Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37P-229-2011.pdf
PDF · 99.81 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/229/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o
plnoleté dieťa: B. M., nar. 1. XX. XXXX a
maloleté dieťa: J. L. M., nar. XX. 2. XXXX
v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline,
deti rodičov: matka L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, a otec B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., M. R. O. XX, právne zastúpený JUDr. Martinom Burianom, advokátom so sídlom v Žiline, Štúrova 1, o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.24C 283/2007-53 zo dňa 21. 10. 2008 v časti určenia výživného tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého J. L. M. k rukám matky sumou 125 € mesačne a na plnoletého B. M. k jeho rukám sumou 150 € mesačne, a to od 1. 6. 2011 vždy do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje.
Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1. 6. 2011 do 31. 1. 2012 na mal. J. L. k rukám matky v sume 336,16 € a na plnoletého B. k jeho rukám v sume 536,16 € do 31. 12. 2012.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu 28.6.2011 sa matka domáhala zvýšenia výživného na vtedy mal. deti na sumu 170 € na B. a 130 € na J. L. mesačne od 1.12.2010.
Po nadobudnutí plnoletosti sa B. pripojil k návrhu matky v celom rozsahu.
Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť.
Otec so zvýšením výživného nesúhlasil, nariadených pojednávaní v tejto veci sa nezúčastnil, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil cestou svojho právneho zástupcu z dôvodu zdržiavania sa mimo územia SR. Nakoľko súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti, za splnenia podmienok stanovených ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd vo veci konal a rozhodol bez jeho prítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a plnoletého dieťaťa, lustráciou v registri Sociálnej poisťovne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania, a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 62 Zákona o rodine:
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 Zákona o rodine:
dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je daná vecná legitimácia na zvýšení výživného vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom rozhodované pred troma rokmi rozsudkom
Okresného súdu Žilina č. k. 24C 283/2007-53 zo dňa 21. 10. 2008, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu vtedy maloletých detí B. a J. L. sumou 2500 Sk (82,98 €) na každého. Súčasne uvedeným rozsudkom bolo určené výživné matky v sume 2000 Sk na vtedy maloletú L., ktorá bola zverená do osobnej starostlivosti otca.
V čase pôvodného rozhodnutia mal otec vyživovaciu povinnosť k mal. dcére X. nar. X.XX.XXXX. Otec bol vtedy zamestnaný s mesačným príjmom zo závislej činnosti vo výške 14.800 Sk, matka bola na materskej dovolenke, pričom jej predchádzajúci príjem zo závislej činnosti bol 10.000 Sk.
Odvtedy došlo k zmene pomerov na strane detí spojených s ich prirodzeným rastom a vývojom, ako aj nástupom do materskej školy na strane J. L. a nástupom na strednú školu u B., obom rodičom zanikla vyživovacia povinnosť k dcére L., ktorá uzatvorila manželstvo 11.6.2011, a došlo aj k zvýšeniu príjmu na strane oboch rodičov.
Pri určovaní novej výživného súd prihliadol na:
a/ odôvodnené potreby detí:
Maloletý J. L. má takmer štyri roky, od septembra 2011 navštevuje materskú školu, kde mesačný poplatok činí 13 €, za polrok sa platí na ZRPŠ a pranie 15 €, na stravu podľa počtu dní okolo 20 € mesačne; je zdravý. Jeho štandardné nevyhnutné výdavky podľa vykonaného dokazovania a vlastnej praxe súd vyčíslil v sume 210 Eur mesačne (strava 140 € doma/4,7 € na deň, MŠ 30 €, ošatenie 25 €, kultúra, hračky, výlety, hygiena, lieky 15 €).
Plnoletý B. je v 3. ročníku strednej školy. Je zdravý, neužíva žiadne lieky, nenavštevuje žiadne krúžky. V júli a auguste mu matka zakupovala školské potreby 20 - 30 €, na začiatku školského roka zaplatila 17 € na ZRPŠ a 21 € na knihy na angličtinu. Na B. vyjde stravná jednotka 6 € na deň. Jeho štandardné nevyhnutné výdavky podľa vykonaného dokazovania a vlastnej praxe súd vyčíslil v sume 250 Eur mesačne (strava 180 € doma/6 € na deň, cestovné 10 €, školské potreby 10 €, ošatenie 30 €, kultúra, výlety, hygiena, lieky 20 €).
Medzi ďalšie výdavky detí patria bytové potreby vrátane poplatkového zaťaženia (miestny poplatok za odpad), ktoré zabezpečuje výhradne matka.
Pre úplnosť súd dodáva, že uvedené výdavky zodpovedajú stupňu vývoja detí a sú primerané životnej úrovni rodičov; sú pritom porovnateľné aj s údajmi štatistiky Štatistického úradu SR z roku 2005, z ktorých vyplývajú mesačné výdavky na dieťa v sume 203 Eur vrátane výdavkov na bývanie, (výdavky na bývanie predstavujú cca 33 €), pričom od uvedeného roku do súčasnosti životné náklady vzrástli o 10 %.
b/ schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca:
Vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že otec pracuje vo Veľkej Británii od septembra 2011; vzhľadom k tomu súd konštatuje, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať aspoň minimálnu mzdu, ktorá vo Veľkej Británii pre zamestnancov starších ako 21 rokov predstavuje 6,08 GBP za hodinu (viď: <http://www.slovenskecentrum.sk/sk/page/197/minimalna-mzda-v-anglicku>), čomu zodpovedá pri 8 hodinovej pracovnej dobe pri priemerne 22 pracovných dňoch v mesiaci 1070 GBP (t. j. 1280 Eur pri súčasnom kurze 0,8358 GBP/ 1 Eur), a to aj vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu v Európskej únii. Uvedená mzda aj zodpovedá poberanej mzde ako ju otec preukázal výplatnou páskou (6,08 GBP/ hodinu).
Pokiaľ však otec v zaslanom liste uviedol, že za 5 mesiacov dosiahol celkovú mzdu 2334 Q., čo zodpovedá mesačne v priemere 467 GBP, z predložených listinných dôkazov dátum začatia pracovnej činnosti ani počet celkovo odpracovaných dní (hodín) nevyplýva; vzhľadom na už uvedenú minimálnu mzdu by však takáto mzda nezodpovedala možnostiam a schopnostiam otca. Ak otec v niektorom mesiaci nepracoval vôbec, napr. preto, že si hľadal prácu, je táto skutočnosť prirodzeným dôsledkom jeho rozhodnutia vysťahovať sa za prácou do zahraničia, a preto nemôže ísť na úkor osôb odkázaných na jeho výživu.
Nakoľko z výsluchu matky vyplynulo, že pracovne činná vo Veľkej Británii je aj manželka otca, súd konštatuje, že je aj v jej možnostiach a schopnostiach dosahovať rovnaký príjem ako otec, a teda sa aj podieľať na výžive ich spoločného dieťaťa i jej vlastného dieťaťa. Pre úplnosť súd dodáva, že otec nepreukázal žiadne okolnosti, ktoré by bránili jeho manželke prácu si nájsť, a to aj s poukazom na skutočnosť, že ich spoločné dieťa je umiestnené v škôlke, za ktorú platia podľa vlastného tvrdenia 392 GBP.
c/ porovnanie schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, osobná starostlivosť o maloletú a zabezpečovanie jej bytových potrieb:
Súd mal jednoznačne preukázané príjmové pomery matky, ktorá je zamestnaná s mesačným čistým príjmom 500 €, do februára 2011 poberala ešte rodičovský príspevok. Pre úplnosť súd dodáva, že uvedená mzda zodpovedá možnostiam a schopnostiam matky s poukazom na jej vek, zdravotný stav a vzdelanie.
Pri porovnaní pomerov rodičov súd prihliadal na skutočnosť, že v prípade matky ide o samoživiteľku s malým dieťaťom, ktorá patrí na trhu práce jednoznačne medzi znevýhodnené skupiny, keď navyše zabezpečuje aj jeho osobnú starostlivosť, ktorá je vzhľadom k veku dieťaťa sústavná a intenzívna; s matkou navyše v domácnosti žije plnoleté dieťa so zvýšenými potrebami na stravovanie a prípravu na povolanie.
Na druhej strane otec sa s deťmi stretáva a poskytuje im vecné plnenia len sporadicky, resp. maloletému J. L. vôbec; súčasne žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá je tiež zamestnaná a poberá výživné na svoje ďalšie dieťa v primeranej výške 165 € mesačne; avšak oproti matke má o jednu vyživovaciu povinnosť viac a jeho výdavky v zahraničí sú vyššie ako v SR.
Keďže je však jeho mzda dvojnásobne vyššia ako u matky s poukazom na už vyššie uvedené skutočnosti, súd vyhodnotil, že otec sa má na oprávnených potrebách detí podieľať v rozsahu 60 percent ich oprávnených nevyhnutných výdavkov. Uvedenému zodpovedá z oprávnených výdavkov vyčíslených v bode a/ odôvodnenia tohto rozsudku suma 125 Eur na mal. J. L. a suma 150 € na B.. Vzhľadom na vyššie uvedený potencionálny príjem otca je takéto výživné primerané. Súd zdôrazňuje, že je zákonnou aj morálnom povinnosťou otca vyvinúť čo najväčšie úsilie pri zabezpečení výživy jeho dieťaťa, a to najmä ak mu v tom nebráni vek či zdravotný stav.
Pre úplnosť súd dodáva, že rovnakou mierou sa otec mohol a mal podieľať na výžive detí aj v čase pred odchodom do zahraničia, nakoľko v tom čase síce dosahoval menší príjem ako v súčasnosti, ale mal aj menšie výdavky, avšak stále mal aspoň taký príjem ako matka bez ohľadu na to, či dosahoval príjem aj ako konateľ obchodnej spoločnosti v sume 136 €, ktorý sám deklaroval.
Súd zvýšil výživné od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka návrh podala, pričom súčasne v uvedenom mesiaci došlo k zániku vyživovacej povinnosti voči dcére L., čo je podstatnou zmenou na strane oboch účastníkov. Samotná skutočnosť, že dcéra L. sa v novembri 2010 od otca odsťahovala ako okolnosť hodná osobitného zreteľa nemohla byť vyhodnotená, lebo to matke objektívne nebránilo podať návrh na zvýšenie výživného. Súd preto nemohol jej návrhu na zvýšenie výživného od decembra 2010 vyhovieť.
Podľa § 160 ods.1, 2 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
Celkový nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.6.2011 do 31.1.2012 predstavuje na Petra 536,16 € a na mal. J. L. 336,16 €, čo je rozdiel medzi dosiaľ určeným výživným 82,98 € a zvýšeným výživným za obdobie 8 zročných mesiacov s poukazom na to, že otec nad rámec dosiaľ určeného výživného neprispieval. Tento nedoplatok súd zaviazal otca splniť do konca kalendárneho roka, ktorú dobu považuje za primeranú vzhľadom na príjmové pomery otca popísané vyššie.
Pre úplnosť súd dodáva, že ak otec v skutočnosti prispieval len sumou 99,58 €, nakoľko z výživného na deti odpočítaval vyživovaciu povinnosť matky voči dcére L., vzniknutý nedoplatok môže matka vymáhať cestou exekúcie na podklade pôvodného rozhodnutia a k tejto skutočnosti súd preto pri určovaní nedoplatku na zvýšenom výživnom nemohol prihliadať.
Výživné za ďalšie mesiace nasledujúce po doručení rozsudku je otec povinný poukazovať do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, a to s poukazom na ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého jednotlivé splátky výživného sú zročné na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza na mal. J. L. k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť a na plnoletého B. k jeho rukám.
Podľa § 151 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Konanie bolo začaté ešte v čase, kedy bol oprávnený B. maloletý, plnoletosť nadobudol až v priebehu konania.
V časti konania o výživnom na maloleté deti platí ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a.) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Po nadobudnutí plnoletosti plnoletý B. pristúpil k návrhu matky na zvýšenie výživného, čím už konanie nemožno posudzovať ako konanie vo veci starostlivosti o mal. dieťa, ale ako štandardné sporové konanie, pri ktorom sa otázka trov konania rieši v zmysle § 142 a nasl. O.s.p.
Tým, že súd zvýšil výživné na oprávneného B. na sumu 150 € z požadovaných 170 €, v podstatnej miere úspešným účastníkom konania bolo plnoleté dieťa, preto by mal aj právo na náhradu trov konania. Nakoľko však plnoletý B. trovy konania nežiadal priznať, resp. nepodal návrh na rozhodnutie o nich, rozhodol súd o trovách konania tak, ako je uvedené v III. odseku výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.