu bolo odpovedané záporne, neskôr akýmsi listom, na ktorý už ani nereagovali, nakoľko tento bol doručený asi mesiac po vystavení faktúry. V rámci leasingovej zmluvy, nebola cestná daň započítaná do splátky a v nájomnej zmluve síce nie je vyslovene uvedená klauzula o tom, že fakturovaná suma neobsahuje aj alikvótnu časť cestnej dane, ale ani o tom, že by ju obsahovať mala. Táto vec bola dohodnutá so žalovaným ústne, s čím súhlasil. Preto nerozumie teraz počinom žalovaného, nakoľko práve kvôli nemu im vzniká neuhradený dlh na cestnej dani voči daňovému úradu. Prípadné listinné dôkazy v podobe splátkového kalendára, vyčíslenia cestnej dane, ako aj vystavených faktúr na stranu žalovaného viem samozrejme na vyžiadanie súdu doložiť. 7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že odvoláva sa na doteraz podané vyjadrenia a stanoviská, popiera návrh žalobcu, vzťah nebol založený zmluvne ani nevyplýva zo zákona. Poistné bolo súčasťou ceny nájmu, navrhuje žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania. 8. Súd vykonal dokazovanie listinami: faktúra č. 20230003, oznámenie o neakceptovaní faktúry z 10.04.2023, emailová komunikácia z 05.02.2023, rozpis zásielok, epodací list, vyjadrenie z 19.06.2023, odpoveď Finančného riaditeľstva SR. 9. Súd po vykonaní dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca ako prenajímateľa a žalovaný ako nájomca uzatvorili nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo IVECO, ťahač, ktorý žalobca mal v leasingu, a ktorý sa stal pre jeho podnikateľskú činnosť nadbytočným. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať žalobcovi mesačne výšku nájomného, ktorá korešpondovala s výškou leasingových splátok. Súčasťou leasingových splátok nebola daň z motorových vozidiel. Nájomná zmluva ustanovenie o platbe dani z motorových vozidiel bližšie neobsahuje. 10.1 Súd na rozhodnutie o uplatnenom nároku použil súd nasledovné právne predpisy: 10.2 Podľa (ďalej len „“) prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 10.3 Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

10.4 Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

10.5 Podľa ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

10.6 Podľa Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 10.7 Podľa o dani z motorových vozidiel tento zákon upravuje zdaňovanie motorových vozidiel a prípojných vozidiel kategórie L, M, N a O1) (ďalej len "") daňou z motorových vozidiel (ďalej len "daň"). 10.8 Podľa o dani z motorových vozidiel predmetom dane je , ktoré je evidované2) v Slovenskej republike a používa sa na ) alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť4) (ďalej len "") v zdaňovacom období. Používaním vozidla na sa na účely tohto zákona rozumie a) skutočné používanie vozidla na , b) účtovanie12) o vozidle, c) evidovanie vozidla v daňovej evidencii,13) d) uplatňovanie výdavkov spojených s používaním vozidla alebo e) používanie vozidla na daňovníkom podľa až e).

10.9 Podľa o dani z motorových vozidiel daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá a) je ako držiteľ vozidla zapísaná v doklade, b) má v doklade ako držiteľa vozidla zapísanú svoju organizačnú zložku, c) používa , v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zomrela, zanikla alebo bola zrušená, d) používa , v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá nepoužíva na , alebo e) je zamestnávateľom a vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na . 11. Na základe vykonaného dokazovania s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd spor posúdil takto: Žalobca sa domáhal v spore rozhodnutia o povinnosti žalovaného, ktorá povinnosť mala zodpovedať výške tzv. cestnej dani čiže dani v zmysle o dani z motorových vozidiel, pričom žalobca v spore neuniesol dôkaznú povinnosť, ktorá ho ako žalobcu v spore zaťažuje. Aj samotné tvrdenie rozhodných skutočností zo strany žalobcu nastalo v širšom rozsahu až tesne pred pojednávaním, nakoľko ako samotná žaloba tak aj ďalšie vyjadrenia žalobcu boli nesmierne stručné. Žalobca nepreukázal, že nárok uplatnený žalobou je dôvodný. Žalobca svoj nárok odôvodňoval ústnou dohodou medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko písomná nájomná zmluva, na základe ktorej užíval žalovaný motorové , vo vzťahu ku ktorému žalobca žalovanému daň vyfakturoval, žiadne osobitné ustanovenie o platbe dani a subjektu, ktorého zaťažuje uvedená povinnosť neobsahuje. Uvedené tvrdil žalovaný a v rámci vyjadrenia žalobcu z 27.11.2023, to potvrdil aj žalobca. Vzhľadom k tomu, súd uvedenú skutočnosť nepovažoval za spornú. Sporná však následne ostala žalobcom tvrdená ústna dohoda, na základe ktorej mal preniesť svoju daňovú povinnosť na žalovaného. Žalovaný uvedené výslovne poprel a tvrdil, že k žiadnej dohode o prenesení daňovanej povinnosti na žalovaného nedošlo. Za uvedenej procesnej situácie bolo na žalobcovi aby dôvodnosť podanej žaloby a predovšetkým právny základ uplatňovaného nároku v spore preukázal. 12. Súd na tomto mieste chce poukázať na povinnosti, ktoré majú strany sporu. V zmysle sú strany povinné pravdivo a úplne uvádzať rozhodujúce skutočnosti. Uvedené ustanovenie zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť niečo relevantné v spore tvrdiť. Povinnosť tvrdenia, teda bremeno tvrdenia zaťažuje v prvom rade žalobcu. S bremenom tvrdenia je úzko spätá aj dôkazná povinnosť, pričom ak ich žalobca ustojí, teda v prvom rade tvrdí podstatné a rozhodné skutočnosti, následne na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení označí dôkazy, následne sa uvedená povinnosť tvrdenia s dôkaznou povinnosťou presúva na protistranu, žalovaného. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi princípom formálnej pravdy a následne rozsudok v spore v zásade zodpovedá tomu, čo strany zhodne tvrdili. V sporovom konaní súd len výnimočne môže nahrádzať aktivitu strán sporu. Sporové konanie sa neriadi „vyšetrovacou“ zásadou, kedy by súd zisťoval z vlastnej iniciatívy skutočnú pravdu. Výnimočne môže do sporu zasiahnuť v rámci vyžiadania si určitého doplnenia nejakých tvrdení, ale ide o výnimočné okolnosti, nakoľko tým súd v podstate by pomáhal jednej zo strán a v rámci zabezpečenia rovnosti strán, preto musí ísť o zásahy v minimálnej možnej miere (ak ide o klasické sporové konanie tak ako to je v uvedenom prípade). Súd nestranne rozhoduje na základe vzájomných tvrdení a dôkazov, ktoré strany

v spore produkujú. V zásade platí, že strana sporu, žalobca je povinná tvrdiť také rozhodné skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva jej spôsobilé privodiť jej úspech v spore a v prípade spornosti, tvrdené skutočnosti aj preukázať. 13. Žalobca tvrdil existenciu nároku, ale v rámci označenia relevantných dôkazov svoj nárok preukazoval v podstate jedine vystavenou faktúrou, čo samé o sebe nie je dostatočné. Faktúra ako taká je „iba“ daňový doklad, ktorá bez ďalšieho nereflektuje nejakú povinnosť. Samotná povinnosť ktorá musí vyplývať z nejakého zmluvného vzťahu, ale môže ísť o priamo zákonnú povinnosť. Faktúra sama o seba žiaden zmluvný vzťah nezakladá, jej vystaveniu teda musí niečo predchádzať. Žalovaný až v poslednom vyjadrení pred pojednávaním tvrdil existenciu ústnej dohody medzi stranami, ktorá bola popretá žalovaným ale na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti označil len listinné dôkazy a to splátkový kalendár, vyčíslenie cestnej dane, vystavené faktúry žalovanému, ktoré na vyžiadanie súdu chcel do spisu predložiť. Súd uvedené dôkazy nevykonal, nakoľko mal za to, že ich výkon by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, nakoľko tieto dôkazy nie sú spôsobilé preukázať žalobcom tvrdenú ústnu dohodu strán sporu. 14. Žalovaný tvrdil, že predmetná nájomná zmluva uvedenú povinnosť na neho nepreniesla, rovnako na pojednávaní uviedol cez právneho zástupcu, že nárok žalobcu nebol založený zmluvne a poukázal na to, že nevyplýva ani zo zákona, preto ani nárok žalobcu nie je dôvodný. Súd v časti zákonnej úpravy jednoznačne musí dať žalovanému za pravdu, že v zmysle o dani z motorových vozidiel, je daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá a) je ako držiteľ vozidla zapísaná v doklade, b) má v doklade ako držiteľa vozidla zapísanú svoju organizačnú zložku, c) používa , v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zomrela, zanikla alebo bola zrušená, d) používa , v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá nepoužíva na , alebo e) je zamestnávateľom a vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na . Ani jeden z prípadov sa nevzťahuje na žalovaného. Žalobca v spore ani netvrdil ani nepreukázal, že žalovaný je jedným zo subjektov, ktoré zákon ako daňovníka sám predpokladá. Rovnako žalobca, ktorého zaťažovala dôkazná povinnosť nepreukázal, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k akejkoľvek dohode ohľadne presunu daňovej povinnosti na žalovaného na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy, či inej zmluvy, preto súd vzhľadom k uvedenému žalobu ako nedôvodnú zamietol. 15. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. Žalovaný mal v spore plný úspech, preto mu súd, v zmysle , priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie. Odvolanie je možné podať do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Banskej Bystrici v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie v zmysle možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.