Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13Er-316-2010.pdf
PDF · 107.66 KB
Case nature
Area
Subarea
13Er/316/2010
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská č. 10, Bratislava, IČO: 35 792 752 proti povinnému U. F., W.. XX.XX.XXXX, M. F. N., U. s F. Š.U. XX, A. o vymoženie 4.973,01 eur s prísl. takto
rozhodol:
Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom pod sp. zn. EX 204/10 s a z a s t a v u j e.
Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Drahomírovi Kriváňovi trovy exekúcie vo výške 135,46 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Povinnému sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Gustávom Retom, rozhodcom, so sídlom Tomášikova 30, Bratislava sp. zn. C.- XXX/XX/GR A. H. XX.XX.XXXX. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa XX.XX.XXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere. Tieto v článku 18 ustanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené alternatívne cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní, pričom výber z jednej alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.
V prebiehajúcom konaní exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie aj v dôsledku nejednotného výkladu ustanovení Exekučného poriadku vzťahujúcich sa k rozsahu preskúmavacieho oprávnenia súdu vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia.
Podaním zo dňa 04.11.2010 súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu v súlade s § 57 ods. 4 EP vec a dal podnet na prešetrenie prípadných dôvodov na zastavenie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. V dôsledku toho súd prikročil k preskúmaniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu po vydaní poverenia, a to v zmysle § 45 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
Je nesporné, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Na posúdenie, či sa jedná o spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou formou sa úver poskytuje, dôležité je, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa
za odplatu. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka tiež nie je žiadnou prekážkou v aplikácii všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. V zmysle § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Špeciálna úprava spotrebiteľských zmlúv je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ktorým bol zrušený predtým platný zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch).
V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.
Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len „smernica“) stanovil, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom „neboli záväzné pre spotrebiteľa“. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1960 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je „neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“.
V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) „povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to, že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941). Ochrana, ktorú smernica
priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875)“.
Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je priamo vykonateľným prameňom komunitárneho práva aj v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky (viď ustanovenia Občianskeho zákonníka v § 52 a nasl. v čase uzatvorenia úverovej zmluvy medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry ESD). Exekučný súd je preto povinný aplikovať jej ustanovenia na prebiehajúce exekučné konanie ex offo zohľadňujúc ich prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku, resp. zákone o spotrebiteľských úveroch.
Európsky súdny dvor v rozsudku Océano Grupo Editorial (citovaný už vyššie) judikoval, že „podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym.
Rozhodca JUDr. Gustáv Ret odvodil svoju právomoc od článku 18 Zmluvných dojednaní o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o., v ktorom je uvedené, že akékoľvek spory a nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanovením zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní s tým, že výber jednej z týchto alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Ten istý článok zmluvy obsahuje Rozhodcovskú doložku v ktorej je uvedené, že akékoľvek spory nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledovných rozhodcov JUDr. Gustávom Retom, advokátom so sídlom Tomášikova 30, Bratislava 3, JUDr. Jánom Smetanom, advokátom so sídlom Horná 51, Banská Bystrica, JUDr. Marianou Mochnáčovou, advokátkou so sídlom Tyršovo nábrežie 11, Košice, Mgr. Michalom Krnáčom, advokátom so sídlom Konevova 3, Martin, pričom výber rozhodcu, ktorý bude vec oprávnený prejednať a rozhodnúť spočíva na strane podávajúcej žalobný návrh.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 57 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „EP“) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, neznemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy o úvere (viď aj ustanovenie § 53 ods. 9 OZ v súčasnom znení) je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, teda znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ v nej dokonca uviedol konkrétnych rozhodcov, ktorý by prípadný spor mohli rozhodovať, pričom ich sídla, sú vzdialené od trvalého bydliska spotrebiteľa, čo mu môže značne sťažiť účasť na rozhodcovskom konaní. Totiž náklady s tým súvisiace (napr. cestovné) by mohli byť pre spotrebiteľa odstrašujúce. Keďže miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti, aj takáto podmienka patrí v zmysle smernice do kategórie neprijateľných podmienok.
Rozhodcovská doložka v úverovej zmluve nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní ako súčasti formulárovej (typovej, adhéznej) zmluvy o úvere. Táto splynula s ostatnými štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým zmluvným dojednaniam teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd exekúciu podľa § 57 ods. 2 EP v spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v celosti zastavil.
Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času vypočítaných podľa § 14, 15, 22 a 23 Vyhlášky č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1,2 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor si vyčíslil odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za 18 úkonov exekučnej činnosti, a to za: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, zisťovanie platiteľa mzdy povinného od Sociálnej poisťovne zo dňa 12.04.2010, zisťovanie majetku povinného od Okresného dopravného inšpektorátu v Lučenci zo dňa 12.04.2010, 5 x doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, žiadosť o doručenie upovedomenia o začatí exekúcie prostredníctvom OO PZ v Lučenci zo dňa 11.05.2010, zisťovanie bydliska povinného zo dňa 11.05.2010, príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov, žiadosť o doručenie upovedomenia o začatí exekúcie prostredníctvom zamestnávateľa povinného zo dňa 24.08.2010, exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov, upovedomenie o začatí exekúcie zrážkami z iných príjmov, exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke, upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, odpoveď na výzvu súdu zo dňa 15.12.2010. Za tieto úkony si vyčíslil odmenu vrátane 20% dane z pridanej hodnoty vo výške 71,10 eur. Zároveň si súdny exekútor vo vyúčtovaní trov exekúcie uplatnil náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 97,79 eur, z toho poštovné vo výške 76,21 eur a 21,58 eur za odblokovanie a záverečné práce so spisom. Hotové výdavky si účtoval rovnako vrátane 20% dane z pridanej hodnoty. Celkom si teda vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 168,89 eur.
Súd preskúmal vyúčtovanie trov exekúcie sp. zn. EX 204/10 a zistil, že súdny exekútor si vyčíslil odmenu za 18 úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných paušálnou sumou, z ktorých za žiadosť o doručenie upovedomenia o začatí exekúcie prostredníctvom OO PZ v Lučenci zo dňa 11.05.2010, žiadosť o doručenie upovedomenia o začatí exekúcie prostredníctvom zamestnávateľa povinného zo dňa 24.08.2010 a odpoveď na výzvu súdu zo dňa 15.12.2010 mu súd odmenu nepriznal, pretože nejde o úkony vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky. Náhrada týchto úkonov je zahrnutá v odmene súdneho exekútora, keďže sú to administratívne úkony vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (§ 25 vyhlášky). V časti hotových výdavkov si súdny exekútor vyčíslil poštovné vo výške 76,21 eur a zároveň si účtoval 21,58 eur za odblokovanie a záverečné práce so spisom, ktoré mu však súd nepriznal, keďže z exekučného spisu vykonanie takýchto úkonov a vynaloženie akýchkoľvek nákladov v súvislosti s nimi nebolo zistené. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ si súdny exekútor uplatňuje náhradu nákladov, ktoré mu vzniknú až v budúcnosti, súd nemôže tieto zohľadniť, pretože súdnemu exekútorovi môže priznať len náhradu nákladov skutočne vynaložených v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie.
Celkom teda súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 135,46 eur, z toho odmenu vo výške 59,25 a náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 76,21 eur, všetko vrátane 20% dane z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie plnenia, ktoré je právom nedovolené a v rozpore z dobrými mravmi, z čoho má súd za to, že zavinil zastavenie exekúcie. Preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi.
Povinnému žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku tohto uznesenia o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Proti výroku tohto uznesenia o trovách exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec (§ 58 ods. 5 EP).
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená v určenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.