Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_8P-286-2011.pdf
PDF · 77.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-8P/286/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Brezno, samosudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci starostlivosti o maloletého S. Y., nar. XX. XX. XXXX a o maloletého Z. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, v zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, deti D. Y., nar. XX. XX. XXXX, nezamestnanej, bytom M. XXX, t. č. Q. H. - I., S. S. XXX/X a Z. J., nar. XX. XX. XXXX, nezamestnaného, bytom H., t. č. Q. H. - I., S. S. XXX/X, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Maloletý S. Y., nar. XX. XX. XXXX a maloletý Z. J., nar. XX. XX. XXXX sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
Otec je p o v i n n ý s účinnosťou od 04. 10. 2011 platiť na výživu maloletých detí na každé zvlášť po 26,- Eur mesačne a v prípade zmeny výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na každé z detí sumou vo výške 30% z takto zmeneného životného minima a to vždy do 15. dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky maloletých detí.
Za obdobie od 04. 10. 2011 do 24. 01. 2012 vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom na maloletého S. Y. vo výške 61,87 Eur a na maloletého Z. J. vo výške 61,87 Eur; tento dlh je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletých detí do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Styk otca s maloletými deťmi súd n e u p r a v u j e .
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 04. 10. 2011 a doplneným 05. 12. 2011 sa matka maloletých detí domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k nim.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom obidvoch rodičov maloletých detí, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav :
Maloleté deti sú narodené mimo manželstva. Aj keď rodičia bývajú v jednom dome, nežijú v spoločnej domácnosti.
Maloletý Z. má 4 roky, je zdravý, je v celodennej starostlivosti svojej matky.
Maloletý S. má 7 rokov, je zdravý. Navštevuje nultý ročník Základnej školy v Čiernom Balogu. Do školy cestuje, mesačne precestuje 16,- Eur. Stravuje sa v školskej jedálni, kde mu matka mesačne platí 2,- Eurá.
Matka maloletých detí je rozvedená, nemajetná, ničím nevyučená. Je nezamestnaná. Jej mesačný príjem predstavujú dávky v hmotnej núdzi 123,06 Eur a prídavky na 2 deti 44,02 Eura. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k malol. I. Y., nar. XX. XX. XXXX, ktorému bola nariadená ústavná starostlivosť a matka bola zaviazaná prispievať na neho výživným v minimálnej výške. Žije v rodinnom domy J. J., starej matky maloletých detí zo strany otca, spolu s deťmi má k dispozícii jednu izbu. Hospodári sama. Na elektriku prispieva sumou 12,- Eur mesačne.
Otec maloletých detí je slobodný, nemajetný, ničím nevyučený. Je nezamestnaný. Jeho mesačný príjem predstavujú dávky v hmotnej núdzi 62,50 Eur. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Žije s rodičmi v ich rodinnom dome, vedie s nimi spoločnú domácnosť, na ktorú prispieva podľa svojich možností. Na výživu maloletých detí dobrovoľne pravidelne platí na každé po 10,- Eur mesačne.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
V zmysle § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne od dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že matka maloletých detí podala návrh odôvodnene, nakoľko s ich otcom nežije v spoločnej domácnosti. Otec na výživu maloletých detí dobrovoľne prispieva, ale v nedostatočnej miere.
Súd návrhu matky vyhovel, obidve maloleté deti jej zveril do osobnej starostlivosti.
Súd zaviazal otca s účinnosťou od podania návrhu, t. j. od 04. 10. 2011 prispievať na každé z detí minimálnym výživným.
Vzhľadom k tomu, že otec maloletých detí dobrovoľne na ne prispieva po 10,- Eur mesačne, za obdobie od 04. 10. 2011 do dňa vyhlásenia rozhodnutia (24. 01. 2012), vznikol mu dlh na zročnom výživnom na každé z detí vo výške 61,87 Eur. Súd tento dlh vypočítal ako rozdiel medzi výživným, ktoré za uvedené obdobie otec mal na maloleté deti zaplatiť (alikvotná časť za október 22,53 Eur + 3 mesiace x 26,- Eur) a výživným, ktoré otec na ne v skutočnosti zaplatil (alikvotná časť za október 8,66 Eur + 3 mesiace x 10,- Eur). Vzhľadom na pomery účastníkov súd zaviazal otca tento dlh zaplatiť k rukám matky maloletých detí do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Nakoľko rodičia sa vedia dohodnúť na styku otca s maloletými deťmi, dokonca bývajú v jednom dome, súd styk otca s maloletými deťmi neupravoval.
Podľa § 162 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie bežného výživné je predbežne vykonateľný, lehota na plnenie plynie od jeho doručenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.